¹Ale kráľ Šalamún miloval cudzie ženy mnohé i dcéru faraonovu, Moábky, Ammonky, Edomänky, Sidončanky, Hetejky,

¹Kralj je Salomon - uz kćer faraonovu - volio mnoge žene tuđinke: Moapke, Amonke, Edomke, Sidonke i Hetitkinje,

²ženy to z národov, o ktorých zapovedal Hospodin synom Izraelovým: Nevojdete k nim, a oni nevojdú k vám, lebo by istotne naklonili vaše srdce, aby ste išli za ich bohmi, a k tým priľnul Šalamún láskou.

²od svih naroda za koje je Jahve rekao Izraelcima: "Nećete odlaziti k njima i oni neće dolaziti k vama; oni će zacijelo okrenuti vaša srca svojim bogovima." Njima se priklonio Salomon svojom ljubavlju.

³A mal žien kňažní sedemsto a ženín tristo, a jeho ženy naklonily jeho srdce.

³Imao je sedam stotina kneževskih žena i tri stotine inoča. Njegove su žene zavodile njegovo srce.

⁴A stalo sa v čase staroby Šalamúnovej, že jeho ženy naklonily jeho srdce, aby išiel za inými bohmi, takže jeho srdce nebolo celé pri Hospodinovi, jeho Bohu, jako bolo srdce Dávida, jeho otca.

⁴I kada je Salomon ostario, njegove su mu žene okrenule srce prema drugim bogovima, i srce njegovo nije više potpuno pripadalo Jahvi kao što je pripadalo srce njegova oca Davida.

⁵Ale Šalamún išiel za Astartou, bohyňou Sidoncov, a za Molochom, ohavnosťou Ammoncov.

⁵Salomon je išao za Aštartom, boginjom Sidonaca, i Milkomom, sramotom Amonaca.

⁶A tak robil Šalamún to, čo je zlé v očiach Hospodinových, a nenasledoval cele Hospodina jako Dávid, jeho otec.

⁶Činio je ono što ne bijaše pravo u očima Jahvinim i nije se sasvim pokoravao Jahvi kao što se pokoravao njegov otac David.

⁷Vtedy vystavil Šalamún výšinu Chámošovi, ohavnosti Moábov, na vrchu, ktorý je naproti Jeruzalemu, a Molochovi, ohavnosti synov Ammonových.

⁷Tako sagradi Salomon uzvišicu Kemošu, sramoti Moaba, na gori istočno od Jeruzalema, i Milkomu, sramoti Amonaca.

⁸A tak urobil všetkým svojim ženám cudzozemkám, ktoré kadily a obetovali svojim bohom.

⁸To učini za sve svoje žene tuđinke, koje su prinosile kad i žrtve svojim bogovima.

⁹Preto sa rozhneval Hospodin na Šalamúna, že sa odklonilo jeho srdce od Hospodina, Boha Izraelovho, ktorý sa mu bol ukázal dva razy.

⁹Jahve se razgnjevi na Salomona jer je okrenuo srce svoje od Jahve, Boga Izraelova, koji mu se bio dvaput javio

¹⁰A prikázal mu o tej veci, aby neodišiel za inými bohmi. Ale neostríhal toho, čo mu prikázal Hospodin.

¹⁰i koji mu je baš tada zabranio štovati druge bogove, ali on nije održao te zapovijedi.

¹¹Preto riekol Hospodin Šalamúnovi: Preto, že sa toto stalo u teba, a neostríhal si mojej smluvy a mojich ustanovení, ktoré som ti prikázal, tedy vedz, že istotne odtrhnem od teba kráľovstvo a dám ho tvojmu služobníkovi.

¹¹Tada Jahve reče Salomonu: "Kada je tako s tobom te ne držiš moga Saveza i naredaba koje sam ti dao, ja ću sigurno oduzeti od tebe kraljevstvo i dat ću ga jednom od tvojih slugu.

¹²Avšak za tvojich dní neučiním toho pre Dávida tvojho otca; z ruky tvojho syna ho odtrhnem.

