1A kráľovná zo Šeby slýchala povesť o Šalamúnovi dotyčne mena Hospodinovho a prišla, aby ho zkúsila rôznymi záhadami.
1Glas koji je u Jahvinu Imenu stekao Salomon dopro je do kraljice od Sabe; zato ona dođe da Salomona iskuša zagonetkama.
2A tak prišla do Jeruzalema s veľmi velikým sprievodom a bohatstvom, s veľblúdmi, ktoré niesly voňavé veci a zlata veľmi mnoho i drahé kamene. A keď prišla k Šalamúnovi, hovorila s ním o všetkom, čo mala vo svojom srdci.
2Došla je u Jeruzalem s golemom pratnjom, s devama koje su nosile mirise, nebrojeno zlato i drago kamenje. Došavši k Salomonu, porazgovori se s njim o svemu što joj bijaše na srcu.
3A Šalamún je odpovedal na všetky jej slová, a nebolo veci, ktorá by bola bývala skrytá pred kráľom, na ktorú by jej nebol dal odpovede.
3Salomon joj odgovori na sva pitanja; nije mu bilo skriveno ništa da joj ne bi umio objasniti.
4Vtedy, keď videla kráľovná Šeby všetku tú múdrosť Šalamúnovu i dom, ktorý vystavil,
4Kad kraljica od Sabe vidje mudrost Salomonovu, dvor koji bijaše sagradio,
5a jedlá jeho stola, sediská jeho služobníkov, stanoviská tých, ktorí mu posluhovali, ich rúcha a pohárnikov, a jeho schodište, po ktorom chodil hore do domu Hospodinovho, nebolo v nej viacej ducha od úžasu,
5jela na njegovu stolu, odaje njegove i dvorane, otmjenost njegove posluge i njihova odijela, njegove peharnike i paljenice koje je prinio u Domu Jahvinu, zastade joj dah.
6a povedala kráľovi: Bola to pravda, čo som počula vo svojej zemi o tvojich veciach a o tvojej múdrosti,
6Tada reče kralju: "Istina je bila što sam u svojoj zemlji čula o tebi i o tvojoj mudrosti.
7a neverila som tým rečiam, dokiaľ som neprišla, a dokiaľ nevidely moje oči, a hľa, nebola mi povedaná ani polovica. Prevýšil si čo do múdrosti a dobroty zvesť, ktorú som počula.
7Ali nisam htjela vjerovati što se pripovijeda dokle god nisam došla i vidjela na svoje oči; i doista, ni pola mi nije bilo rečeno: ti nadvisuješ u mudrosti i blagostanju slavu o kojoj sam čula.
8Blahoslavení sú tvoji mužovia, blahoslavení títo tvoji sluhovia, ktorí stoja pred tebou vždycky, ktorí čujú tvoju múdrosť!
8Blago tvojim ženama, blago ovim tvojim slugama koji su neprestano pred tobom i slušaju tvoju mudrost!
9Nech je požehnaný Hospodin, tvoj Bôh, ktorý má v tebe záľubu a ktorý si ťa obľúbil, aby ťa dal na trón Izraelov, pretože Hospodin miluje Izraela až na veky, a ustanovil ťa za kráľa, aby si činil súd a spravedlivosť.
9Neka je blagoslovljen Jahve, Bog tvoj, komu si tako omilio da te postavio na prijestolje Izraelaca; zato što Jahve uvijek ljubi Izraela, postavio te kraljem da činiš pravo i pravicu."
10A dala kráľovi sto dvadsať hrivien zlata a voňavých vecí veľmi mnoho i drahých kameňov; neprišlo už potom nikdy viacej takých voňavých vecí tak mnoho, jako dala kráľovná Šeby kráľovi Šalamúnovi.
10Dade tada kralju stotinu i dvadeset zlatnih talenata, mnogo miomirisa i dragulja. Nikad više nije bilo takvih miomirisa kakve je kraljica od Sabe dala kralju Salomonu.
11Ale aj lode Chíramove, ktoré dovážaly zlato z Ofíra, doviezly z Ofíra dreva almuggím veľmi mnoho i drahých kameňov.
11Pa i Hiramovo brodovlje, koje je donosilo zlato iz Ofira, dovezlo je odande mnogo sandalovine i dragulja.
12A kráľ narobil z toho dreva almuggím zábradiel k domu Hospodinovmu a k domu kráľovmu a citarí a hárf pre spevákov. Nikdy potom neprišlo toľko a takého dreva almuggím ani sa nevidelo až do tohoto dňa.
12Kralj je od sandalovine napravio ograde za Dom Jahvin i za kraljevski dvor, i citre i harfe za pjevače; nikada se više nije dovezlo toliko sandalova drveta niti se vidjelo do danas.
13A kráľ Šalamún dal kráľovnej zo Šeby všetko, čo len chcela, čo si zažiadala, krome toho, čo jej dal Šalamún ako kráľovský dar. Potom sa obrátila a odišla do svojej zeme, ona i jej služobníci.
13Kralj Salomon dade kraljici od Sabe što je god zaželjela i zatražila, a povrh toga kraljevski je obdari. Potom ona krenu i sa slugama vrati se u svoju zemlju.
