¹A synovia prorokov povedali Elizeovi: Hľa, prosíme, miesto, v ktorom bývame pred tebou, je nám pritesné.

¹Proročki sinovi rekoše Elizeju: "Gle, tijesan nam je prostor u tebe.

²Dovoľ, prosíme, žeby sme odišli až k Jordánu a vzali odtiaľ každý jedno brvno a spravíme si tam miesto, aby sme bývali tam. A riekol: Iďte.

²Nego da odemo do Jordana, pa da svaki ondje uzmemo po brvno i načinimo sebi ondje prebivalište." On odgovori: "Idite."

³A ktorýsi povedal: Prosím, poď aj ty so svojimi služobníkmi. A riekol: Ja pojdem.

³Jedan od njih reče mu: "Udostoj se poći sa svojim slugama." On odgovori: "Hoću."

⁴Tak išiel s nimi. A keď prišli k Jordánu, rúbali drevo.

⁴I pođe s njima. Kad su stigli do Jordana, uzeše sjeći drva.

⁵A stalo sa, keď zotínal jeden z nich nejaký kmeň, že mu železo sekery odpadlo do vody. Vtedy skríkol a povedal: Ach, môj pane, a to bolo vypožičané!

⁵A dok je jedan od njih tesao gredu, pade mu sjekira u vodu i on povika: "Jao, gospodaru! I još je bila posuđena!"

⁶A muž Boží povedal: Kam padlo? A keď mu ukázal miesto, odťal kus dreva a hodil ho ta a spôsobil to, že vyplávalo železo.

⁶A čovjek Božji upita ga: "Gdje je pala?" Onaj mu pokaza mjesto. Tada on odsiječe komad drveta, baci ga na ono mjesto i učini da sjekira ispliva.

⁷A riekol: Zodvihni si. A on vystrel svoju ruku a vzal ho.-

⁷I reče: "Izvadi je!" I čovjek pruži ruku te je uze.

⁸A sýrsky kráľ bojoval proti Izraelovi. A poradiac sa so svojimi služobníkmi povedal: Na tom a tom mieste položí sa moje vojsko táborom.

⁸Aramejski kralj bio u ratu s Izraelom. Posavjetovao se sa svojim časnicima i rekao: "Podignite šatore na tom mjestu."

⁹Vtedy poslal muž Boží k izraelskému kráľovi s odkazom: Chráň sa, aby si neobišiel toho miesta nechajúc ho neobsadené, lebo tade sa spustia Sýrovia.

⁹Ali Elizej poruči izraelskom kralju: "Čuvaj se onoga mjesta jer su se Aramejci ondje utaborili."

¹⁰A tak poslal izraelský kráľ vojsko na miesto, o ktorom mu povedal muž Boží a poučil ho, a mal tam na seba pozor, a to urobil nie raz ani nie dva.

¹⁰I kralj izraelski upozori ljude na mjesto za koje mu je rekao čovjek Božji. On je upozoravao i kralj se čuvao; a bilo je to više puta.

¹¹Vtedy sa rozbúrilo srdce sýrskeho kráľa pre tú vec a povolajúc svojich služobníkov riekol im: Či mi neoznámite, kto z našich donáša zprávy izraelskému kráľovi?

¹¹Srce aramejskog kralja uznemiri se zbog toga, pa on pozva svoje časnike te ih upita: "Nećete li mi reći tko od naših drži s kraljem Izraelovim?"

¹²Na to povedal jeden z jeho služobníkov: Nie, môj pán kráľ, ale prorok Elizeus, ktorý je v Izraelovi, oznamuje izraelskému kráľovi slová, ktoré ty hovoríš vo svojej ložnici.

¹²Jedan od časnika odgovori: "Ne, gospodaru kralju; Elizej, prorok Izraelov, otkriva izraelskom kralju riječi koje kazuješ u svojoj spavaonici."

¹³A on povedal: Iďte a vidzte, kde je, aby som poslal a zlapal ho! A bolo mu oznámené a rečené: Hľa, je v Dotáne.

