¹Pravdu hovorím v Kristu, neluhám, pri čom mi svedčí aj moje svedomie v Svätom Duchu,

¹Truth I say in Christ, I lie not, my conscience bearing testimony with me in the Holy Spirit,

²že mám veliký zármutok a neprestajnú bolesť vo svojom srdci.

²that I have great grief and unceasing pain in my heart —

³Lebo by som si prial ja sám byť anatema a odlúčený od Krista za svojich bratov, za svojich príbuzných podľa tela,

³for I was wishing, I myself, to be anathema from the Christ — for my brethren, my kindred, according to the flesh,

⁴ktorí sú Izraeliti, ktorých je synovstvo i sláva i smluvy i zákonodarstvo i svätoslužba i zasľúbenia,

⁴who are Israelites, whose [is] the adoption, and the glory, and the covenants, and the lawgiving, and the service, and the promises,

⁵ktorých sú otcovia a tí, z ktorých pošiel Kristus podľa tela, ktorý je nado všetkým, Bôh, požehnaný na veky. Ameň.

⁵whose [are] the fathers, and of whom [is] the Christ, according to the flesh, who is over all, God blessed to the ages. Amen.

⁶No, nie že by bolo zmarené slovo Božie. Lebo nie všetci, ktorí sú z Izraela, sú Izraelom,

⁶And it is not possible that the word of God hath failed; for not all who [are] of Israel are these Israel;

⁷ani preto, že sú semä Abrahámovo, nie sú všetci deťmi, ale: V Izákovi sa ti bude volať semä,

⁷nor because they are seed of Abraham [are] all children, but — `in Isaac shall a seed be called to thee;`

⁸to jest, nie deti tela sú deťmi Božími, ale deti zasľúbenia počítajú sa za semä.

⁸that is, the children of the flesh — these [are] not children of God; but the children of the promise are reckoned for seed;

⁹Lebo slovo zasľúbenia je toto: O tomto čase prijdem, a Sára bude mať syna.

⁹for the word of promise [is] this; `According to this time I will come, and there shall be to Sarah a son.`

¹⁰A nie len to, ale aj Rebeka počala z jedného, z Izáka, nášho otca.

¹⁰And not only [so], but also Rebecca, having conceived by one — Isaac our father —

¹¹Lebo ešte keď sa neboli narodili ani neboli vykonali ničoho dobrého alebo zlého - aby zostávalo preduloženie Božie podľa vyvolenia, nie zo skutkov, ale z toho, ktorý povoláva -

¹¹(for they being not yet born, neither having done anything good or evil, that the purpose of God, according to choice, might remain; not of works, but of Him who is calling,) it was said to her —

¹²ešte vtedy jej bolo povedané, že väčší bude slúžiť menšiemu.

¹²`The greater shall serve the less;`

¹³Jako je napísané: Jakoba som miloval a Ezava som nenávidel.

¹³according as it hath been written, `Jacob I did love, and Esau I did hate.`

¹⁴Čo tedy povieme? Či nie je nespravedlivosť u Boha? To nech sa nestane!

¹⁴What, then, shall we say? unrighteousness [is] with God? let it not be!

¹⁵Lebo hovorí Mojžišovi: Zmilujem sa, nad kým sa zmilujem a zľutujem sa, nad kým sa zľutujem.

¹⁵for to Moses He saith, `I will do kindness to whom I do kindness, and I will have compassion on whom I have compassion;`

¹⁶Tak tedy nie je to vecou toho, kto chce, ani toho, kto beží, ale vecou Boha, ktorý sa zmilováva.

¹⁶so, then — not of him who is willing, nor of him who is running, but of God who is doing kindness:

¹⁷Lebo Písmo hovorí faraonovi: Práve nato som ťa vzbudil, aby som na tebe ukázal svoju moc, a aby sa rozhlasovalo moje meno po celej zemi.

¹⁷for the Writing saith to Pharaoh — `For this very thing I did raise thee up, that I might shew in thee My power, and that My name might be declared in all the land;`

¹⁸Tak tedy nad kým sa chce zmilovať, nad tým sa zmilováva, a koho chce zatvrdiť, toho zatvrdzuje.

