1A keď prišiel siedmy mesiac, a synovia Izraelovi boli v mestách, shromaždil sa ľud ako jeden muž do Jeruzalema.
1Kad je došao sedmi mjesec - sinovi su Izraelovi bili već u svojim gradovima - sabrao se sav narod kao jedan čovjek u Jeruzalemu.
2Vtedy vstal Ješua, syn Jocadákov, i jeho bratia, kňazi, i Zerubábel, syn Šealtielov, i jeho bratia a vystavili oltár Boha Izraelovho, aby obetovali na ňom zápalné obeti, jako je napísané v zákone Mojžiša, muža Božieho.
2Tada Ješua, sin Josadakov, sa svojom braćom svećenicima, i Zerubabel, sin Šealtielov, sa svojom braćom, počeše graditi žrtvenik Bogu Izraelovu da bi prinosili paljenice, kako je pisano u Zakonu Mojsija, čovjeka Božjeg.
3A tak postavili oltár na jeho základoch, lebo doliehal na nich strach od národov zemí, a obetovali na ňom zápalné obeti Hospodinovi, zápalné obeti ráno a večer.
3I podigoše žrtvenik na starome mjestu - iako su bili u strahu od naroda u zemlji - i prinosili su paljenice Jahvi, paljenice jutarnje i večernje;
4A slávili slávnosť stánov, ako je napísané, obetujúc zápalnú obeť každého dňa v predpísanom počte a podľa poriadku každý deň to, čo bolo na ktorý deň nariadené,
4i slavili su Blagdan sjenica, kako je pisano: prinosili su svakodnevno broj paljenica propisan za svaki dan.
5a potom zápalnú obeť ustavičnú i na novmesiace i na všetky výročné slávnosti Hospodinove zasvätené a za každého dobrovoľne obetujúceho nejakú dobrovoľnú obeť Hospodinovi.
5Osim toga prinosili su svakidašnje paljenice, zatim žrtve određene za mlađak i za sve blagdane Jahvine i za sve one koji su htjeli dragovoljno žrtvovati Jahvi.
6Od prvého dňa siedmeho mesiaca začali obetovať zápalné obeti Hospodinovi, hoci chrám Hospodinov nebol ešte založený.
6Od prvoga dana u sedmom mjesecu počeli su prinositi Jahvi žrtve paljenice, premda još nisu bili položeni temelji svetišta Jahvina.
7Ale dali peniaze kameniarom a tesárom a stravu, nápoj a olej Sidoncom a Týranom, aby dopravili cedrové drevo s Libanona po mori do Joppy podľa dovolenia Cýra, perzského kráľa, ktoré mali.
7I dadoše novac kamenarima i drvodjelcima; Sidoncima i Tircima poslaše hranu i piće i ulje da dovezu drva cedrova s Libanona do Jafe po dopuštenju perzijskoga kralja Kira.
8A druhého roku po svojom príchode k domu Božiemu do Jeruzalema, druhého mesiaca, začali Zerubábel, syn Šealtielov, a Ješua, syn Jocadákov, a ostatok ich bratov, kňazi a Leviti, jako i všetci, ktorí prišli zo zajatia do Jeruzalema, a postavili Levitov vo veku od dvadsať rokov a vyše, aby dohliadali na dielo domu Hospodinovho.
8A druge godine poslije njihova dolaska k Domu Božjemu u Jeruzalemu, drugoga mjeseca kako su Zerubabel, sin Šealtielov, i Ješua, sin Josadakov, s ostalom svojom braćom svećenicima, levitima i sa svim narodom koji se iz ropstva vratio u Jeruzalem počeli graditi, postavili su levite od dvadeset godina naviše da upravljaju poslovima oko Doma Jahvina.
9A tak stál Ješua, jeho synovia a jeho bratia, Kadmiel a jeho synovia, synovia Júdovi, spolu, aby dohliadali na tých, ktorí konali prácu na dome Božom, synovia Chenadádovi, ich synovia a ich bratia, Leviti.
9Ješua, njegovi sinovi i braća njegova Kadmiel, Binuj i Hodavja bijahu postavljeni da kao jedan upravljaju poslenicima na gradnji Doma Božjega.
10A keď kládli stavitelia základy chrámu Hospodinovho, postavili kňazov, oblečených v bohoslužobnom rúchu, s trúbami a Levitov, synov Azafových, s cymbalmi, aby chválili Hospodina podľa nariadenia Dávida, kráľa Izraelovho.
10Kad su zidari bili postavili temelje Svetišta Jahvina, postavili su se svećenici u svečanim odjećama, s trubama, a tako i leviti, sinovi Asafovi, s cimbalima da slave Jahvu prema odredbama Davida, kralja Izraelova.
11A chváliac a oslavujúc Hospodina odpovedali si navzájom, že je dobrý, že jeho milosť trvá nad Izraelom na veky. A všetok ľud pokrikoval veľkým krikom radostným chváliac Hospodina nad založením domu Hospodinovho.
11I pjevahu Jahvi hvalu i slavu: "Jer je dobar, jer je vječna njegova ljubav prema Izraelu." I sav je narod klicao hvaleći Jahvu, jer je Dom Jahvin bio postavljen na svoje temelje.
12Ale mnohí z kňazov a Levitov a z hláv otcov, starci, ktorí videli tamten prvý dom, keď zakladali tento dom pred ich očami, plakali veľkým hlasom, kým zase mnohí v radostnom pokrikovaní pozdvihovali svoj hlas,
12Zaista, mnogi svećenici, mnogi leviti i glavari obiteljski i starješine, koji su svojim očima vidjeli temelje prijašnjega Hrama, plakahu iza glasa, a mnogi opet snažno klicahu od radosti.
13takže ľud nemohol rozoznať hlasu radostného kriku od hlasu plačúceho ľudu, lebo ľud kričal veľkým krikom, takže bolo počuť hlas naďaleko.
13I tako nitko nije mogao razlikovati radosno klicanje od plača u narodu; jer je narod glasno klicao i vika se čula vrlo daleko.