¹A stalo sa deviateho roku jeho kraľovania, desiateho mesiaca, desiateho dňa toho mesiaca, že prišiel Nabuchodonozor, babylonský kráľ, i s celým svojím vojskom proti Jeruzalemu a rozložil sa proti nemu táborom, a vystavil proti nemu hradby dookola.

¹Devete godine njegova kraljevanja, desetoga dana desetoga mjeseca, krenu sam babilonski kralj Nabukodonozor sa svom svojom vojskom na Jeruzalem. Utabori se pred gradom i opasa ga opkopom.

²A tak bolo mesto obľahnuté až do jedenásteho roku kráľa Cedekiáša.

²Grad osta opkoljen do jedanaeste godine Sidkijina kraljevanja.

³Deviateho dňa toho štvrtého mesiaca zmocnil sa mesta hlad, a nebolo chleba pre ľud zeme.

³Devetoga dana četvrtoga mjeseca, kad je u gradu zavladala takva glad da priprosti puk nije imao ni kruha,

⁴Vtedy bolo prelomené mesto, a všetci bojovní mužovia utiekli tej noci cestou brány medzi dvoma múrami, ktorá bola pri zahrade kráľovej. A Chaldeji ležali proti mestu dookola. A kráľ odišiel cestou roviny Araby.

⁴neprijatelj provali u grad. Tada kralj i svi ratnici pobjegoše noću kroz vrata između dva zida nad Kraljevim vrtom - Kaldejci bijahu opkolili grad - i krenuše putem prema Arabi.

⁵Ale vojsko Chaldejov prenasledovalo kráľa, a dostihli ho na rovinách Jericha, a všetko jeho vojsko sa rozpŕchlo od neho.

⁵Kaldejske čete nagnuše u potjeru za kraljem i sustigoše ga na Jerihonskim poljanama, a sva se njegova vojska razbježala.

⁶A oni chytiac kráľa odviedli ho k babylonskému kráľovi hore do Ribly a tam ho súdili.

⁶Kaldejci uhvatiše kralja i odvedoše ga u Riblu pred kralja babilonskog, koji mu izreče presudu.

⁷A synov Cedekiášových pobili pred jeho očima, a oči Cedekiášove oslepil a poviazal ho dvoma medenými reťazami, a doviedli ho do Babylona.

⁷Sidkijine sinove pokla pred njegovim očima, Sidkiji iskopa oči, okova ga verigama i odvede u Babilon.

⁸Potom piateho mesiaca, siedmeho dňa toho mesiaca, ktorý to rok bol devätnástym rokom kráľa Nabuchodonozora, babylonského kráľa, prišiel Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráže, služobník babylonského kráľa, do Jeruzalema.

⁸Sedmoga dana petoga mjeseca - devetnaeste godine kraljevanja Nabukodonozora, kralja babilonskog - uđe u Jeruzalem Nebuzaradan, zapovjednik kraljeve tjelesne straže i časnik babilonskog kralja.

⁹A spálil dom Hospodinov i dom kráľov i všetky domy Jeruzalema, i všetky veľké domy popálil ohňom.

⁹On zapali Dom Jahvin, kraljevski dvor i sve kuće u Jeruzalemu.

¹⁰A múry Jeruzalema dookola rozborilo všetko vojsko Chaldejov, ktoré mal so sebou veliteľ kráľovskej stráže.

¹⁰Kaldejske čete, pod zapovjednikom kraljevske tjelesne straže, razoriše zidine koje su okruživale Jeruzalem.

¹¹A ostatok ľudu, ktorý bol pozostal v meste, a prebehlíkov, ktorí prebehli k babylonskému kráľovi, jako aj ostatok zástupu prestehoval Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráže.

¹¹Nebuzaradan, zapovjednik kraljeve tjelesne straže, odvede u sužanjstvo ostatak naroda koji bijaše ostao u gradu, a tako i prebjege babilonskom kralju i ostalu svjetinu.

¹²A niečo z chudobných ľudí zeme zanechal veliteľ kráľovskej stráže za vinárov a oráčov.

¹²Neke od malih ljudi ostavi zapovjednik u zemlji kao vinogradare i ratare.

¹³A medené stĺpy, ktoré boly v dome Hospodinovom, a podstavce jako aj medené more, ktoré bolo v dome Hospodinovom, potĺkli Chaldeji a ich meď odviezli do Babylona.

¹³Kaldejci razbiše tučane stupove u Domu Jahvinu, podnožja i mjedeno more koji su bili u Domu Jahvinu i tuč odniješe u Babilon.

¹⁴I hrnce, lopatky, nože, panvy i všetky medené nádoby, ktorými svätoslúžili, pobrali.

¹⁴Uzeše i lonce, lopate, noževe, posudice i uopće sav tučani pribor koji se upotrebljavao za bogoslužja.

¹⁵I kadidlá i čaše, všetko, už či bolo zo zlata a či zo striebra, pobral veliteľ kráľovskej stráže.

¹⁵Zapovjednik uze i kadionice i škropionice, uopće sve što bijaše od zlata i srebra,

¹⁶Dva stĺpy, jedno more a podstavce, ktorých bol narobil Šalamún pre dom Hospodinov. Nebolo váhy medi všetkých tých nádob.

¹⁶dva stupa, jedno more i podnožja, što je Salomon dao izraditi za Dom Jahvin. Nije moguće procijeniti koliko je tuča bilo u svim tim predmetima.

¹⁷Osemnásť lakťov bola výška jedného stĺpa a makovica na ňom medená, a výška makovice bola tri lakte, a pletivo a zrnaté jablká boly na makovici dookola, všetko bolo z medi. A tak to mal i druhý stĺp i s pletivom.