¹³On reče: "Idite i pogledajte gdje je, pa ću već poslati da ga uhvate." I javiše mu: "Eno ga u Dotanu."

¹⁴Preto ta poslal kone a vozy a veľké vojsko. A prijdúc vnoci obkolesili mesto.

¹⁴Tada kralj posla onamo konje, kola i jake čete. Oni stigoše noću i opkoliše grad.

¹⁵A keď vstal skoro ráno sluha muža Božieho a vyšiel, tu hľa, vojsko obkľučovalo mesto, kone i vozy. Vtedy mu povedal jeho služobník: Ach, môj pane, čo budeme robiť?!

¹⁵Ujutro, ustavši, čovjek Božji iziđe, a to oko grada stoji vojska s konjima i kolima! Njegov mu momak reče: "Ah, gospodaru moj, što nam je činiti?"

¹⁶A on odpovedal: Neboj sa, lebo je viacej tých, ktorí sú s nami, ako je tých, ktorí sú s nimi.

¹⁶A on odgovori: "Ne boj se jer ih ima više s nama nego s njima."

¹⁷A Elizeus sa modlil a riekol: Hospodine, prosím, otvor jeho oči, aby videl! Vtedy otvoril Hospodin oči služobníka, a videl a hľa, vrch bol plný koní a ohnivých vozov okolo Elizea.

¹⁷I Elizej se pomoli ovako: "Jahve, otvori mu oči da vidi!" I Jahve otvori oči momku i on vidje: gora oko Elizeja sva prekrivena ognjenim konjima i kolima!

¹⁸Keď potom sostúpili nepriatelia k nemu, modlil sa Elizeus Hospodinovi a riekol: Poraz, prosím, tento národ slepotou! A porazil ich slepotou podľa slova Elizeovho.

¹⁸Kad su Aramejci sišli prema njemu, Elizej se ovako pomoli Jahvi: "Udari sljepoćom ove ljude!" I na riječ Elizejevu udari ih sljepoćom.

¹⁹A Elizeus im povedal: Toto nie je tá cesta, ani toto neni to mesto. Poďte za mnou, a zavediem vás k mužovi, ktorého hľadáte. A zaviedol ich do Samárie.

¹⁹Elizej im reče: "Nije ovo put i nije ovo grad. Pođite za mnom, ja ću vas odvesti čovjeku koga tražite." Ali ih odvede u Samariju.

²⁰A stalo sa, keď prišli do Samárie, že povedal Elizeus: Hospodine, otvor oči týchto ľudí, aby videli! A Hospodin otvoril ich oči, a videli, že hľa, sú prostred Samárie.

²⁰Kad su ulazili u Samariju, Elizej reče: "Jahve, otvori ovima oči da progledaju." Jahve im otvori oči i oni vidješe da su usred Samarije!

²¹Vtedy povedal izraelský kráľ Elizeovi, keď ich uvidel: Či ich mám pobiť, pobiť, môj otče?

²¹Kad ih vidje kralj Izraela, reče Elizeju: "Treba li ih poubijati, oče moj?"

²²Ale on riekol: Nepobiješ! Či by si azda pobil už hoc aj tých, ktorých by si zajal svojím mečom a svojím lučišťom? Polož pred nich chlieb a vodu, aby jedli a pili a potom pojdú k svojmu pánovi.

²²A on odgovori: "Nemoj ih ubiti. Zar ćeš ubiti one koje nisi zarobio svojim lukom i mačem? Ponudi im kruha i vode; neka jedu i piju i neka se vrate svome gospodaru."

²³A pripravil im veľkú hostinu. A keď sa najedli a napili, prepustil ich, a odišli k svojmu pánovi. A od toho času neprišly viacej lúpežné čaty sýrske do zeme Izraelovej.

²³Kralj im priredi veliku gozbu. Pošto su jeli i pili, otpusti ih. I vratiše se svome gospodaru. I tako aramejski pljačkaši nisu više zalazili na izraelsko tlo.

