¹Ale Elizeus riekol: Počujte slovo Hospodinovo! Takto hovorí Hospodin: Zajtra o tomto čase bude sat bielej múky jemnej za šekel a dva saty jačmeňa za šekel v bráne mesta Samárie.

¹Elizej reče tada: "Čuj riječ Jahvinu! Ovako veli Jahve: 'Sutra će u ovo doba na vratima Samarije biti mjera finoga brašna za šekel, a dvije mjere ječmenog brašna za šekel.'"

²Na to odpovedal knieža, na ktorého ruku sa opieral kráľ, mužovi Božiemu a riekol: Hľa, keby Hospodin učinil hoc aj prieduchy na nebi, či by to bolo možné? Ale on riekol: Hľa, uvidíš to na svoje oči, ale nebudeš z toho jesť.

²Dvorjanik, o čiju se ruku kralj oslanjao, odgovori čovjeku Božjemu: "I kad bi Jahve načinio okna na nebu, bi li to moglo biti?" A Elizej odgovori: "Vidjet ćeš svojim očima, ali nećeš jesti."

³A boli pri vchode do brány štyria malomocní mužovia, ktorí povedali druh druhovi: Čo tu budeme sedieť, až zomrieme?

³A pred gradskim vratima bijahu četiri gubavca; rekoše oni jedan drugome: "Zašto stojimo ovdje i očekujemo smrt?

⁴Ak povieme: Vojdime do mesta, pretože je hlad v meste, zomrieme tam, a keď zostaneme tu, taktiež zomrieme. Preto teraz poďte a vpadnime do tábora Sýrov; ak nás zachovajú pri živote, budeme žiť, a keď nás zabijú, nuž zomrieme.

⁴Ako odlučimo ući u grad, glad je u gradu te ćemo ondje umrijeti; ako ostanemo ovdje, opet ćemo umrijeti. Hajde! Pobjegnimo i prijeđimo u aramejski tabor: ako nas ostave na životu, živjet ćemo; ako nas ubiju, pa dobro: umrijet ćemo!"

⁵A tak vstali večer na mraku, aby vošli do tábora Sýrov. A prišli až na kraj tábora Sýrov. Ale hľa, nebolo tam nikoho,

⁵U sumračje, ustavši, krenuše odande u aramejski tabor. Stigoše do ruba tabora, i gle - ondje nikoga!

⁶lebo Pán spôsobil to, že sýrske vojsko počulo hrmot vozov a zvuk koní, hukot veľkého vojska, a povedali jeden druhému: Hľa, izraelský kráľ najal za mzdu proti nám hetejských kráľov a egyptských kráľov, aby prišli na nás.

⁶Jer je Jahve učinio te se u taboru aramejskom čula buka kola i konja, buka goleme vojske. I govorili su među sobom: "Eto, kralj Izraela najmio je protiv nas kraljeve hetitske i kraljeve egipatske da krenu protiv nas."

⁷Preto vstali a utiekli za mraku zanechajúc svoje stány i svoje kone i svojich oslov, celý tábor tak, ako bol, a utiekli, aby zachránili svoj život.

⁷Digli su se i pobjegli u sumraku: ostavili su svoje šatore, konje i magarce, sav tabor kakav bijaše. Pobjegli su da iznesu živu glavu.

⁸A keď tedy prišli tí malomocní až na kraj tábora, vošli do jedného stánu a najedli sa a napili. A poberúc odtiaľ striebro a zlato i rúcha odišli a schovali. A zase sa navrátili a vošli do iného stánu a poberúc aj odtiaľ odišli a schovali.

⁸Kad su gubavci, dakle, došli do ruba tabora, uvukoše se u jedan šator. Pošto su se najeli i napili, uzeše odande srebro, zlato i haljine pa odoše da ih sakriju. Vratiše se onda pa uđoše u drugi šator: uzeše plijen iz njega te odoše i sakriše ga.

⁹Ale potom riekli druh druhovi: Nerobíme dobre. Tento deň je dňom radostnej zvesti, a my mlčíme. Ak budeme čakať až do ranného svetla, stihne nás neprávosť. Preto teraz poďte, vojdime a oznámme v dome kráľovom.

⁹Rekoše tada jedan drugome: "Ne smijemo tako raditi. Današnji je dan pun dobrih vijesti, a mi šutimo. Ako dočekamo jutro, bit ćemo krivi. Zato pođimo! Javimo dvoru novost."

¹⁰A tak prijdúc volali na bránneho mesta a oznámili im a riekli: Prišli sme do tábora Sýrov, a hľa, nieto tam nikoho, ani ľudského hlasu, iba kone uviazané a osli uviazaní, a stány tak, ako boly.

