¹Vtedy shromaždil Šalamún starších Izraelových a všetky hlavy jeho pokolení, kniežatá otcov synov Izraelových k sebe, ku kráľovi Šalamúnovi, do Jeruzalema, aby preniesli truhlu smluvy Hospodinovej hore, z mesta Dávidovho, ktorý je Sion.

¹Then Solomon assembled the elders of Israel, and all the heads of the tribes, the princes of the fathers' [houses] of the children of Israel, unto king Solomon in Jerusalem, to bring up the ark of the covenant of Jehovah out of the city of David, which is Zion.

²A tak sa shromaždili ku kráľovi Šalamúnovi všetci mužovia Izraelovi v mesiaci Etaním, na deň slávnosti, a to je siedmy mesiac.

²And all the men of Israel assembled themselves unto king Solomon at the feast, in the month Ethanim, which is the seventh month.

³A keď prišli všetci starší Izraelovi, vzali kňazi truhlu

³And all the elders of Israel came, and the priests took up the ark.

⁴a preniesli truhlu Hospodinovu hore i stán shromaždenia i všetko náradie svätyne, ktoré bolo v stáne a preniesli to hore kňazi a Levitovia.

⁴And they brought up the ark of Jehovah, and the tent of meeting, and all the holy vessels that were in the Tent; even these did the priests and the Levites bring up.

⁵A kráľ Šalamún i celá obec Izraelova, všetci, ktorí sa sišli k nemu, stáli s ním pred truhlou, a obetovali drobný dobytok a voly, ktoré sa ani nezapisovaly ani nepočítaly pre množstvo.

⁵And king Solomon and all the congregation of Israel, that were assembled unto him, were with him before the ark, sacrificing sheep and oxen, that could not be counted nor numbered for multitude.

⁶A kňazi vniesli truhlu smluvy Hospodinovej na jej miesto do svätyne domu, do svätyne svätých, pod krýdla cherubov.

⁶And the priests brought in the ark of the covenant of Jehovah unto its place, into the oracle of the house, to the most holy place, even under the wings of the cherubim.

⁷Lebo cherubi mali roztiahnuté krýdla nad miestom truhly a tak prikrývali cherubíni truhlu i jej sochory shora.

⁷For the cherubim spread forth their wings over the place of the ark, and the cherubim covered the ark and the staves thereof above.

⁸A sochory vyčnievaly, takže bolo vidieť konce sochorov zo svätyne vo svätyni svätých, ale von ich nebolo vidieť. A sú tam až do tohoto dňa.

⁸And the staves were so long that the ends of the staves were seen from the holy place before the oracle; but they were not seen without: and there they are unto this day.

⁹Nebolo v truhle ničoho, iba dvoje kamenných dosiek, ktoré tam položil Mojžiš na Chórebe, keď učinil Hospodin smluvu so synmi Izraelovými vtedy, keď vyšli z Egyptskej zeme.

⁹There was nothing in the ark save the two tables of stone which Moses put there at Horeb, when Jehovah made a covenant with the children of Israel, when they came out of the land of Egypt.

¹⁰A stalo sa, keď vyšli kňazi zo svätyne, že oblak naplnil dom Hospodinov,

¹⁰And it came to pass, when the priests were come out of the holy place, that the cloud filled the house of Jehovah,

¹¹takže nemohli kňazi obstáť a slúžiť pre oblak, lebo sláva Hospodinova naplnila dom Hospodinov.

¹¹so that the priests could not stand to minister by reason of the cloud; for the glory of Jehovah filled the house of Jehovah.

¹²Vtedy povedal Šalamún: Hospodin riekol, že chce bývať v mrákave.

¹²Then spake Solomon, Jehovah hath said that he would dwell in the thick darkness.

¹³No, naozaj som vystavil dom príbytku pre teba, stále miesto na to, aby si tam býval na veky.

¹³I have surely built thee a house of habitation, a place for thee to dwell in for ever.

¹⁴A kráľ obrátiac svoju tvár žehnal celému shromaždeniu Izraelovmu, a celé shromaždenie Izraelovo stálo.

