1Je ešte aj iné zlo, ktoré som videl pod slnkom, a často prichodí na ľudí:
1I vidjeh: ima još jedno zlo pod suncem i teško tišti ljude.
2Človek, ktorému dal Bôh bohatstvo, poklady a slávu, a nemá, čo do svojej duše, nijakého nedostatku ničoho z toho, čo si žiada; ale Bôh ho neučinil pánom, aby jedol z toho, lež cudzí človek to pojie. Je to márnosť a zlý neduh.
2Nekomu Bog udijeli bogatstvo i blago i počasti te ima sve što mu duša poželi, ali mu ne udijeli da to i uživa, nego uživa tuđinac. To je ispraznost i grdna nevolja.
3Keby niekto splodil hoci sto synov a žil by mnoho rokov, a keby teda bolo mnoho dní jeho rokov, a keby sa jeho duša nenasýtila dobrého, ba nemal by ani pohrabu, hovorím, že lepšie je mŕtvemu nedochôdčaťu ako jemu;
3I velim: bolje je nedonošče od onoga koji bi rodio stotinu djece i živio mnogo godina, a sam se ne bi naužio dobra niti bi imao pogreba;
4lebo v márnosti prišlo a vo tme odišlo, a jeho meno je pokryté tmou.
4jer je nedonošče uzalud došlo i u tamu otišlo i ime mu je tamom pokriveno;
5Ani len slnka nevidelo a nezvedelo o ničom; toto má lepší odpočinok ako tamten.
5sunca čak ne vidje niti spozna - a spokojnije je od onoga.
6A Keby aj žil dvakrát tisíc rokov a dobrého keby nevidel, či nejde i tak všetko na jedno a na to isté miesto?
6Pa kad bi takav živio i dvije tisuće godina, a svojeg dobra ne bi uživao, zar ne odlaze obojica jednako na isto mjesto?
7Všetka práca človeka je pre jeho ústa, a jednako sa duša nenasýti.
7Čovjek se trudi samo da bi jeo, a želudac njegov nikad da se nasiti.
8Lebo čo má viacej múdry ako blázon, čo chudobný, ktorý vie ako chodiť pred živými?
8Jer po čemu je mudrac bolji od luđaka i što reći o siromahu koji se umije držati pred ljudima?
9Lepšie je vidieť očima než chodiť neuspokojený v duši. Aj to je márnosť a honba po vetre.
9Bolje je očima vidjeti nego duhom lutati. I to je ispraznost i pusta tlapnja.
10Čím kto je, bol už dávno pomenovaný svojím menom, a je známe, že je to človek, a nemôže sa pravotiť s tým, kto je mocnejší od neho.
10Što je već bilo, ime ima; i zna se što je čovjek; i on se ne može parbiti s jačim od sebe.
11Lebo je mnoho vecí, ktoré rozmnožujú márnosť. Čo má tedy viacej človek?
11Što više riječi, to veća ispraznost svega, i koja je od toga korist čovjeku?
12Lebo kto vie, čo by bolo dobré človekovi v jeho živote, v tom skromnom počte dní života jeho márnosti, aby ich strávil jako tieň? Lebo kto oznámi človekovi, čo bude po ňom pod slnkom?!
12Tko zna što je dobro čovjeku u životu njegovu, za ono malo dana koje tako isprazno živi, koji mu prolaze kao sjena? Tko će kazati čovjeku što će biti poslije njega pod suncem?