¹Pavel, apoštol Ježiša Krista, vôľou Božou a brat Timoteus cirkvi Božej, ktorá je v Korinte, so všetkými svätými, ktorí sú v celej Achaji:

¹Pavao, po volji Božjoj apostol Krista Isusa, i brat Timotej: Crkvi Božjoj u Korintu sa svima svetima u svoj Ahaji.

²milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista.

²Milost vam i mir od Boga, Oca našega, i Gospodina Isusa Krista!

³Požehnaný Bôh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstiev a Bôh každého potešenia,

³Blagoslovljen Bog i Otac Gospodina našega Isusa Krista, Otac milosrđa i Bog svake utjehe!

⁴ktorý nás teší v každom našom súžení, aby sme aj my mohli tešiť tých, ktorí sú v akomkoľvek súžení, potešením, ktorým sme sami tešení od Boha.

⁴On nas tješi u svakoj našoj nevolji da bismo i mi sve koji su u nevolji mogli tješiti onom utjehom kojom nas same tješi Bog.

⁵Lebo jako hojnejú utrpenia Kristove proti nám, tak skrze Krista hojneje i naše potešenie.

⁵Jer kao što su obilate patnje Kristove u nama, tako je po Kristu obilata i utjeha naša.

⁶A buď že sme súžení - za vaše potešenie a spasenie, ktoré pôsobí v trpezlivom znášaní tých istých utrpení, ktoré aj my trpíme; buď že sme tešení - za vaše potešenie a spasenie, a naša nádej je pevná za vás,

⁶Bili mi nevoljama pritisnuti za vašu je to utjehu i spasenje; bili utješeni, za vašu je utjehu - djelotvornu: da strpljivo podnesete iste patnje koje i mi podnosimo.

⁷vediac, že jako ste účastníkmi utrpení, tak i potešenia.

⁷I tako je stamena nada naša o vama jer znamo: kao što ste zajedničari patnja tako ste i utjehe.

⁸Lebo nechceme, aby ste nevedeli, bratia, o našom súžení, ktoré sme mali v Ázii, že sme boli nad mieru obťažení, nad svoju silu, takže sme pochybovali aj o svojom živote;

⁸Ne bismo doista htjeli, braćo, da ne znate za nevolju koja nas je snašla u Aziji. Bijasmo prekomjerno, preko snage, opterećeni te smo već strepili i za život.

⁹ale sami v sebe boli sme dostali odvetu smrti nato, aby sme nedúfali sami v seba, ale v Boha, ktorý kriesi mŕtvych,

⁹Ali u sebi prihvatismo i smrtnu osudu da se ne bismo uzdali u same sebe, nego u Boga koji uskrisuje mrtve.

¹⁰ktorý nás vytrhol z takej veľkej smrti a vytrhuje, na ktorého sa nadejeme, že aj ešte vytrhne,

¹⁰On nas je od takve smrti izbavio i izbavit će nas; u njega se uzdamo, on će nas i dalje izbavljati.

¹¹keď aj vy spolu pôsobíte modlitbou za nás, aby mnoho osôb ďakovalo za nás za dar milosti, nám daný skrze mnohých.

¹¹A i vi ćete nam pomagati molitvom da bi mnogi za nas zahvaljivali Bogu na milosti koja nam je darovana posredovanjem mnogih.

¹²Lebo našou chválou je toto: svedoctvo nášho svedomia, že v svätosti, (prostote) a v čistote Božej, nie v telesnej múdrosti, ale v milosti Božej sme obcovali na svete a zvlášte u vás,

¹²A ovo je naša slava: svjedočansto naše savjesti da smo u svijetu živjeli - osobito prema vama - u svetosti i iskrenosti Božjoj, ne u mudrosti tjelesnoj, nego u Božjoj milosti.

¹³lebo vám nepíšeme iného, ale iba to, čo čítate alebo čo i dobre znáte, a nadejem sa, že aj až do konca znať budete,

¹³Ta i ne pišemo vam drugo doli ovo što čitate i razumijete; a nadam se da ćete i do kraja razumjeti,

¹⁴jako ste nás aj poznali z čiastky, že sme vašou chlúbou, jako aj vy našou v deň nášho Pána Ježiša.

¹⁴kao što nas djelomično i razumjeste: da smo mi vaša slava kao i vi naša u Dan Gospodina našega Isusa.

¹⁵A v tejto dôvere som chcel tam prv prijsť k vám, aby ste mali druhú milosť,

¹⁵U tom uvjerenju namjeravao sam najprije doći k vama

¹⁶a potom od vás ísť do Macedonie a z Macedonie zase prijsť k vám, aby ste ma potom doprevadili do Judska.

¹⁶i preko vas prijeći u Makedoniju pa se opet, da biste imali i drugu milost, iz Makedonije vratiti k vama da me vi otpratite u Judeju.

¹⁷Keď som teda to chcel, či to tedy bola ľahkomyseľnosť z mojej strany? Alebo to, čo si kedy umyslím, či si to umyslím podľa tela, aby bolo u mňa áno áno a nie nie?

¹⁷Pa jesam li možda bio lakomislen kad sam to namjeravao? Ili što namjeravam, po tijelu namjeravam te je u mene istodobno "Da, da!" i "Ne, ne!"?

¹⁸Ale verný je Bôh, že naše slovo, vám hovorené, nebolo áno a nie.

¹⁸Bog je svjedok: naša riječ vama nije "Da!" i "Ne!"

¹⁹Lebo Syn Boží, Ježiš Kristus, ktorý bol skrze nás medzi vami kázaný, skrze mňa a Silvána a Timotea, nebol áno a nie, ale bolo áno a v ňom.

¹⁹jer Sin Božji, Isus Krist, koga mi - ja i Silvan i Timotej - vama navijestismo nije bio "Da!" i "Ne!" nego u njemu bijaše "Da!".

²⁰Lebo všetky zasľúbenia Božie, koľko ich je, sú v ňom áno a preto aj skrze neho ameň, Bohu na slávu skrze nás.

²⁰Doista, sva obećanja Božja u njemu su "Da!". I stoga po njemu i naš "Amen!" Bogu na slavu!

²¹Avšak ten, kto nás spolu s vami upevňuje v Krista a nás pomazal, je Bôh,

²¹A Bog je onaj koji nas zajedno s vama utvrđuje za Krista; on nas i pomaza,

²²ktorý si nás i zapečatil a dal závdavok Ducha do našich sŕdc.

²²on nas i zapečati i u srca naša dade zalog - Duha.

²³No, ja volám Boha za svedka na svoju dušu, že preto, že som vás šetril, neprišiel som viac do Korintu.

²³A ja prizivljem Boga za svjedoka: duše mi, da vas poštedim, nisam više dolazio u Korint.

²⁴Nie že by sme panovali nad vašou vierou, ale že sme spolupracovníkmi na vašej radosti, lebo vierou stojíte.

²⁴Ta mi nismo gospodari vaše vjere, nego suradnici vaše radosti. Ta u vjeri ste postojani.