¹⁴And the king turned his face about, and blessed all the assembly of Israel: and all the assembly of Israel stood.

¹⁵A riekol: Požehnaný Hospodin, Bôh Izraelov, ktorý hovoril svojimi ústami s Dávidom, s mojím otcom, a svojou rukou to naplnil povediac:

¹⁵And he said, Blessed be Jehovah, the God of Israel, who spake with his mouth unto David thy father, and hath with his hand fulfilled it, saying,

¹⁶Po celý čas od toho dňa, ktorého som vyviedol svoj ľud Izraela z Egypta, nevyvolil som si niktorého mesta z niktorého pokolenia Izraelovho vystaviť dom, aby tam bolo moje meno, ale som si vyvolil Dávida, aby bol nad mojím ľudom Izraelom.

¹⁶Since the day that I brought forth my people Israel out of Egypt, I chose no city out of all the tribes of Israel to build a house, that my name might be there; but I chose David to be over my people Israel.

¹⁷A bolo to v srdci Dávida, môjho otca, vystaviť dom menu Hospodina, Boha Izraelovho.

¹⁷Now it was in the heart of David my father to build a house for the name of Jehovah, the God of Israel.

¹⁸Ale Hospodin riekol Dávidovi, môjmu otcovi: Že to bolo v tvojom srdci vystaviť môjmu menu dom, dobre si učinil, že to bolo v tvojom srdci.

¹⁸But Jehovah said unto David my father, Whereas it was in thy heart to build a house for my name, thou didst well that it was in thy heart:

¹⁹Len že ty nebudeš staväť ten dom, ale tvoj syn, ktorý vyjde z tvojich bedier, ten vystaví môjmu menu dom.

¹⁹nevertheless thou shalt not build the house; but thy son that shall come forth out of thy loins, he shall build the house for my name.

²⁰A Hospodin postavil svoje slovo, ktoré hovoril. Lebo som nastúpil na miesto Dávida, svojho otca, a sedím na tróne Izraelovom, tak ako hovoril Hospodin, a vystavil som dom menu Hospodina, Boha Izraelovho.

²⁰And Jehovah hath established his word that he spake; for I am risen up in the room of David my father, and sit on the throne of Israel, as Jehovah promised, and have built the house for the name of Jehovah, the God of Israel.

²¹A ustanovil som tam miesto truhle, v ktorej je smluva Hospodinova, ktorú učinil s našimi otcami vtedy, keď ich vyviedol z Egyptskej zeme.

²¹And there have I set a place for the ark, wherein is the covenant of Jehovah, which he made with our fathers, when he brought them out of the land of Egypt.

²²A Šalamún sa postavil pred oltár Hospodinov pred celým shromaždením Izraelovým a rozprestrúc svoje ruky k nebesiam

²²And Solomon stood before the altar of Jehovah in the presence of all the assembly of Israel, and spread forth his hands toward heaven;

²³riekol: Hospodine, Bože Izraelov, niet tebe podobného Boha ani na nebi hore ani na zemi dole, ktorý ostríhaš smluvu a milosrdenstvo svojim služobníkom, ktorí chodia pred tebou celým svojím srdcom,

²³and he said, O Jehovah, the God of Israel, there is no God like thee, in heaven above, or on earth beneath; who keepest covenant and lovingkindness with thy servants, that walk before thee with all their heart;

²⁴ty, ktorý si zachoval svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, to, čo si mu hovoril; a hovoril si svojimi ústami a svojou rukou si to naplnil, ako je tomu dnes.

²⁴who hast kept with thy servant David my father that which thou didst promise him: yea, thou spakest with thy mouth, and hast fulfilled it with thy hand, as it is this day.

²⁵A tak teraz, Hospodine, Bože Izraelov, zachovaj svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, to, čo si mu hovoril, povediac: Nebude ti vyhladený muž zpred tvojej tvári, ktorý by sedel na tróne Izraelovom, ak len budú ostríhať tvoji synovia svoju cestu, aby chodili predo mnou, jako si ty chodil predo mnou.

