1Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Ľalia svedoctva. Zlatý žalm Dávidov, vyučovať.
1To the Overseer. — `Concerning the Lily of Testimony,` a secret treasure of David, to teach, in his striving with Aram-Naharaim, and with Aram-Zobah, and Joab turneth back and smiteth Edom in the valley of Salt — twelve thousand. O God, Thou hadst cast us off, Thou hadst broken us — hadst been angry! — Thou dost turn back to us.
2Keď sa potýkal s Aramom z Mezopotámie a s Aramom z Cóby, a keď sa navrátil Joáb a zbil Edoma v Soľnej doline, dvanásť tisíc mužov.
2Thou hast caused the land to tremble, Thou hast broken it, Heal its breaches, for it hath moved.
3Bože, bol si nás zavrhol a bol si nás roztrhol, hneval si sa; navráť nám zase predošlý pokoj!
3Thou hast shewn Thy people a hard thing, Thou hast caused us to drink wine of trembling.
4Bol si zatriasol zemou a roztrhol si ju; uzdrav jej trhliny, lebo sa potáča od úderov.
4Thou hast given to those fearing thee an ensign. To be lifted up as an ensign Because of truth. Selah.
5Bol si dal vidieť svojmu ľudu tvrdé veci: napájal si nás vínom závratu.
5That Thy beloved ones may be drawn out, Save [with] Thy right hand, and answer us.
6Ale teraz si dal tým, ktorí sa ťa boja, prápor, aby sa vyzdvihol pre tvoju pravdu. Sélah.
6God hath spoken in His holiness: I exult — I apportion Shechem, And the valley of Succoth I measure,
7Aby boli vytrhnutí tvoji milí, spas ich svojou pravicou a vyslyš nás!
7Mine [is] Gilead, and mine [is] Manasseh, And Ephraim [is] the strength of my head, Judah [is] my lawgiver,
8Bôh hovoril vo svojej svätosti; veseliť sa budem; rozdelím Síchem a rozmeriam dolinu Sukkót.
8Moab [is] my pot for washing, over Edom I cast my shoe, Shout, concerning me, O Philistia.
9Môj je Galád a môj Manasses, Efraim je pevnosťou mojej hlavy, Júda mojím zákonodarcom.
9Who doth bring me [to] a city of bulwarks? Who hath led me unto Edom?
10Moáb mi je nádobou na umývanie, na Edoma zahodím svoju obuv. Ty, Filištea, jasaj oproti mne!
10Is it not Thou, O God? hast Thou cast us off? And dost Thou not go forth, O God, with our hosts!
11Kto ma vovedie do ohradeného mesta? Kto ma sprevodí až do Edoma?
11Give to us help from adversity, And vain [is] the deliverance of man.
12Či nie si to ty, ó, Bože, ktorý si nás bol zavrhol a nevychádzal si, Bože, s našimi vojskami?!
12In God we do mightily, And He treadeth down our adversaries!
13Udeľ nám pomoci a vytrhni od nepriateľa, lebo je márna pomoc človeka.
14V Bohu dokážeme hrdinskú silu, a on pošliape našich protivníkov, ktorí nás sužujú.