¹²Ali neću to učiniti za tvoga života, zbog oca tvojega Davida; uzet ću ga iz ruke tvoga sina.

¹³Len priam celého kráľovstva neodtrhnem; jedno pokolenie dám tvojmu synovi pre Dávida, svojho služobníka, a pre Jeruzalem, ktorý som si vyvolil.

¹³Ipak neću od njega uzeti svega kraljevstva: ostavit ću jedno pleme tvome sinu, zbog sluge mojega Davida, zbog Jeruzalema koji izabrah."

¹⁴A Hospodin vzbudil Šalamúnovi satana, protivníka, Hadada Edomského, zo semena kráľovského, ktorý bol kedysi v Edomsku.

¹⁴Tada diže Jahve protivnika Salomonu: Edomca Hadada, iz kraljevske kuće Edomaca.

¹⁵Bolo sa totiž stalo, keď bol Dávid zamestnaný vojnou s Edomom, keď bol Joáb, veliteľ vojska, odišiel hore pochovať pobitých a pobil všetko mužského pohlavia v Edomsku,

¹⁵Jer kada je David tukao Edomce i kad je Joab, vojskovođa, otišao da pokopa ubijene i dao pogubiti sve muškarce u Edomu -

¹⁶lebo tam bol šesť mesiacov Joáb i celý Izrael, dokiaľ nevyhubil všetkých mužského pohlavia v Edomsku,

¹⁶Joab i sav Izrael ostadoše ondje šest mjeseci dok nisu istrijebili sve muškarce u Edomu -

¹⁷že utiekol Hadad, on i niektorí mužovia edomskí zo služobníkov jeho otca s ním, aby odišli do Egypta. A Hadad bol vtedy malý chlapec.

¹⁷Hadad je utekao u Egipat s Edomcima koji bijahu u službi njegova oca. Hadad je bio tada mladi dječak.

¹⁸Tedy vstali z Madianska a prišli do Fárana a pojmúc so sebou niekoľko mužov z Fárana prišli do Egypta k faraonovi, egyptskému kráľovi, ktorý mu dal dom a zaopatril ho stravou a dal mu i zem.

¹⁸Otišli su iz Midjana i stigli u Paran. Poveli su sa sobom ljude iz Parana i otišli u Egipat pred faraona, kralja Egipta, koji mu dade kuću, odredi mu hranu i dodijeli zemlje.

¹⁹A Hadad našiel veľkú milosť v očiach faraonových, a dal mu za ženu sestru svojej ženy, sestru kráľovnej Tachpenesi.

¹⁹Hadad je stekao veliku milost u faraona, koji mu dade sestru svoje žene, sestru velike kneginje Tafnese.

²⁰A sestra Tachpenesi mu porodila Genubbata, jeho syna, a Tachpenes ho odchovala v dome faraonovom. A tak bol Genubbat v dome faraonovom medzi synmi faraonovými.

²⁰Sestra Tafnesina rodi mu sina Genubata, koga Tafnesa odgoji u kraljevskoj palači, i Genubat je ostao u palači među faraonovom djecom.

²¹A keď počul Hadad v Egypte, že Dávid leží so svojimi otcami, a že zomrel Joáb, veliteľ vojska, povedal Hadad faraonovi: Prepusti ma, aby som išiel do svojej zeme.

²¹Kada je Hadad doznao u Egiptu da je David počinuo kod svojih otaca i da je vojskovođa Joab umro, reče faraonu: "Dopusti mi da odem u svoju zemlju!"

²²A faraon mu riekol: Čoho sa ti nedostáva u mňa, že hľa, chceš ísť do svojej zeme? A on riekol: Ničoho, avšak ma len prepusti!

²²Faraon mu reče: "Što ti nedostaje u mene te želiš poći u svoju zemlju?" A on mu odgovori: "Ništa, ali me pusti da odem!" [25b] To je bilo zlo što ga je učinio Hadad: mrzio je Izraela i vladao je Edomom.