²⁵Now therefore, O Jehovah, the God of Israel, keep with thy servant David my father that which thou hast promised him, saying, There shall not fail thee a man in my sight to sit on the throne of Israel, if only thy children take heed to their way, to walk before me as thou hast walked before me.

²⁶Tak teraz, Bože Izraelov, prosím, nech stojí pevne tvoje slovo, ktoré si hovoril svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi.

²⁶Now therefore, O God of Israel, let thy word, I pray thee, be verified, which thou spakest unto thy servant David my father.

²⁷Lebo či vskutku bude Bôh bývať na zemi?! Veď hľa, nebesia a nebesia nebies ťa neobsiahnu, a čo potom tento dom, ktorý som vystavil!

²⁷But will God in very deed dwell on the earth? behold, heaven and the heaven of heavens cannot contain thee; how much less this house that I have builded!

²⁸Ale však pohliadni na modlitbu svojho služobníka a na jeho pokornú prosbu, Hospodine, môj Bože, počuj radostné pokrikovanie a modlitbu, ktorú sa dnes modlí tvoj služobník pred tebou,

²⁸Yet have thou respect unto the prayer of thy servant, and to his supplication, O Jehovah my God, to hearken unto the cry and to the prayer which thy servant prayeth before thee this day;

²⁹aby boly tvoje oči otvorené na tento dom noc i deň, na miesto, o ktorom si povedal: Nechže je moje meno tam, aby si vyslýchal modlitbu, ktorú sa bude modliť tvoj služobník na tomto mieste.

²⁹that thine eyes may be open toward this house night and day, even toward the place whereof thou hast said, My name shall be there; to hearken unto the prayer which thy servant shall pray toward this place.

³⁰A budeš počúvať na pokornú prosbu svojho služobníka a svojho ľudu Izraela, ktorú sa bude modliť na tomto mieste, a tak ty vypočuješ na mieste svojho bývania, na nebesiach, a vyslyšíš a odpustíš.

³⁰And hearken thou to the supplication of thy servant, and of thy people Israel, when they shall pray toward this place: yea, hear thou in heaven thy dwelling-place; and when thou hearest, forgive.

³¹Keby zhrešil človek proti svojmu blížnemu, a naložia mu prísahu, aby prisahal, a keď prijde prísaha pred tvoj oltár do tohoto domu,

³¹If a man sin against his neighbor, and an oath be laid upon him to cause him to swear, and he come [and] swear before thine altar in this house;

³²ty vypočuj na nebesiach a učiň a rozsúď svojich služobníkov odsúdiac bezbožného dajúc mu jeho cestu na jeho hlavu a ospravedlniac spravedlivého dajúc mu podľa jeho spravedlivosti.-

³²then hear thou in heaven, and do, and judge thy servants, condemning the wicked, to bring his way upon his own head, and justifying the righteous, to give him according to his righteousness.

³³Keby bol porazený tvoj ľud Izrael pred nepriateľom, pretože zhrešil proti tebe, a keď sa navrátia k tebe a budú oslavovať tvoje meno a budú sa ti modliť a pokorne ťa prosiť v tomto dome,

³³When thy people Israel are smitten down before the enemy, because they have sinned against thee; if they turn again to thee, and confess thy name, and pray and make supplication unto thee in this house:

³⁴ty vyslyš na nebesiach a odpusti hriech svojho ľudu Izraela a navráť ich do zeme, ktorú si dal ich otcom.

³⁴then hear thou in heaven, and forgive the sin of thy people Israel, and bring them again unto the land which thou gavest unto their fathers.

³⁵Keby boly zavrené nebesia, a nebolo by dažďa, pretože zhrešili proti tebe, a keby sa modlili na tomto mieste a oslavovali by tvoje meno a odvrátili by sa od svojho hriechu, pretože si ich zohnul,

³⁵When heaven is shut up, and there is no rain, because they have sinned against thee; if they pray toward this place, and confess thy name, and turn from their sin, when thou dost afflict them:

³⁶ty vyslyš na nebesiach a odpusti hriech svojich služobníkov a svojho ľudu Izraela, ktorých si zohnul, preto, že ich učíš dobrej ceste, ktorou majú ísť, a daj zase dážď na svoju zem, ktorú si dal svojmu ľudu za dedičstvo.