14A váhy zlata, ktoré prišlo Šalamúnovi za jeden rok, bolo šesťsto šesťdesiatšesť hrivien zlata,
14Zlato što je dolazilo Salomonu svake godine bilo je teško šest stotina šezdeset i šest zlatnih talenata,
15krome toho, čo prišlo od kupcov a zo zárobku obchodníkov a od všetkých kráľov Arábie a od správcov zeme.
15osim onoga što je dolazilo od trgovaca i prodavača-potukača i od svih arapskih kraljeva i upravitelja zemaljskih.
16A kráľ Šalamún spravil dvesto veľkých štítov z kovaného zlata; šesťsto šeklov zlata dal na jeden každý štít.
16Kralj Salomon načini tri stotine velikih štitova od kovanog zlata; za svaki je štit upotrijebio šest stotina zlatnih šekela;
17Spravil aj tristo malých štítov z kovaného zlata; tri funtové many zlata dal na jeden taký štít. A kráľ ich dal do domu lesa Libanona.
17i načini trista štitića od kovanog zlata; za svaki je štitić utrošio tri zlatne mine. Pohranio je sve u kuću zvanu Libanonska šuma.
18A kráľ spravil veliký trón zo slonovej kosti a pokryl ho rýdzim zlatom.
18Kralj je još napravio veliko prijestolje od bjelokosti i obložio ga čistim zlatom.
19Trón mal šesť stupňov, a vrch mal trón okrúhly od zadnej strany a mal operadlá z jedného i z druhého boku pri sedisku, a vedľa operadiel stáli dvaja ľvi.
19Prijestolje je imalo šest stepenica, straga je na njemu bila teleća glava, a s obje strane sjedala bile su ručice, a kraj ručica stajala dva lava.
20A dvanásť ľvov tam stálo na šiestich stupňoch z jednej i z druhej strany. Nebolo nič také učinené pre niktoré kráľovstvo.
20Dvanaest je lavova stajalo s obje strane onih šest stepenica. Takvo što nije bilo izrađeno ni u jednom kraljevstvu.
21A všetky nádoby kráľa Šalamúna, z ktorých sa pilo, boly zo zlata, a všetky nádoby domu lesa Libanona boly z čistého zlata. Nebolo ničoho zo striebra, ani nemalo striebro vo dňoch Šalamúnových nijakej ceny.
21Sve posude iz kojih je pio kralj Salomon bijahu zlatne, i sve posuđe u kući zvanoj Libanonska šuma bijaše od suhoga zlata; ništa nije bilo od srebra, jer se ono smatralo bezvrijednim u Salomonovo vrijeme.
22Lebo kráľ mal taršíšske lode na mori s loďami Chíramovými. Raz za tri roky prichádzaly taršíšske lode, ktoré dovážaly zlato a striebro, slonovú kosť a opice a pávov.
22Kralj je imao taršiško brodovlje na moru zajedno s Hiramovim brodovljem, i svake treće godine dolazilo je taršiško brodovlje donoseći zlato, srebro i slonovu kost, majmune i paune.
23A kráľ Šalamún bol väčší od všetkých kráľov zeme čo do bohatstva a do múdrosti.
23Tako je kralj Salomon natkrilio sve zemaljske kraljeve bogatstvom i mudrošću.
24Ľudia celej zeme hľadali vidieť tvár Šalamúnovu, aby počuli jeho múdrosť, ktorú dal Bôh do jeho srdca.
24Sav je svijet želio vidjeti Salomona i čuti mudrost koju mu je Bog ulio u srce.
25A tí všetci donášali, každý svoj dar, strieborné nádoby a zlaté nádoby, rúcha, zbraň a voňavé veci, kone a mulice, a to tak každý rok, čo na ktorý rok pripadlo.
25Svatko mu je donosio dar: srebro i zlatno posuđe, haljine, oružje, miomirise, konje i mazge, iz godine u godinu.
26A Šalamún nashromaždil vozov a jazdcov a mal tisíc štyristo vozov a dvanásť tisíc jazdcov a umiestnil ich v mestách vozov a u seba, u kráľa, v Jeruzaleme.
26Uz to je Salomon sakupio bojnih kola i konjanika; imao je tisuću i četiri stotine bojnih kola i dvanaest tisuća konja i rasporedio ih je po gradovima bojnih kola i kod kralja u Jeruzalemu.
27A kráľ nahromadil striebra v Jeruzaleme jako kamenia a cedrového dreva nahromadil ako sykomorí, ktorých rastie na rovine množstvo.
27Salomon je učinio da u Jeruzalemu bude srebra kao kamenja, a cedrova kao divljih smokava što rastu u Šefeli.
28Kone dovádzali Šalamúnovi z Egypta, a čo do hromady koní, kupci kráľovi brali odtiaľ hromadu koní za peniaze.
28Salomon je uvozio konje iz Musrija i Koe: kraljevi nabavljači uvozili su ih iz Koe za određenu svotu.
29A tak išiel voz hore a vyšiel z Egypta za šesťsto šeklov striebra a kôň za sto päťdesiat, a tak vodili odtiaľ svojou rukou pre všetkých kráľov Hetejov a pre kráľov Sýrie.
29Kola se dovozila iz Egipta po šest stotina srebrnih šekela; a konj se plaćao po stotinu i pedeset. Tako ih preko nabavljača dobivahu svi kraljevi hetitski i aramejski.