¹Lebo nechcem, aby ste nevedeli, bratia, že všetci naši otcovia boli pod oblakom a všetci prešli cez more

¹Jer ne bih, braćo, htio da budete u neznanju: oci naši svi bijahu pod oblakom, i svi prijeđoše kroz more,

²a všetci boli pokrstení v Mojžiša v oblaku a v mori

²i svi su se na Mojsija krstili u oblaku i u moru,

³a všetci jedli ten istý duchovný pokrm

³i svi su isto duhovno jelo jeli,

⁴a všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktorá išla za nimi, a tou skalou bol Kristus.

⁴i svi su isto duhovno piće pili. A pili su iz duhovne stijene koja ih je pratila; stijena bijaše Krist.

⁵Ale vo väčšine z nich sa nezaľúbilo Bohu, lebo boli pobití a rozmetaní na púšti.

⁵Ali većina njih nije bila po volji Bogu: ta poubijani su po pustinji.

⁶A to všetko sa nám stalo výstražným príkladom nato, aby sme neboli žiadostiví zlého, jako aj oni žiadali.

⁶To bijahu pralikovi naši: da ne žudimo za zlima kao što su žudjeli oni.

⁷Ani nebuďte modlármi jako niektorí z nich, ako je napísané: Posadil sa ľud jesť a piť, a vstali, aby sa hrali.

⁷I ne budite idolopoklonici kao neki od njih, kako je pisano: Posjeda narod da jede i pije pa ustadoše da igraju.

⁸Ani nesmilnime, jako niektorí z nich smilnili, a padlo ich v jeden deň dvadsaťtri tisíc.

⁸I ne podajimo se bludu kao što se neki od njih bludu podaše i padoše u jednom danu dvadeset i tri tisuće.

⁹Ani nepokúšajme Krista, jako tiež niektorí z nich pokúšali a pohynuli od hadov.

⁹I ne iskušavajmo Gospodina kao što su ga neki od njih iskušavali te od zmija izginuli.

¹⁰Ani nerepcite, jako niektorí z nich reptali a zhynuli od zhubcu.

¹⁰I ne mrmljajte kao što neki od njih mrmljahu te izgiboše od Zatornika.

¹¹A toto všetko sa dialo tamtým predobrazne, a je napísané na naše napomenutie, ku ktorým došly konce vekov.

¹¹Sve se to, kao pralik, događalo njima, a napisano je za upozorenje nama, koje su zapala posljednja vremena.

¹²A tak tedy ten, kto sa domnieva, že stojí, nech hľadí aby nepadol.

¹²Tko dakle misli da stoji, neka pazi da ne padne.

¹³Iba ľudské pokušenie vás zachvátilo, nijaké iné. Ale Bôh je verný, ktorý vás nedá pokúšať nad vašu možnosť, ale spôsobí s pokušením aj východ z neho, aby ste mohli zniesť.

¹³Nije vas zahvatila druga kušnja osim ljudske. Ta vjeran je Bog: neće pustiti da budete kušani preko svojih sila, nego će s kušnjom dati i ishod da možete izdržati.

¹⁴Preto, moji milovaní, utekajte pred modlárstvom.

¹⁴Zato, ljubljeni moji, bježite od idolopoklonstva.

¹⁵Jako rozumným hovorím. Vy sami posúďte, čo vravím.

¹⁵Kao razumnima velim: sudite sami što govorim.

¹⁶Kalich dobrorečenia, ktorému dobrorečíme, či nie je účasťou na krvi Kristovej? A chlieb, ktorý lámeme, či nie je účasťou na tele Kristovom?

¹⁶Čaša blagoslovna koju blagoslivljamo nije li zajedništvo krvi Kristove? Kruh koji lomimo nije li zajedništvo tijela Kristova?

¹⁷Lebo jeden chlieb, jedno telo sme my mnohí. Lebo všetci máme svoj podiel z toho jedného chleba.