³⁶then hear thou in heaven, and forgive the sin of thy servants, and of thy people Israel, when thou teachest them the good way wherein they should walk; and send rain upon thy land, which thou hast given to thy people for an inheritance.

³⁷Keby bol hlad v zemi, keby bol mor, sucho, ruda; kobylky, chrústy keby boly; keby ho sovrel jeho nepriateľ v zemi jeho brán, keby ho stihla jakákoľvek rana, jakákoľvek nemoc:

³⁷If there be in the land famine, if there be pestilence, if there be blasting [or] mildew, locust [or] caterpillar; if their enemy besiege them in the land of their cities; whatsoever plague, whatsoever sickness there be;

³⁸každú modlitbu, každú pokornú prosbu, ktorú by mal ktorýkoľvek človek, všetok tvoj ľud Izrael, ktorí by poznali, každý ranu svojho srdca a rozprestrel by svoje ruky k tomuto domu,

³⁸what prayer and supplication soever be made by any man, [or] by all thy people Israel, who shall know every man the plague of his own heart, and spread forth his hands toward this house:

³⁹ty vyslyš na nebesiach, na pevnom mieste svojho bývania a odpusť a učiň a daj každému podľa všetkých jeho ciest, ktorý znáš jeho srdce - lebo len ty sám znáš srdce všetkých synov človeka -,

³⁹then hear thou in heaven thy dwelling-place, and forgive, and do, and render unto every man according to all his ways, whose heart thou knowest; (for thou, even thou only, knowest the hearts of all the children of men;)

⁴⁰aby sa ťa báli po všetky dni, ktoré budú žiť na tvári zeme, ktorú si dal našim otcom.

⁴⁰that they may fear thee all the days that they live in the land which thou gavest unto our fathers.

⁴¹Áno, i cudzinca, ktorý nie je z tvojho ľudu Izraela, keby prišiel z ďalekej zeme pre tvoje meno,

⁴¹Moreover concerning the foreigner, that is not of thy people Israel, when he shall come out of a far country for thy name's sake

⁴²pretože počujú o tvojom veľkom mene a o tvojej mocnej ruke a o tvojom vystretom ramene - tedy keby prišiel a modlil by sa v tomto dome,

⁴²(for they shall hear of thy great name, and of thy mighty hand, and of thine outstretched arm); when he shall come and pray toward this house;

⁴³ty vyslyš na nebesiach, na pevnom mieste svojho bývania, a učiň všetko, o čo bude volať k tebe, cudzinec, aby poznaly všetky národy zeme tvoje meno, aby sa ťa bály jako tvoj ľud Izrael, a aby vedely, že je tvoje meno menované nad týmto domom, ktorý som vystavil.

⁴³hear thou in heaven thy dwelling-place, and do according to all that the foreigner calleth to thee for; that all the peoples of the earth may know thy name, to fear thee, as doth thy people Israel, and that they may know that this house which I have built is called by my name.

⁴⁴Keby vyšiel tvoj ľud do boja proti svojmu nepriateľovi, cestou, ktorou by si ich poslal, a keď sa budú modliť Hospodinovi, obrátení smerom k mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som vystavil tvojmu menu,

⁴⁴If thy people go out to battle against their enemy, by whatsoever way thou shalt send them, and they pray unto Jehovah toward the city which thou hast chosen, and toward the house which I have built for thy name;

⁴⁵vyslyš na nebesiach ich modlitbu a ich pokornú prosbu a učiň ich súd.

⁴⁵then hear thou in heaven their prayer and their supplication, and maintain their cause.

