¹Beda zákonodarcom, ktorí vydávajú nespravedlivé zákony a pisateľom, ktorí píšu veci na ťarchu ľuďom,

¹Jao onima koji izdaju odredbe nepravedne, koji ispisuju propise tlačiteljske;

²aby odtisli núdznych od súdu a olúpili súd chudobných môjho ľudu; aby boly vdovy ich korisťou, a siroty plienia.

²koji uskraćuju pravdu ubogima i otimlju pravo sirotinji mog naroda, da oplijene udovice, da opljačkaju sirote!

³Nuž čože urobíte v deň navštívenia a za búrky, ktorá prijde z ďaleka? Ku komu sa utečiete o pomoc a kde zanecháte svoju slávu?

³Što ćete činiti u dan kazne kad izdaleka propast dođe? Kom ćete se za pomoć uteći, gdje ostaviti blago svoje

⁴Nepozostane iba zohnúť sa medzi väzňami, a padnú medzi pobitými. Pri tom pri všetkom neodvráti sa jeho hnev, a ešte vždy bude jeho ruka vystretá.

⁴da se ne morate među roblje pognuti, pasti među poklanima? Na sve to gnjev se njegov neće smiriti, ruka će mu ostat' ispružena.

⁵Beda Assúrovi, prútu môjho hnevu, a palicou je on v ich ruke, palicou môjho rozhnevania.

⁵Jao Asiru, šibi gnjeva mojega, prutu kojim srdžba moja zamahuje!

⁶Pošlem ho na podlý národ pokrytecký: prikážem mu o ľude svojej prchlivosti, aby bral korisť a plienil plen a aby spôsobil to, že by šliapali po ňom ako po blate ulíc.

⁶Na puk ga poslah nevjeran, na narod što me razjari, da ga oplijeni i opljačka, da ga izgazi k'o blato na ulici.

⁷Ale on tak nedumá, a jeho srdce to tak nemyslí; ale v jeho srdci je myseľ zahladiť a vyplieniť národov nie málo.

⁷Ali on nije tako mislio i u srcu nije tako sudio, već u srcu zasnova zator, istrebljenje mnogih naroda.

⁸Lebo hovorí: Či nie sú moje kniežatá všetky dovedna kráľmi?

⁸Govoraše: "Nisu li svi knezovi moji kraljevi?

⁹Či nie je Kalno jako Karchemiš? Či nie je Chamat ako Arpad? A či nie je Samária ako Damašek?

⁹Nije li Kalno kao Karkemiš? Nije li Hamat kao Arpad, Samarija kao Damask?

¹⁰Ako našla moja ruka kráľovstvá modiel, ktorých rytiny boly predsa nad rytiny Jeruzalema a Samárie,

¹⁰Kao što mi ruka dosegnu kraljevstva kumira, bogatija kipovima od Jeruzalema i Samarije,

¹¹či tedy, jako som učinil Samárii a jej modlám, neučiním tak i Jeruzalemu a jeho obrazom?

¹¹kao što učinih sa Samarijom i kumirima njenim, neću li učiniti s Jeruzalemom i s likovima njegovim?"

¹²A stane sa, keď dokoná Pán všetko svoje dielo na vrchu Sione a v Jeruzaleme, tak hovorí: Navštívim aj ovocie vysokomyseľnosti srdca kráľa Assýrie a nádheru vysokosti jeho očí.

¹²I kad dovrši Gospod sve djelo svoje na gori Sionu i u Jeruzalemu, kaznit će plod ohola srca kralja asirskog i drskost njegovih ponositih očiju.

¹³Lebo hovorí: V sile svojej ruky som to vykonal a vo svojej múdrosti, lebo som rozumný a odstránil som hranice národov a ich poklady som zraboval a strhol som ako mocný dolu s prestolov tých, ktorí sedeli na nich.

¹³Jer reče: "Učinih snagom svoje ruke i mudrošću svojom, jer sam uman; uklonih međe narodima i blaga njihova opljačkah, kao junak oborih one što sjede na prijestoljima.

¹⁴Áno, moja ruka našla bohatstvo národov ako hniezdo, a jako sbierajú zanechané vajcia, tak som ja sobral celú zem, a nebolo nikoho, kto by bol pohnul čo len krýdlom, alebo kto by bol otvoril ústa alebo zapišťal.

¹⁴Ruka moja kao gnijezda zgrabi bogatstva naroda. Kao što se kÓupe ostavljena jaja, zemlju svu sam pokupio i nikog ne bi krilima da zalepeće, kljun otvori, zapijuče."

¹⁵Či sa bude honosiť sekera povyšujúc sa nad toho, kto ňou seká? Či sa bude velebiť píla nad toho, kto ju ťahá? Jako keby prút povznášal tých, ktorí ho zdvíhajú! Ako keby palica zdvíhala toho, kto nie je drevom!

