¹A stalo sa, keď už býval Dávid vo svojom dome, že povedal Dávid prorokovi Nátanovi: Hľa, ja bývam v cedrovom dome, a truhla smluvy Hospodinovej býva pod pokrovcami.

¹Kad se David nastanio u dvoru, rekao je proroku Natanu: "Pogledaj! Ja, evo, stojim u dvoru od cedrovine, a Kovčeg saveza Jahvina pod zavjesama!"

²Na to riekol Nátan Dávidovi: Učiň všetko, čokoľvek je v tvojom srdci, lebo Bôh je s tebou.

²Natan odgovori Davidu: "Što ti je god na srcu, čini, jer je Bog s tobom."

³A stalo sa tej istej noci, že stalo sa slovo Božie k Nátanovi povediac:

³Ali još iste noći dođe Natanu ova Božja riječ:

⁴Iď a povieš Dávidovi, môjmu služobníkovi: Takto hovorí Hospodin: Nie ty mi budeš staväť dom na bývanie.

⁴"Idi i reci mome sluzi Davidu: 'Ovako govori Jahve: Ti mi nećeš sagraditi kuće da prebivam u njoj.

⁵Lebo veď som nebýval v dome od toho dňa, ktorého som vyviedol Izraela hore, až do tohoto dňa a bol som s ním tak, že som chodil zo stánu do stánu a zo svätopríbytku do svätopríbytku.

⁵Nisam nikad prebivao u kući otkako sam izveo Izraela iz Egipta pa do današnjega dana, nego sam išao od šatora do šatora i od prebivališta do prebivališta.

⁶Kadekoľvek som chodil medzi celým Izraelom, či som azda voľakedy povedal slovo niektorému zo sudcov Izraelových, ktorému som prikázal pásť môj ľud, aby som bol povedal: Prečo ste mi nevystavili cedrového domu?

⁶Dok sam hodio sa svim Izraelom, jesam li ijednu riječ rekao nekom od Izraelovih sudaca, kojima sam zapovjedio da budu pastiri mojem narodu, i kazao: Zašto mi ne sagradite kuću od cedrovine?'

⁷A tak teraz takto povieš môjmu služobníkovi Dávidovi: Takto hovorí Hospodin Zástupov: Ja som ťa vzal s pastviska zpoza oviec, aby si bol vojvodom nad mojím ľudom Izraelom.

⁷Zato sad ovo reci mome sluzi Davidu: 'Ovako govori Jahve nad vojskama: Ja sam te doveo s pašnjaka, od ovaca i koza, da budeš knez nad mojim izraelskim narodom.

⁸A bol som s tebou všade, kamkoľvek si išiel, a vyhladil som všetkých tvojich nepriateľov zpred tvojej tvári a učinil som ti meno jako meno niektorého z veľkých, ktorí sú na zemi.

⁸Bio sam s tobom kuda si god išao, iskorijenio sam sve tvoje neprijatelje pred tobom. Ja ću ti pribaviti veliko ime, kao što je velikaško ime na zemlji.

⁹A ustanovil som svojmu ľudu Izraelovi miesto a zasadil som ho tak, že býva na svojom vlastnom mieste a nebude sa viacej triasť, ani ho už nebudú viacej zdierať synovia neprávosti jako tam prv,

⁹Odredit ću prebivalište svome izraelskom narodu i posadit ću ga da živi na svojem mjestu i da ne luta više naokolo niti da ga zlikovci muče kao prije,

¹⁰a jako ho zdierali od tých čias, ako som prikázal, aby boli sudcovia nad mojím ľudom Izraelom, a zohnul som všetkých tvojich nepriateľov pod teba a k tomu ti oznamujem, že Hospodin vystaví tebe dom.

¹⁰onda kad sam odredio suce nad svojim izraelskim narodom. Pokorit ću sve tvoje neprijatelje i učinit ću te velikim. Jahve će ti podići dom.

¹¹A bude, keď sa vyplnia tvoje dni, aby si odišiel a bol so svojimi otcami, že postavím tvoje semeno po tebe, ktoré bude zpomedzi tvojich synov, a upevním jeho kráľovstvo.

¹¹Jer kad se ispune tvoji životni dani i dođe vrijeme da počineš kod otaca, podići ću tvoga potomka nakon tebe, koji će biti između tvojih sinova, i utvrdit ću njegovo kraljevstvo.

¹²Ten mi vystaví dom, a ja postavím pevne jeho trón, aby stál až na veky.

¹²On će mi sagraditi dom, a ja ću utvrditi njegovo prijestolje zauvijek.

¹³Ja mu budem otcom, a on mi bude synom, a svojej milosti neodnímem od neho, jako som ju odňal od toho, ktorý bol pred tebou.

¹³Ja ću njemu biti otac, a on će meni biti sin: svoje naklonosti neću odvratiti od njega, kao što sam je odvratio od tvoga prethodnika.

