¹Dobré meno je lepšie ako výborná masť a deň smrti človeka ako deň jeho narodenia.

¹Bolji je dobar glas nego skupocjeno ulje, i smrtni dan nego dan rođenja.

²Lepšie je ísť do domu smútku ako ísť do domu hodovania a pitia, pretože tamto je koniec každého človeka, a živý si to berie k svojmu srdcu.

²Bolje je ići u kuću gdje je žalost nego u kuću gdje je gozba, jer ondje je kraj svakoga čovjeka, i tko je živ, nek' primi k srcu!

³Lepšia je žalosť ako smiech, lebo smútkom tvári polepšuje sa srdce.

³Bolji je jad nego smijeh, jer pod žalosnim licem srce je radosno.

⁴Srdce múdrych je v dome smútku a srdce bláznov v dome radosti.

⁴Srce je mudrih ljudi u kući žalosti, a srce bezumnih u kući veselja.

⁵Lepšie je počúvať karhanie múdreho, než aby niekto počúval pieseň bláznov.

⁵Bolje je poslušati ukor mudra čovjeka negoli slušati hvalospjev luđaka.

⁶Lebo jako praskot tŕnia pod hrncom, tak i smiech blázna. A to je tiež márnosť.

⁶Jer kao prasak trnja ispod kotla, takav je smijeh luđaka, i to je ispraznost.

⁷Lebo útisk robí múdreho bláznom, a dar hubí srdce i rozum.

⁷Jer smijeh od mudraca čini luđaka i veselje kvari srce.

⁸Lepší koniec nejakej veci ako jej počiatok; lepší trpezlivý ako vysokomyseľný.

⁸Bolji je svršetak stvari nego njezin početak i bolja je strpljivost od oholosti.

⁹Nenáhli vo svojom duchu do hnevu, lebo hnev odpočíva v lone bláznov.

⁹Ne nagli u srdžbu, jer srdžba počiva u srcu luđaka.

¹⁰Nepovedz: Ako je to, že predošlé dni boly lepšie, ako sú tieto? Lebo by si sa nepýtal na to z múdrosti.

¹⁰Ne pitaj zašto su negdašnja vremena bila bolja od ovih, jer to nije mudro pitanje.

¹¹Dobrá je múdrosť s dedičstvom a ešte viacej tým, ktorí vidia slnko.

¹¹Mudrost je dragocjena baština i probitak onima na koje sunce sja.

¹²Lebo byť v tôni múdrosti je to isté, čo byť v tôni striebra; a je užitok z vedomosti; múdrosť dáva život tým, ktorí ju majú.

¹²Jer kao što je novac zaštita, tako je i mudrost; a prednost je mudrosti u tome što izbavlja onoga tko je ima.

¹³Vidz dielo Božie, lebo kto môže narovnať to, čo on skrivil?

¹³Pogledaj djela Božja; tko može ispraviti što je on iskrivio?

¹⁴V dobrý deň buď tedy šťastný v dobrom a v zlý deň hľaď: Bôh učinil i tento popri tamtom nato, aby nenašiel človek po ňom ničoho.

¹⁴U sretan dan uživaj sreću, a u zao dan razmišljaj: Bog je stvorio jedno kao i drugo - da čovjek ne otkrije ništa od svoje budućnosti.

¹⁵Všetko to som videl vo dňoch svojej márnosti: Stáva sa, že spravedlivý hynie vo svojej spravedlivosti, ako sa tiež stáva, že bezbožný dlho žije vo svojej zlobe.

¹⁵Svašta vidjeh u svojemu ništavnom životu: pravednik propada unatoč svojoj pravednosti, a bezbožnik i dalje živi unatoč svojoj bezbožnosti.

¹⁶Nebuď príliš spravedlivým ani sa nerob nadmier múdrym; prečo by si mal seba priviesť na zkazu?

¹⁶Ne budi prepravedan i ne budi premudar; zašto da se uništavaš?

¹⁷Nebuď príliš bezbožným ani nebuď bláznom; prečo by si mal zomrieť pred svojím časom?

¹⁷Ne budi preopak i ne budi lud; zašto bi umro prije vremena?

¹⁸Je dobre, aby si sa držal tohoto, ale ani od tamtoho nespusti svojej ruky; lebo ten, kto sa bojí Boha, ujde všetkému tomu.

¹⁸Dobro je da držiš jedno, ali ni drugo ne puštaj iz ruke, jer tko se boji Boga, izbavlja se od svega.

¹⁹Múdrosť pomôže múdremu viac ako desať vladárov, ktorí sú v meste.

¹⁹Mudrost mudraca veću moć daje gradu nego deset mogućnika.

²⁰Lebo niet spravedlivého človeka na zemi, ktorý by robil dobré a nehrešil.

²⁰Na zemlji nema pravednika koji, čineći dobro, ne bi nikad sagriješio.

²¹Preto tiež neprikladaj svojho srdca ku všetkým slovám, ktoré hovoria, aby si nepočul svojho sluhu, že ti zlorečí.

²¹I još jedno: nemoj se obazirati na govorkanje; čut ćeš možda da te sluga tvoj proklinjao;

²²Lebo tvoje srdce vie, že si aj ty mnoho ráz zlorečil iným.

²²a zna tvoje srce kako si i ti često druge proklinjao.

²³Všetko to som zkúsil v múdrosti a povedal som: Budem múdry. Ale ona zostala ďaleko odo mňa.

²³Sve sam to mudrošću iskušao. Mislio sam da sam mudar, ali mi je mudrost bila nedokučiva.

²⁴Ďaleko je, čo bolo, hlboko, veľmi hlboko; kto to vynajde?

²⁴Ono što jest, daleko je i duboko, tako duboko - tko da i pronađe?

²⁵Obrátil som sa a ustavil svoje srdce, aby som poznával a zkúmal a hľadal múdrosť a smysel a aby som poznal, že je bezbožnosť bláznovstvom a nerozum voči Bohu šialenstvom.

²⁵I još jednom pokušah istražiti i shvatiti mudrost i smisao, da spoznam opačinu kao ludost, a ludost kao bezumlje.

²⁶A našiel som vec, horkejšiu ako smrť, ženu, ktorá je samá sieť, a samá smečka jej srdce, putami jej ruky; ten, kto je dobrým pred tvárou Božou, jej unikne; ale ten, kto hreší, býva lapený od nej.

²⁶Otkrih da ima nešto gorče od smrti - žena, ona je zamka, srce joj je mreža, a ruke okovi; tko je Bogu drag, izmiče joj, a grešnik je njezin sužanj.

²⁷Pozri, toto som našiel, hovorí kazateľ, jedno k druhému ukladajúc, aby som našiel smysel,

²⁷Eto, to sam sve u svemu otkrio, veli Propovjednik.

²⁸čo ešte vždy hľadá moja duša, avšak som nenašiel. Jedného muža som našiel z tisíca, ale ženy som medzi všetkými tými nenašiel.

²⁸I još sam tražio, ali bez uspjeha. Nađoh čovjeka - jednog od tisuću, a žene ne nađoh među svima nijedne.

²⁹Iba toto, pozri, som našiel, že totiž Bôh učinil človeka priameho, statočného, ale oni hľadajú mnohé výmysly nepravé.

²⁹Otkrih ovo: Bog stvori čovjeka jednostavnim, a on snuje nebrojene spletke.