¹Náčelníkovi speváckeho sboru. Žalm synov Kórachových, vyučujúci.

¹To the Overseer. — By sons of Korah. An Instruction. O God, with our ears we have heard, Our fathers have recounted to us, The work Thou didst work in their days, In the days of old.

²Bože, svojimi ušami sme slýchali, naši otcovia nám rozprávali. Dielo si vykonal za ich dní, za dávnych dní.

²Thou, [with] Thy hand, nations hast dispossessed. And Thou dost plant them. Thou afflictest peoples, and sendest them away.

³Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a ich si osadil; porazil si národy a ich si rozplodil.

³For, not by their sword Possessed they the land, And their arm gave not salvation to them, But Thy right hand, and Thine arm, And the light of Thy countenance, Because Thou hadst accepted them.

⁴Lebo neopanovali dedične zeme svojím mečom, ani im nepomohlo ich rameno, ale tvoja pravica a tvoje rameno a svetlo tvojej tvári, pretože si ich ľúbil.

⁴Thou [art] He, my king, O God, Command the deliverances of Jacob.

⁵Ty, ty si môj Kráľ, ó, Bože! Prikáž hojnému spaseniu Jakobovmu.

⁵By Thee our adversaries we do push, By Thy name tread down our withstanders,

⁶V tebe pokolieme svojich protivníkov a v tvojom mene pošliapeme tých, ktorí povstávajú proti nám.

⁶For, not in my bow do I trust, And my sword doth not save me.

⁷Lebo sa nenadejem na svoje lučište, ani ma nezachráni môj meč.

⁷For Thou hast saved us from our adversaries, And those hating us Thou hast put to shame.

⁸Ale ty si nás vše zachránil od našich protivníkov a zahanbil si tých, ktorí nás nenávideli.

⁸In God we have boasted all the day, And Thy name to the age we thank. Selah.

⁹Bohom sa chválime každý deň, a tvoje meno, ó, Bože, budeme chváliť na veky. Sélah.

⁹In anger Thou hast cast off and causest us to blush, And goest not forth with our hosts.

¹⁰No, hľa, odvrhol si nás a zahanbil a nevychádzaš s našimi vojskami.

¹⁰Thou causest us to turn backward from an adversary, And those hating us, Have spoiled for themselves.

¹¹Obrátil si nás nazpät od protivníka, a tí, ktorí nás nenávidia, rozchvátali si naše imanie.

¹¹Thou makest us food like sheep, And among nations Thou hast scattered us.

¹²Dal si nás, aby sme boli jako ovce na zjedenie, a rozptýlil si nás medzi pohanmi.

¹²Thou sellest Thy people — without wealth, And hast not become great by their price.

¹³Predal si svoj ľud za nič a nežiadal si za nich veľkého predajného.

¹³Thou makest us a reproach to our neighbours, A scorn and a reproach to our surrounders.

¹⁴Učinil si to, aby sme boli svojim súsedom za potupu, za posmech a za útržku tým, ktorí bývajú vôkol nás.

¹⁴Thou makest us a simile among nations, A shaking of the head among peoples.

¹⁵Učinil si nás porekadlom medzi pohanmi a spôsobil si to, aby medzi národami krútili hlavou nad nami.

¹⁵All the day my confusion [is] before me, And the shame of my face hath covered me.

¹⁶Každý deň je môj stud predo mnou, a hanba mojej tvári ma pokrýva

¹⁶Because of the voice of a reproacher and reviler, Because of an enemy and a self-avenger.

¹⁷pre hlas potupujúceho a rúhajúceho sa, pre zlostnú tvár nepriateľa a pomstiaceho sa.

¹⁷All this met us, and we did not forget Thee, Nor have we dealt falsely in Thy covenant.

¹⁸To všetko prišlo na nás, avšak sme nezabudli na teba ani sme klamom neporušili tvojej smluvy.

¹⁸We turn not backward our heart, Nor turn aside doth our step from Thy path.

¹⁹Naše srdce neustúpilo zpät, ani náš krok neuhnul od tvojej stezky,

¹⁹But Thou hast smitten us in a place of dragons, And dost cover us over with death-shade.

²⁰keď si nás aj zdrvil na mieste šakalov a pokryl si nás tôňou smrti.

²⁰If we have forgotten the name of our God, And spread our hands to a strange God,

²¹Keby sme boli zabudli na meno svojho Boha a rozprestreli ruky k cudziemu bohu,

²¹Doth not God search out this? For He knoweth the secrets of the heart.

²²či by toho nevyhľadal Bôh?! Lebo veď on zná tajnosti srdca.

²²Surely, for Thy sake we have been slain all the day, Reckoned as sheep of the slaughter.

²³Lebo pre teba sme vraždení každého dňa, považovaní sme za ovce na zabitie.

²³Stir up — why dost Thou sleep, O Lord? Awake, cast us not off for ever.

²⁴Precítni! Prečo spíš, ó, Pane? Prebuď sa; nezamietaj na večnosť!

²⁴Why Thy face hidest Thou? Thou forgettest our afflictions and our oppression,

²⁵Prečo skrývaš svoju tvár? A prečo zabúdaš na naše trápenie a na náš útisk?

²⁵For bowed to the dust hath our soul, Cleaved to the earth hath our belly.

²⁶Lebo naša duša je zohnutá až do prachu, a náš život je držaný pri zemi.

²⁶Arise, a help to us, And ransom us for thy kindness` sake.

²⁷Povstaň nám na pomoc a vykúp nás pre svoju milosť!