1Modlitba biedneho, keď úpel v trápení a pred Hospodinom vylieval svoju žiaľbu.
1A Prayer of the afflicted when he is feeble, and before Jehovah poureth out his plaint. O Jehovah, hear my prayer, yea, my cry to Thee cometh.
2Hospodine, počuj moju modlitbu, a moje pokorné volanie nech prijde k tebe!
2Hide not Thou Thy face from me, In a day of mine adversity, Incline unto me Thine ear, In the day I call, haste, answer me.
3Neskrývaj predo mnou svojej tvári v deň, keď mi je úzko. Nakloň ku mne svoje ucho. V deň, keď volám, rýchle sa mi ozvi.
3For consumed in smoke have been my days, And my bones as a fire-brand have burned.
4Lebo moje dni miznú jako dym a moje kosti sú vypálené jako ohnište.
4Smitten as the herb, and withered, is my heart, For I have forgotten to eat my bread.
5Moje srdce je zbité jako bylina a schne, lebo som zabudol jesť svoj chlieb.
5From the voice of my sighing Hath my bone cleaved to my flesh.
6Od hlasu môjho vzdychania prischla moja kosť k môjmu mäsu.
6I have been like to a pelican of the wilderness, I have been as an owl of the dry places.
7Podobný som pelikánovi na púšti. Som ako sova v sboreninách.
7I have watched, and I am As a bird alone on the roof.
8Bdejem a som ako osamelý vrabec na streche.
8All the day mine enemies reproached me, Those mad at me have sworn against me.
9Každý deň ma hanobia moji nepriatelia; tí, ktorí bláznia oproti mne, posmešne prisahajú na mňa.
9Because ashes as bread I have eaten, And my drink with weeping have mingled,
10Lebo jem popol ako chlieb a svoj nápoj miešam so slzami.
10From Thine indignation and Thy wrath, For Thou hast lifted me up, And dost cast me down.
11Je to pre tvoje rozhnevanie sa a pre tvoj prchký hnev, lebo si ma vyzdvihol a hodil na zem.
11My days as a shadow [are] stretched out, And I — as the herb I am withered.
12Moje dni sú jako miznúci tieň a ja schnem ako bylina.
12And Thou, O Jehovah, to the age abidest, And Thy memorial to all generations.
13Ale ty, Hospodine, trváš na veky a tvoja pamiatka na pokolenie a pokolenie.
13Thou — Thou risest — Thou pitiest Zion, For the time to favour her, For the appointed time hath come.
14Ty povstaneš a zľutuješ sa nad Sionom, lebo je čas učiniť mu milosrdenstvo, lebo už prišiel určený čas.
14For Thy servants have been pleased with her stones, And her dust they favour.
15Lebo tvoji služobníci majú radi jeho kamene a majú ľútosť s jeho prachom.
15And nations fear the name of Jehovah, And all kings of the earth Thine honour,
16A pohania sa budú báť mena Hospodinovho a všetci kráľovia zeme tvojej slávy.
16For Jehovah hath builded Zion, He hath been seen in His honour,
17Lebo Hospodin vystaví Sion; ukáže sa vo svojej sláve.
17He turned unto the prayer of the destitute, And He hath not despised their prayer.
18Pohliadne na modlitbu obnaženého a neopovrhne ich modlitbou.
18This is written for a later generation, And the people created do praise Jah.
19Zapíše sa to pre budúce pokolenie, a ľud, ktorý má byť stvorený, bude chváliť Hospodina,
19For He hath looked From the high place of His sanctuary. Jehovah from heaven unto earth looked attentively,
20pretože pozrel s výsosti svojej svätosti, Hospodin, s nebies sa podíval na zem,
20To hear the groan of the prisoner, To loose sons of death,
21aby počul stonanie väzňa, aby rozviazal synov smrti,
21To declare in Zion the name of Jehovah, And His praise in Jerusalem,
22aby rozprával meno Hospodinovo na Sione a jeho chválu v Jeruzaleme,
22In the peoples being gathered together, And the kingdoms — to serve Jehovah.
23keď sa dovedna shromaždia národy a kráľovstvá, aby slúžily Hospodinovi.
23He hath humbled in the way my power, He hath shortened my days.
24Strápil moju silu na ceste, ukrátil moje dni.
24I say, `My God, take me not up in the midst of my days,` Through all generations [are] Thine years.
25Vravel som: Môj Bože, neber ma preč v polovici mojich dní, veď tvoje roky sú cez pokolenia pokolení.
25Beforetime the earth Thou didst found, And the work of Thy hands [are] the heavens.
26Ty si tam predtým založil zem, a dielom tvojich rúk sú nebesia;
26They — They perish, and Thou remainest, And all of them as a garment become old, As clothing Thou changest them, And they are changed.
27ony zahynú, ale ty stojíš, a všetky zvetšejú ako rúcho; zameníš ich ako odev, a budú zamenené.
27And Thou [art] the same, and Thine years are not finished.
28Ale ty si ten istý, a tvojim rokom nebude konca.
28The sons of Thy servants do continue, And their seed before Thee is established!
29Synovia tvojich služobníkov budú bývať, a ich semeno bude stáť pevne pred tebou.