¹A Hospodin riekol Mojžišovi: Uteš si dvoje dosiek z kameňa, také, jaké boly tamtie prvé, a ja napíšem na dosky slová, ktoré boly na tých prvých doskách, ktoré si rozbil.

¹And Jehovah said unto Moses, Hew thee two tables of stone like unto the first: and I will write upon the tables the words that were on the first tables, which thou brakest.

²A buď hotový na ráno a ráno vyjdeš na vrch Sinai a tam mi budeš stáť na temene vrchu.

²And be ready by the morning, and come up in the morning unto mount Sinai, and present thyself there to me on the top of the mount.

³Nikto nevyjde hore s tebou, ani nech sa nikto neukáže na celom tom vrchu, ani ovce ani voly nech sa nepasú naproti tomu vrchu.

³And no man shall come up with thee; neither let any man be seen throughout all the mount; neither let the flocks nor herds feed before that mount.

⁴Utesal tedy dvoje dosiek z kameňa, ako boly tie prvé, a potom vstal Mojžiš skoro ráno a vyšiel na vrch Sinai, tak ako mu prikázal Hospodin, a vzal do svojej ruky dvoje dosiek z kameňa.

⁴And he hewed two tables of stone like unto the first; and Moses rose up early in the morning, and went up unto mount Sinai, as Jehovah had commanded him, and took in his hand two tables of stone.

⁵A Hospodin sostúpil v oblaku a stál s ním tam a zavolal menom: HOSPODIN.

⁵And Jehovah descended in the cloud, and stood with him there, and proclaimed the name of Jehovah.

⁶A Hospodin idúc popri ňom volal: Hospodin, Hospodin, silný Bôh ľútostivý a milosrdný, dlho zhovievajúci a veľký čo do milosti a pravdy,

⁶And Jehovah passed by before him, and proclaimed, Jehovah, Jehovah, a God merciful and gracious, slow to anger, and abundant in lovingkindness and truth,

⁷ktorý zachováva milosť tisícim a odpúšťa neprávosť, prestúpenie a hriech, ktorý však nijakým činom nenechá bez tresu vinného, ale navštevuje neprávosť otcov na svojich synoch i na synoch synov, na treťom i na štvrtom pokolení.

⁷keeping lovingkindness for thousands, forgiving iniquity and transgression and sin; and that will by no means clear [the guilty], visiting the iniquity of the fathers upon the children, and upon the children's children, upon the third and upon the fourth generation.

⁸A Mojžiš rýchle sklonil hlavu k zemi a klaňal sa.

⁸And Moses made haste, and bowed his head toward the earth, and worshipped.

⁹A povedal: Prosím, jestli som našiel milosť v tvojich očiach, ó, Pane, prosím, nech ide Pán v našom strede, lebo je to ľud tvrdej šije, a odpustíš našu neprávosť a náš hriech a prijmeš nás za svoje dedičstvo!

⁹And he said, If now I have found favor in thy sight, O Lord, let the Lord, I pray thee, go in the midst of us; for it is a stiffnecked people; and pardon our iniquity and our sin, and take us for thine inheritance.

¹⁰A on riekol: Hľa, učiním smluvu pred všetkým tvojím ľudom. Učiním čudesá, jaké neboly stvorené nikdy a nikde na celej zemi ani nikde v niktorom národe, a bude vidieť všetok ľud, v ktorého strede si ty, dielo Hospodinovo, lebo to bude strašné, čo ja učiním s tebou.

¹⁰And he said, Behold, I make a covenant: before all thy people I will do marvels, such as have not been wrought in all the earth, nor in any nation; and all the people among which thou art shall see the work of Jehovah; for it is a terrible thing that I do with thee.

¹¹Zachovaj si, čo ti prikazujem dnes! Hľa, vyženiem zpred tvojej tvári Amoreja, Kananeja, Heteja, Ferezeja, Heveja a Jebuzeja.

