1Keby som hovoril ľudskými jazyky aj anjelskými, a keby som nemal lásky, bol by som cvendžiacim kovom alebo zvučiacim zvonom.
1Kad bih sve jezike ljudske govorio i anđeoske, a ljubavi ne bih imao, bio bih mjed što ječi ili cimbal što zveči.
2A keby som mal proroctvo a vedel všetky tajomstvá a mal každú vedomosť a keby som mal akúkoľvek vieru, takže by som vrchy prenášal a lásky keby som nemal, nič nie som.
2Kad bih imao dar prorokovanja i znao sva otajstva i sve spoznanje; i kad bih imao svu vjeru da bih i gore premještao, a ljubavi ne bih imao - ništa sam!
3A keby som vynaložil na dobročinnosť všetko svoje imanie a keby som vydal svoje telo, aby som bol upálený, a lásky keby som nemal, nič mi to neprospieva.
3I kad bih razdao sav svoj imutak i kad bih predao tijelo svoje da se sažeže, a ljubavi ne bih imao - ništa mi ne bi koristilo.
4Láska zhovieva, je dobrotivá; láska nezávidí; láska sa nechlúbi, nenadúva sa,
4Ljubav je velikodušna, dobrostiva je ljubav, ne zavidi, ljubav se ne hvasta, ne nadima se;
5nechová sa neslušne, nehľadá svojho vlastného, nerozhorčuje sa, nemyslí na zlé,
5nije nepristojna, ne traži svoje, nije razdražljiva, ne pamti zlo;
6neraduje sa neprávosti, ale sa spolu raduje pravde;
6ne raduje se nepravdi, a raduje se istini;
7všetko znáša, všetko verí, všetkého sa nadeje, všetko nesie trpezlive.
7sve pokriva, sve vjeruje, svemu se nada, sve podnosi.
8Láska nikdy neprestáva. Ale buď proroctvá, budú zmarené; buď jazyky, umĺknu; buď veda, bude zmarená.
8Ljubav nikad ne prestaje. Prorokovanja? Uminut će. Jezici? Umuknut će. Spoznanje? Uminut će.
9Lebo z čiastky známe a z čiastky prorokujeme;
9Jer djelomično je naše spoznanje, i djelomično prorokovanje.
10ale keď prijde to, čo je dokonalé, vtedy to z čiastky bude zmarené.
10A kada dođe ono savršeno, uminut će ovo djelomično.
11Keď som bol dieťa, vravel som ako dieťa, myslel som ako dieťa, rozumoval som ako dieťa. Ale keď som sa stal mužom, zanechal som detské veci.
11Kad bijah nejače, govorah kao nejače, mišljah kao nejače, rasuđivah kao nejače. A kad postadoh zreo čovjek, odbacih ono nejačko.
12Lebo teraz vidíme v zrkadle, v záhade, ale potom tvárou v tvár; teraz poznávam z čiastky, ale potom poznám dokonale tak, ako aj som poznaný.
12Doista, sada gledamo kroza zrcalo, u zagonetki, a tada - licem u lice! Sada spoznajem djelomično, a tada ću spoznati savršeno, kao što sam i spoznat!
13A teraz zostáva viera, nádej a láska, to troje, ale najväčšia z nich je láska.
13A sada: ostaju vjera, ufanje i ljubav - to troje - ali najveća je među njima ljubav.