⁴⁶Keby zhrešili proti tebe (lebo veď nieto človeka, ktorý by nehrešil), a rozhneval by si sa na nich a vydal by si ich nepriateľovi, a ich jatci by ich zajali do zeme nepriateľa, už či ďalekej a či blízkej,

⁴⁶If they sin against thee (for there is no man that sinneth not), and thou be angry with them, and deliver them to the enemy, so that they carry them away captive unto the land of the enemy, far off or near;

⁴⁷a keby vstúpili do seba v zemi, do ktorej by boli zajatí, a obrátili by sa a pokorne by prosili volajúc k tebe v zemi tých, ktorí ich zajali, a vraveli by: Zhrešili sme, činili sme prevrátene a páchali sme bezbožnosť,

⁴⁷yet if they shall bethink themselves in the land whither they are carried captive, and turn again, and make supplication unto thee in the land of them that carried them captive, saying, We have sinned, and have done perversely, we have dealt wickedly;

⁴⁸a tedy keby sa navrátili k tebe celým svojím srdcom a celou svojou dušou v zemi svojich nepriateľov, ktorí ich zajali, a keby sa ti modlili, obrátení smerom k svojej zemi, ktorú si dal ich otcom, smerom k mestu, ktoré si vyvolil, a k domu, ktorý som vystavil tvojmu menu:

⁴⁸if they return unto thee with all their heart and with all their soul in the land of their enemies, who carried them captive, and pray unto thee toward their land, which thou gavest unto their fathers, the city which thou hast chosen, and the house which I have built for thy name:

⁴⁹vyslyš na nebesiach, na pevnom mieste svojho bývania, ich modlitbu a ich pokornú prosbu a učiň ich súd

⁴⁹then hear thou their prayer and their supplication in heaven thy dwelling-place, and maintain their cause;

⁵⁰a odpusti svojmu ľudu, čo zhrešil proti tebe, i všetky ich prestúpenia, ktorými prestúpili proti tebe, a daj ich v zľutovanie pred tými, ktorí ich zajali, aby sa zľutovali nad nimi,

⁵⁰and forgive thy people who have sinned against thee, and all their transgressions wherein they have transgressed against thee; and give them compassion before those who carried them captive, that they may have compassion on them

⁵¹lebo sú tvojím ľudom a tvojím dedičstvom, ktorých si vyviedol z Egypta, zprostred železnej pece,

⁵¹(for they are thy people, and thine inheritance, which thou broughtest forth out of Egypt, from the midst of the furnace of iron);

⁵²a tak nech sú tvoje oči otvorené na pokornú prosbu tvojho služobníka a na pokornú prosbu tvojho ľudu Izraela, aby si počul na nich vo všetkom ich volaní k tebe.

⁵²that thine eyes may be open unto the supplication of thy servant, and unto the supplication of thy people Israel, to hearken unto them whensoever they cry unto thee.

⁵³Lebo ty si ich oddelil sebe za dedičstvo zpomedzi všetkých národov zeme, jako si hovoril skrze Mojžiša, svojho služobníka, keď vyviedol našich otcov z Egypta, Panovníku Hospodine!

⁵³For thou didst separate them from among all the peoples of the earth, to be thine inheritance, as thou spakest by Moses thy servant, when thou broughtest our fathers out of Egypt, O Lord Jehovah.

⁵⁴A stalo sa, keď sa prestal Šalamún modliť Hospodinovi všetku túto modlitbu a pokornú prosbu, že povstal zpred oltára Hospodinovho s kľačania na svojich kolenách spustiac svoje ruky, rozprestreté k nebesiam,

⁵⁴And it was so, that, when Solomon had made an end of praying all this prayer and supplication unto Jehovah, he arose from before the altar of Jehovah, from kneeling on his knees with his hands spread forth toward heaven.

⁵⁵a stojac žehnal celé shromaždenie Izraelovo velikým hlasom hovoriac:

⁵⁵And he stood, and blessed all the assembly of Israel with a loud voice, saying,

⁵⁶Požehnaný Hospodin, ktorý dal odpočinutie svojmu ľudu Izraelovi, všetko tak, ako hovoril. Nepadlo ani jediné slovo zo všetkých tých jeho dobrých slov, ktoré hovoril skrze Mojžiša, svojho služobníka.

⁵⁶Blessed be Jehovah, that hath given rest unto his people Israel, according to all that he promised: there hath not failed one word of all his good promise, which he promised by Moses his servant.