²³A Bôh mu vzbudil aj iného protivníka, Rezóna, syna Eljadovho, ktorý bol utiekol od Hadadezera, kráľa Cóby, svojho pána.

²³Bog je protiv Salomona podigao protivnika mu Rezona, sina Elijadova, koji je pobjegao od svoga gospodara Hadadezera, kralja sopskoga;

²⁴Ten shromaždil k sebe mužov a stal sa vodcom čaty, keď ich zabíjal Dávid. A odíduc do Damašku bývali v ňom a kraľovali v Damašku.

²⁴Rezon je skupio ljude oko sebe i postao im četovođa kada ih David ubijaše. Rezon zauze Damask, ondje se nastani i zavlada Damaskom.

²⁵A bol protivníkom Izraelovi po všetky dni Šalamúnove, a to pri všetkom tom zlom, ktoré popáchal Hadad, a mal Izraela v ošklivosti a kraľoval nad Sýriou.

²⁵[25a] On je bio protivnik Izraelov za života Salomonova.

²⁶A Jeroboám, syn Nebátov, Efraťan z Cerédy, - jeho matke bolo meno Cerua; a bola to žena vdova - služobník Šalamúnov, pozdvihol ruku na kráľa.

²⁶Jeroboam bijaše sin Efraćanina Nebata, iz Sareda, a majka mu bijaše udovica imenom Serva. On je bio u službi Salomonovoj i podigao je ruku protiv kralja.

²⁷A to bola príčina, pre ktorú pozdvihol ruku na kráľa. Šalamún staväl Millo; zavrel medzeru mesta Dávida, svojho otca.

²⁷Evo razloga njegove pobune. Salomon je gradio Milo da zatrpa kosinu u gradu Davida, oca svoga.

²⁸A ten istý muž Jeroboám bol človek udatný a mocný. Preto, keď videl Šalamún mládenca, že robí prácu, jako treba, ustanovil ho nad všetkou ťažkou robotou domu Jozefovho.

²⁸Taj Jeroboam bijaše valjan čovjek; Salomon opazi kako se mladi čovjek prihvaća posla i postavi ga nad svom rabotom kuće Josipove.

²⁹A stalo sa v tom čase, keď vyšiel Jeroboám z Jeruzalema, že ho našiel Achiáš Silonský, prorok, na ceste, ktorý bol zahalený do nového rúcha, a boli len sami dvaja na poli.

²⁹Tada se dogodi te Jeroboam ode iz Jeruzalema, i na putu ga susrete prorok Ahija iz Šila, ogrnut novim plaštem; bijahu sami njih dvojica u polju.

³⁰A Achiáš pochytil nové rúcho, ktoré mal na sebe, a roztrhal ho na dvanásť kusov

³⁰Ahija uze novi plašt koji je imao na sebi i razdrije ga na dvanaest komada.

³¹a riekol Jeroboámovi: Vezmi si desať kusov, lebo takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Hľa, roztrhnem kráľovstvo a vytrhnem ho z ruky Šalamúnovej a dám tebe desať pokolení.

³¹I reče Jeroboamu: "Uzmi sebi deset komada, jer ovako govori Jahve, Bog Izraelov: 'Evo ću istrgnuti kraljevstvo iz ruke Salomonove i dat ću tebi deset plemena.

³²A toto jedno pokolenie bude jemu pre môjho služobníka Dávida a pre Jeruzalem, mesto, ktoré som si vyvolil zo všetkých pokolení Izraelových.

³²On će imati jedno pleme, zbog sluge mojega Davida i Jeruzalema, grada koji sam izabrao između svih plemena Izraelovih.

³³Pretože ma opustili a klaňali sa Astarte, bohyni Sidoncov, a Chámošovi, boku Moábov, a Molochovi, bohu synov Ammonových, a nechodili po mojich cestách, aby boli činili to, čo je spravedlivé v mojich očiach, a zachovávali moje ustanovenia a činili moje súdy, jako Dávid, jeho otec.