¹⁴A postavím ho, aby stál v mojom dome a v mojom kráľovstve až na veky, a jeho trón bude stáť pevne až na veky.

¹⁴Utvrdit ću ga u svojem domu i u svom kraljevstvu zauvijek, i prijestolje će mu čvrsto stajati zasvagda.'"

¹⁵Podľa všetkých týchto slov a podľa celého tohoto videnia, tak hovoril Nátan Dávidovi.

¹⁵Natan prenese Davidu sve te riječi i cijelo viđenje.

¹⁶Potom vošiel kráľ Dávid a posadiac sa pred Hospodinom povedal: Kto som ja Hospodine, Bože, a kto je môj dom, že si ma doviedol až sem?!

¹⁶Tada kralj David dođe i stade pred Jahvu i reče: "Tko sam ja, o Bože Jahve, i što je moj dom te si me doveo dovde?

¹⁷A ešte i to bolo málo v tvojich očiach, ó, Bože, a preto si hovoril aj o dome svojho služobníka do ďalekej budúcnosti a pohliadol si na mňa na spôsob, ako hľadíme na vznešeného človeka, Hospodine, Bože!

¹⁷Pa i to je bilo premalo u tvojim očima, o Bože, nego si dao obećanja domu svoga sluge i za daleku budućnost i pogledao si na me kako se gleda na ugledna čovjeka, o Bože Jahve!

¹⁸A čože ti má ešte viacej hovoriť Dávid o sláve, ktorou si poctil svojho služobníka, keď ty predsa znáš svojho služobníka!

¹⁸Pa što da ti još David govori o slavi tvoga sluge; tÓa ti poznaješ svoga slugu!

¹⁹Hospodine, pre svojho služobníka a podľa dobroty svojho srdca činíš všetko toto veľké, aby si dal znať všetky tie veľké veci.

¹⁹Jahve, radi svoga sluge i po svome srcu učinio si sve ovo veliko djelo, obznanivši ove veličajnosti.

²⁰Hospodine, nikto nie je tebe rovný, ani niet Boha krome teba podľa všetkého toho, čo sme počuli na svoje uši.

²⁰Jahve, nema takvoga kakav si ti, niti ima Boga osim tebe, po svemu što smo ušima svojim čuli.

²¹A kto je ako tvoj ľud Izrael, jediný to národ na zemi, ktorý išiel Bôh vykúpiť sebe za ľud; aby si si učinil meno učiniac veľké a strašné veci, vyženúc zpred tvári svojho ľudu, ktorý si vykúpil z Egypta národy!

²¹Postoji li ijedan narod na zemlji kao tvoj izraelski narod, radi kojega je Bog išao da ga izbavi sebi za narod, da tako stečeš sebi ime velikim i strašnim čudesima, izgoneći krivobožačka plemena pred svojim narodom koji si otkupio iz Egipta?

²²A dal si svoj ľud, Izraela, aby ti bol za ľud až na veky. A ty, Hospodine, si sa im stal Bohom.

²²Tako si učinio svoj izraelski narod svojim narodom zauvijek, a ti si mu, Jahve, postao Bogom.

²³A tak teraz Hospodine, slovo, ktoré si hovoril vzhľadom na svojho služobníka a na jeho dom, nech stojí neochvejne až na veky, a učiň, ako si hovoril.

²³Zato sada, Jahve, neka bude čvrsta dovijeka riječ koju si dao svome sluzi i njegovu domu i učini kako si obrekao.

²⁴A tvoje meno nech stojí neochvejne a nech je velebené až na veky tým, že budú hovoriť: Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov, je Bohom Izraelovi! A dom Dávida, tvojho služobníka, nech je stály pred tvojou tvárou.

²⁴Neka bude čvrsta, da se veliča tvoje ime zauvijek i da se govori: Jahve nad vojskama, Izraelov Bog, jest Bog nad Izraelom, a dom tvoga sluge Davida neka stoji čvrsto pred tobom.

²⁵Lebo ty, môj Bože, si odhalil ucho svojho služobníka a tak si mu zjavil, že mu vystavíš dom. Preto našiel tvoj služobník hotové svoje srdce modliť sa pred tebou.

²⁵Jer si ti, moj Bože, javio uhu svoga sluge da ćeš mu podići dom, zato je tvoj sluga smogao hrabrosti da se pomoli pred tobom.

²⁶A tak teraz, ó, Hospodine, ty si Bôh a hovoril si to dobré o svojom služobníkovi!-

²⁶Uistinu, Jahve, ti si Bog i ti si ovo lijepo obećanje dao svome sluzi.

²⁷Teraz tedy si ráčil požehnať dom svojho služobníka, aby bol na veky pred tvojou tvárou, lebo ty, Hospodine, si požehnal, a bude požehnaný až na veky.

²⁷Zato se sada udostoj blagosloviti dom svoga sluge da ostane dovijeka pred tobom, jer kad ti, Jahve, blagosloviš, bit će blagoslovljen zasvagda."