¹⁷Budući da je jedan kruh, jedno smo tijelo mi mnogi; ta svi smo dionici jednoga kruha.

¹⁸Vidzte Izraela podľa tela! Či tí, ktorí jedia obeti, nie sú účastníkmi oltára?

¹⁸Gledajte Izraela po tijelu! Koji blaguju žrtve nisu li zajedničari žrtvenika?

¹⁹Čo tedy hovorím? Že azda obetované modlám je niečo? Alebo že modla je niečo?

¹⁹Što dakle hoću reći? Idolska žrtva da je nešto? Ili idol da je nešto?

²⁰Ale že to, čo pohania zabíjajúc obetujú, obetujú démonom a nie Bohu. A nechcel by som, aby ste vy boli účastníkmi démonov.

²⁰Naprotiv, da pogani vrazima žrtvuju, ne Bogu. A neću da budete zajedničari vražji.

²¹Nemôžete piť kalich Pánov i kalich démonov. Nemôžeme mať účasť na stole Pánovom i na stole démonov.

²¹Ne možete piti čašu Gospodnju i čašu vražju. Ne možete biti sudionici stola Gospodnjega i stola vražjega.

²²Alebo či popudzujeme Pána k hnevu? Či sme azda silnejší od neho?

²²Ili da izazivamo ljubomor Gospodnji? Zar smo jači od njega?

²³Všetko smiem, ale nie je všetko užitočné. Všetko smiem, ale nie všetko vzdeláva.

²³"Sve je slobodno!" Ali - sve ne koristi. "Sve je dopušteno!" Ali - sve ne saziđuje.

²⁴Nech nikto nehľadá svojho vlastného, ale každý to, čo je blížneho.

²⁴Nitko neka ne traži svoje, nego dobro drugoga.

²⁵Všetko, čo sa predáva v mastných krámoch, jedzte a nič sa nevypytujte pre svedomie,

²⁵Sve što se prodaje na tržnici, jedite ništa ne ispitujući poradi savjesti.

²⁶lebo veď Pánova je zem i jej náplň.

²⁶Ta Gospodnja je zemlja i sve na njoj!

²⁷A jestli vás volá niekto z neveriacich, a chcete ísť, jedzte všetko, čo sa vám predloží nič sa nevypytujúc pre svedomie.

²⁷Pozove li vas koji nevjernik i želite se odazvati, jedite što vam se ponudi ništa ne ispitujući poradi savjesti.

²⁸Ale keby vám niekto povedal: Toto je obetované modlám, nejedzte pre toho, kto to oznámil, a pre svedomie, lebo Pánova je zem i jej náplň.

²⁸Ako vam tko reče: "To je žrtvovano", ne jedite poradi onoga koji vas je upozorio, i savjesti.

²⁹Ale hovorím: Nie pre vlastné, tvoje svedomie, ale pre svedomie toho druhého. Lebo načo má byť moja sloboda súdená od cudzieho svedomia?

²⁹Savjesti mislim, ne svoje, nego onoga drugoga. Ta zašto da moju slobodu druga savjest sudi?

³⁰Ale ak ja mám s vďakou podiel na čomsi, prečo sa mne má ktosi rúhať pre to, za čo ja ďakujem?

³⁰Ako sa zahvalom sudjelujem, zašto da me grde zbog onoga za što zahvaljujem?

³¹A tak tedy buď jete buď pijete buď čokoľvek robíte, robte všetko na slávu Božiu.

³¹Dakle, ili jeli, ili pili, ili drugo što činili, sve na slavu Božju činite.

³²Tak sa chovajte, aby ste neboli urážkou ani Židom ani Grékom ani cirkvi Božej,

³²Ne budite na sablazan ni Židovima, ni Grcima, ni Crkvi Božjoj,

³³tak ako sa i ja ľúbim všetkým vo všetkom nehľadajúc svojho vlastného užitku, ale užitku mnohých, aby boli spasení.

³³kao što i ja svima u svemu ugađam ne tražeći svoju korist, nego što koristi mnogima na spasenje.