³³To je zato što me ostavio i poklonio se Aštarti, boginji Sidonaca, Kemošu, bogu moapskom, i Milkomu, bogu Amonaca, i ne hodi više mojim putovima; ne čini što je pravo u mojim očima, niti izvršava moje zakone i naredbe kao što je činio njegov otac David.

³⁴No, nevezmem celého kráľovstva z jeho ruky, lebo ho postavím za knieža po všetky dni jeho života pre Dávida, svojho služobníka, ktorého som si vyvolil, ktorý ostríhal moje prikázania a moje ustanovenia.

³⁴Ali mu neću iz ruke uzeti sve kraljevstvo, jer sam ga postavio knezom za sveg njegova života, zbog sluge svoga Davida, koga sam izabrao i koji je držao moje zapovijedi i moje zakone.

³⁵Ale vezme kráľovstvo z ruku jeho syna a dám ho tebe, desať pokolení.

³⁵Ali ću uzeti kraljevstvo iz ruke njegova sina i tebi ću ga dati, to jest deset plemena.

³⁶Jeho synovi dám jedno pokolenie, aby bola zachovaná svieca Dávidovi, môjmu služobníkovi, po všetky dni predo mnou v Jeruzaleme, v meste, ktoré som si vyvolil nato, aby som ta položil svoje meno.

³⁶A njegovu ću sinu ostaviti jedno pleme da moj sluga David ima uvijek svjetiljku preda mnom u Jeruzalemu, gradu koji sam izabrao sebi da u njemu stoluje Ime moje.

³⁷A vezmem teba, a budeš kraľovať nad všetkým, čo si bude žiadať tvoja duša, a budeš kráľom nad Izraelom.

³⁷Tebe ću uzeti da kraljuješ nad svim što budeš želio i da budeš kralj nad Izraelom.

³⁸A stane sa, ak budeš poslúchať všetko, čo ti prikážem, a budeš chodiť po mojich cestách a budeš činiť to, čo je spravedlivé v mojich očiach, ostríhajúc moje ustanovenia a moje prikázania, ako činil Dávid, môj služobník, že budem s tebou a vybudujem ti stály dom, ako som vybudoval Dávidovi, a dám ti Izraela

³⁸Ako budeš poslušao sve što ti zapovjedim i stupao budeš putovima mojim te činio što je pravedno u očima mojim držeći moje zakone i zapovijedi moje, kako je to činio moj sluga David, tada ću ja biti s tobom i sagradit ću ti trajan dom, kao što sam sagradio Davidu, i dat ću ti Izraela.

³⁹a potrápim semeno Dávidovo pre tú vec, avšak nebudem ho trápiť po všetky dni.

³⁹Ponizit ću potomke Davidove; ali ne zauvijek.'"

⁴⁰A Šalamún hľadal zabiť Jeroboáma. Preto vstal Jeroboám a utiekol do Egypta k Šišakovi, egyptskému kráľovi, a bol v Egypte až do smrti Šalamúnovej.

⁴⁰Salomon je zato tražio da ubije Jeroboama, ali on pobježe u Egipat k Šišaku i ostade u Egiptu do smrti Salomonove.

⁴¹A ostatné deje Šalamúnove a všetko, čo robil, a jeho múdrosť, či nie sú napísané v knihe dejov Šalamúnových?

⁴¹Ostala povijest Salomonova, sve što je učinio i njegova mudrost, zar nije zapisana u knjizi Povijesti Salomonove?

⁴²A dní, ktoré kraľoval Šalamún v Jeruzaleme nad celým Izraelom, bolo štyridsať rokov.

⁴²A kraljevaše Salomon u Jeruzalemu nad svim Izraelom četrdeset godina.

⁴³A tak ľahol Šalamún a ležal so svojimi otcami a pochovaný bol v meste Dávida, svojho otca. A kraľoval Rechabeám, jeho syn, miesto neho.

⁴³Onda počinu Salomon kod otaca svojih i bi sahranjen u Davidovu gradu, a njegov sin Roboam zakralji se namjesto njega.