¹⁸so, then, to whom He willeth, He doth kindness, and to whom He willeth, He doth harden.

¹⁹Ale povieš mi tedy: A prečože potom karhá? Lebo veď kto kedy sa sprotivil jeho vôli, keď je tomu tak?

¹⁹Thou wilt say, then, to me, `Why yet doth He find fault? for His counsel who hath resisted?`

²⁰Nuž tedy, ó, človeče, ktože si ty, že odhováraš Bohu?! Či azda povie útvor tomu, kto ho utvoril: Prečo si ma tak učinil?

²⁰nay, but, O man, who art thou that art answering again to God? shall the thing formed say to Him who did form [it], Why me didst thou make thus?

²¹Alebo či nemá hrnčiar práva a moci nad hlinou, aby z toho istého blata učinil jednu nádobu na česť a druhú na nečesť?

²¹hath not the potter authority over the clay, out of the same lump to make the one vessel to honour, and the one to dishonour?

²²A čo, ak Bôh chcúc ukázať svoj hnev a oznámiť to, čo je jemu možné, znášal vo veľkej zhovievavosti nádoby hnevu, pripravené na záhubu,

²²And if God, willing to shew the wrath and to make known His power, did endure, in much long suffering, vessels of wrath fitted for destruction,

²³a aby oznámil bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, ktoré vopred prihotovil na slávu? -

²³and that He might make known the riches of His glory on vessels of kindness, that He before prepared for glory, whom also He did call — us —

²⁴Ktorých aj povolal, nás, nie len zo Židov, ale aj z pohanov.

²⁴not only out of Jews, but also out of nations,

²⁵Ako aj v Hozeášovi hovorí: Nazoviem nie môj ľud svojím ľudom, a nie milovanú milovanou,

²⁵as also in Hosea He saith, `I will call what [is] not My people — My people; and her not beloved — Beloved,

²⁶a bude, že na mieste, kde im bolo povedané: Vy nie ste mojím ľudom, že tam budú nazvaní synmi živého Boha.

²⁶and it shall be — in the place where it was said to them, Ye [are] not My people; there they shall be called sons of the living God.`

²⁷A Izaiáš volá nad Izraelom: Keby bol počet synov Izraelových ako piesok mora, len zostatok bude spasený.

²⁷And Isaiah doth cry concerning Israel, `If the number of the sons of Israel may be as the sand of the sea, the remnant shall be saved;

²⁸Lebo zkazu, a rýchlu, vykoná v spravedlivosti; lebo záhubu, rýchlu, učiní Pán na zemi.

²⁸for a matter He is finishing, and is cutting short in righteousness, because a matter cut short will the Lord do upon the land.

²⁹A tak ako predpovedal Izaiáš: Keby nám Pán Zástupov nebol zanechal semä, boli by sme jako Sodoma a Gomore by sme boli podobní.

²⁹and according as Isaiah saith before, `Except the Lord of Sabaoth did leave to us a seed, as Sodom we had become, and as Gomorrah we had been made like.`

³⁰Čo tedy povieme? Že pohania, ktorí sa nehnali za spravedlivosťou, dosiahli spravedlivosť, ale spravedlivosť z viery.

³⁰What, then, shall we say? that nations who are not pursuing righteousness did attain to righteousness, and righteousness that [is] of faith,

³¹A Izrael ženúc sa za zákonom spravedlivosti k zákonu spravedlivosti nedospel.

³¹and Israel, pursuing a law of righteousness, at a law of righteousness did not arrive;

³²Prečo? Preto, že nie z viery, ale jako zo skutkov zákona ho hľadali. Narazili na kameň úrazu,

³²wherefore? because — not by faith, but as by works of law; for they did stumble at the stone of stumbling,

³³jako je napísané: Hľa, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu pohoršenia, a nikto, kto verí naň, nebude zahanbený.

³³according as it hath been written, `Lo, I place in Sion a stone of stumbling and a rock of offence; and every one who is believing thereon shall not be ashamed.`