²⁴Potom sa stalo, že Ben-hadad, sýrsky kráľ, shromaždil všetko svoje vojsko a odíduc hore obľahol Samáriu.

²⁴Dogodi se poslije toga te aramejski kralj Ben-Hadad skupi svu svoju vojsku i uzađe i opkoli Samariju.

²⁵A povstal veliký hlad v Samárii, a hľa, nepriatelia len obliehali, a to tak dlho, až bola oslia hlava za osemdesiat šeklov striebra a štvrtina kábu holubäcieho trusu za päť šeklov striebra.

²⁵I nasta velika glad u Samariji, a opsada potraja toliko da je magareća glava stajala osamdeset šekela srebra, a četvrt kaba golubinje nečisti pet šekela srebra.

²⁶A prihodilo sa raz, keď išiel izraelský kráľ po múre, že nejaká žena kričala na neho a vravela: Pomôž mi, môj pán kráľ!

²⁶Kada je kralj prolazio po zidinama, neka mu žena vikne: "Pomozi, gospodaru kralju!"

²⁷A on riekol: Ak ti nepomôže Hospodin, odkiaľže ti ja pomôžem? Či azda niečim z humna alebo z preša?

²⁷On odgovori: "Neka ti pomogne Jahve! Kako ću ti ja pomoći? Nečim s gumna ili iz tijeska?"

²⁸A potom jej povedal kráľ: Čo chceš? A ona riekla: Táto žena mi povedala: Daj svojho syna, aby sme ho dnes zjedly, a môjho syna zjeme zajtra.

²⁸Još joj kralj reče: "Što ti je?" Ona odgovori: "Ova mi je žena rekla: 'Daj svoga sina da ga pojedemo danas, a sutra ćemo pojesti moga!'

²⁹A tak sme uvarily môjho syna a zjedly sme ho. Ale keď som jej povedala druhého dňa: Daj svojho syna, aby sme ho zjedly, skryla svojho syna.

²⁹Skuhale smo moga sina i pojele ga. A sutradan rekoh joj: 'Daj svoga sina da ga pojedemo.' Ali je ona sakrila svoga sina."

³⁰Tu keď počul kráľ slová ženy, roztrhol svoje rúcho a chodil tak po múre. A ľud videl, že hľa, smútočnú vrecovinu má na svojom tele zospodku.

³⁰Kada je kralj čuo riječi te žene, razdrije na sebi haljine. I kad je išao po zidinama, narod vidje da mu je na tijelu kostrijet.

³¹A kráľ povedal: Tak nech mi učiní Bôh a tak nech pridá, ak zostane stáť hlava Elizea, syna Šafatovho, dnes na ňom.

³¹I reče tada kralj: "Neka mi Bog učini ovo zlo i doda drugo ako glava Elizeja, sina Šafatova, ostane danas na njegovim ramenima!"

³²A Elizeus sedel vo svojom dome, a starší sedeli s ním. A kráľ poslal muža zpred seba. No, prv ako prišiel posol k nemu, povedal starším: Či vidíte, že tento syn vraha poslal sťať moju hlavu? Hľaďte, keď prijde posol, zamknite dvere a odtisnite ho dverami. Lebo či už nepočuť šum nôh jeho pána za ním?

³²Elizej sjedio u svojoj kući i starješine sjedile s njim. Kralj je ispred sebe poslao glasnika, ali Elizej reče starješinama, prije nego što je glasnik stigao do njega: "Vidite li da je onaj krvnički sin naredio da mi skinu glavu? Pazite: kada glasnik stigne, zatvorite vrata i odbijte ga od vrata. Ne čuje li se topot koraka njegova gospodara za njim?"

³³A kým ešte hovoril s nimi, tu hľa, posol už prichádzal dolu k nemu; a kráľ pribehnúc riekol: Hľa, toto zlé je od Hospodina; čo mám viacej čakať na Hospodina!

³³Dok im je još govorio, kralj stupi preda nj i reče mu: "Ova je nevolja, gle, od Jahve! Što da još očekujem od Jahve?"