¹⁰I vratiše se, pozvaše gradsku stražu i javiše: "Otišli smo u tabor aramejski, a ondje nigdje čovjeka ni ljudskoga glasa; samo konji privezani i magarci, a šatori ostavljeni kakvi jesu."

¹¹A ten zavolal druhých bránnych, ktorí to oznámili domu kráľovmu, do vnútra.

¹¹Stražari viknuše i dojaviše u unutrašnjost dvora.

¹²Vtedy vstal kráľ vnoci a riekol svojim služobníkom: Nože nech vám poviem, čo spravili Sýrovia. Vedia, že sme hladní; preto vyšli z tábora, aby sa skryli na poli, lebo si riekli: Keď vyjdú z mesta, pochytáme ich živých a tak vojdeme do mesta.

¹²Kralj ustade noću i reče svojim časnicima: "Ja ću vam objasniti što su nam učinili Aramejci. Kako znaju da smo gladni, izišli su iz tabora i sakrili se u polju, misleći: već će oni izići iz grada, a mi ćemo ih žive pohvatati i ući u grad."

¹³Na to odpovedal ktorýsi z jeho služobníkov a riekol: Prosím, nech vezmú päť z pozostalých koní, ktoré pozostaly v meste. Hľa, sú jako všetko množstvo Izraelovo, jako všetci, ktorí pozostali v ňom, hľa, sú jako všetko množstvo Izraelovo, ktoré hynie, a pošleme a uvidíme.

¹³A jedan između njegovih časnika odgovori: "Neka se uzme ipak pet od preostalih konja. S njima će biti kao sa svim mnoštvom Izraelovim koje je ovdje preostalo. Pošaljimo ih pa ćemo vidjeti."

¹⁴A tak vzali dva vozy s koňmi, ktoré poslal kráľ za sýrskym vojskom povediac: Iďte a vidzte.

¹⁴I uzeše dva konja kolska i kralj posla ljude za aramejskim taborom govoreći: "Idite, izvidite!"

¹⁵A išli za nimi až k Jordánu. A hľa, celá cesta bola plná rúch a nádob, ktoré poodhadzovali zdesení Sýrovia vo svojom veľkom spechu. A poslovia sa navrátili a oznámili to kráľovi.

¹⁵Išli su za njima do Jordana; put bijaše sav prekriven haljinama i stvarima koje su Aramejci pobacali u bijegu. Glasnici se vratiše i obavijestiše kralja.

¹⁶Vtedy vyšiel ľud a zlúpil tábor Sýrov, a bol sat bielej múky jemnej za šekel a dva saty jačmeňa za šekel podľa slova Hospodinovho.

¹⁶I narod iziđe i uze pljačkati aramejski tabor: i bijaše mjera finoga brašna za šekel, a dvije mjere ječmenoga za jedan šekel, prema riječi Jahvinoj.

¹⁷A kráľ ustanovil knieža, na ktorého ruku sa opieral, aby mal dozor pri bráne, ale ho ľud zašliapal v bráne, aj zomrel, tak ako hovoril muž Boží, ktorý to hovoril vtedy, keď bol sišiel k nemu kráľ.

¹⁷Kralj je postavio na gradska vrata onoga dvorjanika o čiju se ruku oslanjao; a narod ga izgazi na vratima i on umrije, prema riječi što ju je rekao Božji čovjek kad mu kralj bijaše došao.

¹⁸A tedy stalo sa tak, ako hovoril muž Boží kráľovi povediac: Dva saty jačmeňa budú za šekel a sat bielej múky jemnej za šekel zajtra o tomto čase v bráne Samárie.

¹⁸Dogodilo se kako je čovjek Božji rekao kralju: "Sutra u ovo doba na vratima Samarije bit će dvije mjere ječmenoga brašna za šekel i mjera finoga brašna za šekel."

¹⁹Na čo odpovedal knieža mužovi Božiemu a riekol: Hľa, keby Hospodin učinil hoc aj prieduchy na nebi, či by sa mohlo stať voľačo podobné jako to? A on mu povedal: Hľa, uvidíš to na svoje oči, ale nebudeš z toho jesť.

¹⁹Dvorjanik je odgovorio Elizeju: "Pa da Jahve načini i okna na nebu, bi li moglo biti što kažeš?" Elizej mu je odgovorio: "Vidjet ćeš svojim očima, ali nećeš jesti."

²⁰A tak sa mu aj stalo, lebo ho zašliapal ľud v bráne, aj zomrel.

²⁰I doista, tako mu se dogodilo: izgazio ga narod na vratima te on umrije.