1Náčelníkovi speváckeho sboru, Jedutúnovi. Žalm Dávidov.
1To the Overseer, to Jeduthun. — A Psalm of David. I have said, `I observe my ways, Against sinning with my tongue, I keep for my mouth a curb, while the wicked [is] before me.`
2Povedal som: Budem pozorovať na svoje cesty, aby som nezhrešil svojím jazykom; budem strážiť svoje ústa, aby maly úzdu, dokiaľ bude predo mnou bezbožný.
2I was dumb [with] silence, I kept silent from good, and my pain is excited.
3A tak som nevydal hlasu jako nemý a mlčal som viac, než bolo dobre. Ale moja bolesť sa búrila.
3Hot [is] my heart within me, In my meditating doth the fire burn, I have spoken with my tongue.
4Moje srdce sa rozpálilo v mojom vnútri, a keď som rozmýšľal, zanietil sa vo mne oheň; vravel som svojím jazykom
4`Cause me to know, O Jehovah, mine end, And the measure of my days — what it [is],` I know how frail I [am].
5a riekol som: Daj mi znať, ó, Hospodine, môj koniec, a jaký je výmer mojich dní, aby som vedel, ako rýchle sa pominiem.
5Lo, handbreadths Thou hast made my days, And mine age [is] as nothing before Thee, Only, all vanity [is] every man set up. Selah.
6A hľa, dal si mi dní na šír niekoľko dlaní, a môj vek je pred tebou jako nič. Áno, všetko je márnosť, i každý človek, čo i jako pevne stojí. Sélah.
6Only, in an image doth each walk habitually, Only, [in] vain, they are disquieted, He heapeth up and knoweth not who gathereth them.
7Áno, človek ide ta jako tôňa; púha márnosť je, za čo sa nepokojí; hromadí, a nevie, kto to všetko poberie.
7And, now, what have I expected? O Lord, my hope — it [is] of Thee.
8A tak teraz na čože by som očakával, ó, Pane? Ten, na koho sa nadejem, si ty.
8From all my transgressions deliver me, A reproach of the fool make me not.
9Vytrhni ma zo všetkých mojich prestúpení! Nevystav ma na potupu bláznovi!
9I have been dumb, I open not my mouth, Because Thou — Thou hast done [it].
10Zanemel som; neotvorím svojich úst, lebo si to ty učinil.
10Turn aside from off me Thy stroke, From the striving of Thy hand I have been consumed.
11Odvráť svoj úder odo mňa, lebo ja hyniem od švihania tvojej ruky.
11With reproofs against iniquity, Thou hast corrected man, And dost waste as a moth his desirableness, Only, vanity [is] every man. Selah.
12Keď kárajúc pre neprávosť tresceš človeka, rozpadáva sa jeho pôvab ako moľovina. Áno, vskutku je márnosťou každý človek. Sélah.
12Hear my prayer, O Jehovah, And [to] my cry give ear, Unto my tear be not silent, For a sojourner I [am] with Thee, A settler like all my fathers.
13Počuj moju modlitbu, Hospodine; nakloň ucho k môjmu volaniu o pomoc! Nemlč na moje slzy! Lebo som cudzincom u teba; som pohostínom, ako boli aj všetci moji otcovia.
13Look from me, and I brighten up before I go and am not!
14Odvráť svoj pozor odo mňa, aby som sa potešil, prv než pojdem, a nebude ma.