¹⁷Prvi stup bijaše visok osamnaest lakata, imao je glavicu od tuča, visoku pet lakata; obvijaše je oplet i mogranji, sve od tuča. Takav je bio i drugi stup.

¹⁸A veliteľ kráľovskej stráže vzal i Seraiáša, predného kňaza, i Sofoniáša, kňaza druhého radu, jako aj troch strážcov prahu.

¹⁸Zapovjednik straže odveo je svećeničkog poglavara Seraju, drugog svećenika, Sefaniju, i tri čuvara praga.

¹⁹A z mesta vzal jedného komorníka, ktorý bol vrchným úradníkom nad bojovnými mužmi, a piatich mužov z tých, ktorí vídavali tvár kráľovu, ktorí boli najdení v meste, i pisára veliteľa vojska, ktorý popisoval ľud zeme a odvádzal do vojska, a šesťdesiat mužov z ľudu zeme, ktorí sa našli v meste.

¹⁹Iz grada je odveo jednog dvoranina, vojničkog zapovjednika, pet ljudi iz kraljeve pratnje koji se zatekoše u gradu, pisara zapovjednika vojske koji je novačio puk i šezdeset pučana koji se također zatekoše u gradu.

²⁰A vezmúc ich Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráže, odviedol ich k babylonskému kráľovi do Ribly.

²⁰Zapovjednik kraljevske tjelesne straže Nebuzaradan odvede ih pred kralja babilonskoga u Riblu.

²¹A babylonský kráľ ich pobil a usmrtil ich v Rible, v zemi Chamatu. A tak sa prestehoval Júda zo svojej zeme.

²¹I kralj babilonski zapovjedi da ih pogube u Ribli, u zemlji hamatskoj. Tako su judejski narod odveli s njegove rodne grude.

²²A ľud, ktorý ešte zostal v Judskej zemi, ktorý tam ponechal Nabuchodonozor, babylonský kráľ, nad tými ustanovil Gedaliáša, syna Achikáma, syna Šafánovho.

²²Narodu što je ostao u zemlji judejskoj i što ga je ostavio babilonski kralj Nabukodonozor - postavio je ovaj za upravitelja Gedaliju, sina Ahikamova, unuka Šafanova.

²³A keď počuli všetci velitelia vojsk, oni aj ich mužovia, že babylonský kráľ ustanovil za správcu krajiny Gedaliáša, prišli ku Gedaliášovi do Micpy, totiž Izmael, syn Netaniášov, a Jochanan, syn Kareáchov, a Seraiáš, syn Tanchúmeta Netofatského, a Jazaniáš, syn Machatov, oni aj ich mužovia.

²³Svi vojni zapovjednici i njihovi ljudi saznaše da je babilonski kralj postavio zemlji za namjesnika Gedaliju i dođoše pred njega u Mispu: Netanijin sin Jišmael; Kareahov sin Johanan; sin Tanhumeta iz Netofe, Seraja; Maakatijev sin Jaazanija - oni i svi njihovi ljudi.

²⁴A Gedaliáš im prisahal aj ich mužom a riekol im: Nebojte sa služobníkov Chaldejov, zostaňte v zemi a slúžte babylonskému kráľovi, a bude vám dobre.

²⁴Gedalija se zakle njima i njihovim ljudima i reče: "Ne bojte se služiti Kaldejcima; ostanite u zemlji, budite podložni babilonskom kralju i bit će vam dobro."

²⁵A stalo sa v siedmom mesiaci, že prišiel Izmael, syn Netaniáša, syna Elišamovho, z kráľovského semena, a desiati mužovia s ním a zabili Gedaliáša, a zomrel, i Židov i Chaldejov, ktorí boli s ním v Micpe, pobili.

²⁵Ali sedmoga mjeseca Jišmael, sin Netanijin, unuk Elišamin, koji bijaše kraljevskog roda, i još deset ljudi s njim ubiše Gedaliju te on umrije kao i svi Judejci i Kaldejci koji bijahu s njim u Mispi.

²⁶Potom sa sobral všetok ľud, od malého až do veľkého, i velitelia vojsk a utečúc prišli do Egypta, lebo sa báli Chaldejov.

²⁶Tada sav narod, od maloga do velikog, i svi zapovjednici četa ustadoše i odoše u Egipat jer se bojahu Kaldejaca.

²⁷A stalo sa tridsiateho siedmeho roku zajatia Jehojachina, judského kráľa, dvanásteho mesiaca, dvadsiateho siedmeho dňa toho mesiaca, že Evil-merodach, babylonský kráľ, toho roku, ktorého začal kraľovať, povýšil hlavu Jehojachina, judského kráľa, prepustiac ho zo žalára.

²⁷Trideset i sedme godine otkako je zasužnjen judejski kralj Jojakin, dvadeset i sedmog dana dvanaestoga mjeseca, babilonski kralj Evil Merodak u prvoj godini svoje vladavine pomilova judejskog kralja Jojakina i pusti ga iz tamnice.

²⁸A hovoril s ním dobrotive a dal jeho stolicu nad stolicu iných kráľov, ktorí boli s ním v Babylone.

²⁸Ljubezno je s njime razgovarao i stolicu mu postavio više nego ostalim kraljevima koji bijahu s njim u Babilonu.

²⁹A premenil rúcho jeho väzby, a jedával chlieb vždycky pred ním, po všetky dni svojho života.

²⁹Jojakin je odložio svoje tamničke haljine i jeo s kraljem za istim stolom svega svoga vijeka.

³⁰A jeho vymeraný diel sa mu dával ako stály diel od kráľa, každý deň to, čo prišlo na ktorý deň, po všetky dni jeho života.

³⁰Do kraja njegova života babilonski mu je kralj trajno, iz dana u dan, davao uzdržavanje.