¹¹Observe thou that which I command thee this day: behold, I drive out before thee the Amorite, and the Canaanite, and the Hittite, and the Perizzite, and the Hivite, and the Jebusite.

¹²Chráň sa, aby si neučinil smluvy s obyvateľmi zeme, do ktorej vojdeš, aby neboli osídlom v tvojom strede!

¹²Take heed to thyself, lest thou make a covenant with the inhabitants of the land whither thou goest, lest it be for a snare in the midst of thee:

¹³Ale ich oltáre rozboríte a ich modlárske stĺpy polámete a ich háje povytínate,

¹³but ye shall break down their altars, and dash in pieces their pillars, and ye shall cut down their Asherim;

¹⁴lebo sa nebudeš klaňať inému bohu, pretože Hospodin, ktorého meno je Žiarlivý, je silný Bôh žiarlivý.

¹⁴for thou shalt worship no other god: for Jehovah, whose name is Jealous, is a jealous God:

¹⁵Aby sa nestalo, keď by si učinil smluvu s obyvateľmi zeme, a smilnili by idúc za svojimi bohmi a obetovali by bitné obeti svojim bohom, že by ťa pozval niektorý z nich, a jedol by si z jeho obeti

¹⁵lest thou make a covenant with the inhabitants of the land, and they play the harlot after their gods, and sacrifice unto their gods, and one call thee and thou eat of his sacrifice;

¹⁶a vzal by si z jeho dcér svojim synom ženy, a jeho dcéry by smilnily idúc za svojimi bohmi a spôsobily by to, že by smilnili aj tvoji synovia odíduc za ich bohmi.

¹⁶and thou take of their daughters unto thy sons, and their daughters play the harlot after their gods, and make thy sons play the harlot after their gods.

¹⁷Nespravíš si liatych bohov.

¹⁷Thou shalt make thee no molten gods.

¹⁸Zachovávať budeš slávnosť nekvasených chlebov; sedem dní budeš jesť nekvasené chleby, jako som ti prikázal, na určený čas, v mesiaci abíbe, lebo v mesiaci abíbe si vyšiel z Egypta.

¹⁸The feast of unleavened bread shalt thou keep. Seven days thou shalt eat unleavened bread, as I commanded thee, at the time appointed in the month Abib; for in the month Abib thou camest out from Egypt.

¹⁹Všetko, čo otvára život, je moje, i všetko z tvojho dobytka, čo sa narodí mužského pohlavia, čo otvára život, už či je hovädo z kráv a či dobytča, ovca alebo koza.

¹⁹All that openeth the womb is mine; and all thy cattle that is male, the firstlings of cow and sheep.

²⁰Ale prvorodené osľa vykúpiš ovcou alebo kozou. A keď nevykúpiš, zlomíš mu šiju. Každého prvorodeného zo svojich synov vykúpiš. A nikto sa neukáže predo mnou prázdny.

²⁰And the firstling of an ass thou shalt redeem with a lamb: and if thou wilt not redeem it, then thou shalt break its neck. All the first-born of thy sons thou shalt redeem. And none shall appear before me empty.

²¹Šesť dní budeš pracovať, a siedmeho dňa prestaneš; v oračke i v žatve prestaneš.

²¹Six days thou shalt work, but on the seventh day thou shalt rest: in plowing time and in harvest thou shalt rest.

²²A učiníš si slávnosť týždňov, slávnosť prvých plodov pšeničnej žatvy i slávnosť spratávania plodov pri konci roku.

²²And thou shalt observe the feast of weeks, [even] of the first-fruits of wheat harvest, and the feast of ingathering at the year's end.

²³Tri razy v roku sa ukáže každý tvoj mužského pohlavia pred tvárou Pána Hospodina, Boha Izraelovho.

²³Three times in the year shall all thy males appear before the Lord Jehovah, the God of Israel.