⁵⁷Nech je Hospodin, náš Bôh, s nami, jako bol s našimi otcami, nech nás neopustí a nech nás neodmietne,

⁵⁷Jehovah our God be with us, as he was with our fathers: let him not leave us, nor forsake us;

⁵⁸aby naklonil naše srdce k sebe, aby sme chodili po všetkých jeho cestách a ostríhali jeho prikázania, jeho ustanovenia a jeho súdy, ktoré prikázal našim otcom.

⁵⁸that he may incline our hearts unto him, to walk in all his ways, and to keep his commandments, and his statutes, and his ordinances, which he commanded our fathers.

⁵⁹A nech sú tieto moje slová, ktorými som pokorne prosil pred Hospodinom, blízke Hospodinovi, nášmu Bohu, vodne i vnoci, aby činil súd svojho služobníka a súd svojho ľudu Izraela, vždy v ten istý deň to, čo na ktorý pripadne,

⁵⁹And let these my words, wherewith I have made supplication before Jehovah, be nigh unto Jehovah our God day and night, that he maintain the cause of his servant, and the cause of his people Israel, as every day shall require;

⁶⁰aby poznaly všetky národy zeme, že Hospodin je Bôh, a že niet iného.

⁶⁰that all the peoples of the earth may know that Jehovah, he is God; there is none else.

⁶¹A tak nech je celé vaše srdce s Hospodinom, naším Bohom, aby ste chodili v jeho ustanoveniach a aby ste ostríhali jeho prikázania jako tohoto dňa.

⁶¹Let your heart therefore be perfect with Jehovah our God, to walk in his statutes, and to keep his commandments, as at this day.

⁶²A kráľ a všetok Izrael s ním obetovali bitnú obeť pred Hospodinom.

⁶²And the king, and all Israel with him, offered sacrifice before Jehovah.

⁶³A Šalamún obetoval bitnú obeť pokojnú, ktorú obetoval Hospodinovi dvadsaťdva tisíc volov, a drobného stáda sto dvadsať tisíc, a tak posvätili dom Hospodinov kráľ i všetci synovia Izraelovi.

⁶³And Solomon offered for the sacrifice of peace-offerings, which he offered unto Jehovah, two and twenty thousand oxen, and a hundred and twenty thousand sheep. So the king and all the children of Israel dedicated the house of Jehovah.

⁶⁴Toho dňa posvätil kráľ prostredok dvora, ktorý je pred domom Hospodinovým, lebo tam obetoval zápalnú obeť aj obetný dar obilný i tuky pokojných obetí, lebo medený oltár, ktorý bol pred Hospodinom, bol malý na to, aby bol mohol pojať takú zápalnú obeť a taký obetný dar obilný i tie tuky pokojných obetí.

⁶⁴The same day did the king hallow the middle of the court that was before the house of Jehovah; for there he offered the burnt-offering, and the meal-offering, and the fat of the peace-offerings, because the brazen altar that was before Jehovah was too little to receive the burnt-offering, and the meal-offering, and the fat of the peace-offerings.

⁶⁵A tedy slávil Šalamún toho času slávnosť a celý Izrael s ním, veľké shromaždenie, sídené z celej zeme, odtiaľ, ako sa ide do Chamatu, až po Egyptský potok, pred Hospodinom, naším Bohom, sedem dní a sedem dní, štrnásť dní.

⁶⁵So Solomon held the feast at that time, and all Israel with him, a great assembly, from the entrance of Hamath unto the brook of Egypt, before Jehovah our God, seven days and seven days, even fourteen days.

⁶⁶Potom ôsmeho dňa prepustil ľud. A oni požehnajúc kráľa odišli do svojich stánov radujúci sa a veselého srdca pre všetko to dobré, ktoré učinil Hospodin Dávidovi, svojmu služobníkovi, a Izraelovi, svojmu ľudu.

⁶⁶On the eighth day he sent the people away; and they blessed the king, and went unto their tents joyful and glad of heart for all the goodness that Jehovah had showed unto David his servant, and to Israel his people.