²⁴Lebo vyženiem národy zpred tvojej tvári a rozšírim tvoje hranice, a nikto nepožiada tvojej zeme, keď pojdeš hore, aby si sa ukázal pred tvárou Hospodina, svojho Boha, tri razy v roku.

²⁴For I will cast out nations before thee, and enlarge thy borders: neither shall any man desire thy land, when thou goest up to appear before Jehovah thy God three times in the year.

²⁵Nebudeš obetovať krvi mojej obeti pri kvasenom, ani nezostane do rána obeť slávnosti Veľkej noci.

²⁵Thou shalt not offer the blood of my sacrifice with leavened bread; neither shall the sacrifice of the feast of the passover be left unto the morning.

²⁶Prvotinu z prvých plodov svojej pôdy donesieš do domu Hospodina, svojho Boha. Nebudeš variť kozľaťa v mlieku jeho materi.

²⁶The first of the first-fruits of thy ground thou shalt bring unto the house of Jehovah thy God. Thou shalt not boil a kid in its mother's milk.

²⁷A Hospodin riekol Mojžišovi: Napíš si tieto slová, lebo na základe týchto slov učinil som smluvu s tebou a s Izraelom.

²⁷And Jehovah said unto Moses, Write thou these words: for after the tenor of these words I have made a covenant with thee and with Israel.

²⁸A bol tam s Hospodinom štyridsať dní a štyridsať nocí; nejedol chleba a nepil vody; a napísal na dosky slová smluvy, desať slov.

²⁸And he was there with Jehovah forty days and forty nights; he did neither eat bread, nor drink water. And he wrote upon the tables the words of the covenant, the ten commandments.

²⁹A stalo sa, keď schádzal Mojžiš s vrchu Sinai, (a dve dosky svedoctva v ruke Mojžišovej, keď schádzal s vrchu), že nevedel Mojžiš o tom, že sa skveje koža jeho tvári, pretože hovoril s ním Bôh.

²⁹And it came to pass, when Moses came down from mount Sinai with the two tables of the testimony in Moses' hand, when he came down from the mount, that Moses knew not that the skin of his face shone by reason of his speaking with him.

³⁰A keď videl Áron a všetci synovia Izraelovi Mojžiša a videli, že, hľa, skveje sa koža jeho tvári, báli sa priblížiť sa k nemu.

³⁰And when Aaron and all the children of Israel saw Moses, behold, the skin of his face shone; and they were afraid to come nigh him.

³¹Ale Mojžiš zavolal na nich, a vrátili sa k nemu Áron i všetky kniežatá v obci, a Mojžiš hovoril s nimi.

³¹And Moses called unto them; and Aaron and all the rulers of the congregation returned unto him: and Moses spake to them.

³²Potom sa priblížili aj všetci synovia Izraelovi, a prikázal im všetko, čo s ním hovoril Hospodin na vrchu Sinai.

³²And afterward all the children of Israel came nigh: and he gave them in commandment all that Jehovah had spoken with him in mount Sinai.

³³A tak dohovoril Mojžiš s nimi a bol si dal závoj na svoju tvár.

³³And when Moses had done speaking with them, he put a veil on his face.

³⁴Keď potom vchádzal Mojžiš pred tvár Hospodinovu, aby hovoril s ním, odstraňoval závoj, dokiaľ zase nevyšiel. A keď vyšiel, hovoril synom Izraelovým to, čo mu bolo prikázané.

³⁴But when Moses went in before Jehovah to speak with him, he took the veil off, until he came out; and he came out, and spake unto the children of Israel that which he was commanded.

³⁵A synovia Izraelovi videli tvár Mojžišovu, že sa skveje koža jeho tvári, a Mojžiš vše zase dal závoj na svoju tvár, dokiaľ nevošiel hovoriť s ním, to jest s Bohom.

³⁵And the children of Israel saw the face of Moses, that the skin of Moses' face shone: and Moses put the veil upon his face again, until he went in to speak with him.