¹⁵Zar se hvali sjekira povrh onog koji njome siječe? Hoće li se oholit' pila povrh onog koji njome pili? K'o da šiba maše onim koji je podiže, il' štap diže onog koji drvo nije;

¹⁶Preto pošle Panovník Hospodin Zástupov na jeho tučných vychudlosť, a pod jeho slávou sa zapáli cele iste, že bude horieť ako požiar;

¹⁶Jahve nad Vojskama poslat će stoga gojaznima njegovim skončanje, slavu će mu ognjem potpaliti, kao što se vatra potpiruje.

¹⁷lebo svetlo Izraelovo bude ohňom, a jeho Svätý bude plameňom, ktorý zapáli a strávi jeho bodľač i jeho tŕnie, a to jedného dňa!

¹⁷Svjetlost Izraelova bit će poput ognja, Svetac njegov kao plamen koji će zapalit' i proždrijeti drač njegov i trnje njegovo u jednome danu.

¹⁸I slávu jeho lesa i jeho úrodného poľa, od duše až do tela, všetko vyhubí, a bude, jako keď sa neduživý rozplýva a mizne.

¹⁸I krasotu njegovih šuma i voćnjaka uništit će od srčike do kore, ona će biti k'o bolesnik što se trne;

¹⁹A ostatku stromov jeho lesa bude taký malý počet, že ich chlapča spíše.

¹⁹ostatak stabala šumskih bit će lako izbrojiti - dijete će ih lako popisati.

²⁰A stane sa toho dňa, že ostatok Izraela a to, čo unikne záhube z domu Jakobovho, nebude sa viacej spoliehať na toho, kto ho bije, ale sa spoľahne na Hospodina, Svätého Izraelovho, v pravde.

²⁰U onaj dan: Ostatak Izraelov i preživjeli iz kuće Jakovljeve neće se više oslanjati na onoga koji ih bije, već će se iskreno oslanjati na Jahvu, Sveca Izraelova.

²¹Ostatok sa navráti, ostatok Jakobov, k silnému Bohu, Udatnému Hrdinovi.

²¹Ostatak će se vratiti, ostatak Jakovljev Bogu jakome.

²²Lebo keby bolo tvojho ľudu, Izraelu, jako morského piesku, len ostatok sa navráti z neho. Usúdená záhuba zaplaví spravedlivosťou jako povodeň.

²²Zaista, o Izraele, sve da naroda tvojega ima kao pijeska u moru, samo će se Ostatak njegov vratiti. Određeno je uništenje, pravda se prelila,

²³Lebo záhubu, a to pevne usúdenú, učiní Pán Hospodin Zástupov prostred celej zeme.

²³Jahve, Gospod nad Vojskama, poharat će, kako odredi, svu zemlju.

²⁴Preto takto hovorí Pán Hospodin Zástupov: Neboj sa Assúra, môj ľude, ktorý bývaš na Sione, keď ťa bude biť prútom a pozdvihne na teba svoju palicu na spôsob Egypta;

²⁴Zato ovako govori Jahve nad Vojskama: "O narode moj što prebivaš na Sionu, ne boj se Asira kad te šibom tuče, kad štap diže na tebe.

²⁵lebo už len čosi málo, máličko, a bude koniec zúreniu, a môj hnev sa obráti na ich zkazu.

²⁵Jer, još malo, vrlo malo, i gnjev moj će prestati, moja će ih jarost uništiti."

²⁶Hospodin Zástupov zobudí na neho bič a porazí ho, jako porazil Madiana na skale Orébovej, a pozdvihne svoju palicu na more, a pozdvihne ju, ako kedysi na Egypt.

²⁶Na nj će Jahve nad Vojskama bičem zamahnuti, kao kad udari Midjan na stijeni Orebu, i štap će dići nad more k'o na putu egipatskom.

²⁷A stane sa toho dňa, že uhne jeho bremeno s tvojho pleca a jeho jarmo s tvojej šije, a bude zničené jarmo pre svätý olej.

²⁷U onaj dan: s leđa će ti breme pasti i jaram njegov s vrata će ti nestat'.

²⁸Prijde proti Ajjatu, prejde cez Migron do Michmasu, kde složí svoju batožinu.

²⁸Ide on od Rimona, dolazi na Ajat, prelazi Migron, u Mikmasu breme odlaže.

²⁹Prejdú priechodom; Geba, povedia, bude nám nocľažišťom. Strachom sa bude triasť Ráma; utečie Gibea Saulova.

²⁹Prelaze klance, u Gebi im je noćište; Rama dršće, Gibea Šaulova bježi.

³⁰Nariekaj hlasne, dcéro Gallima! Pozoruj ušima Laišo! Úbohý Anatót!

³⁰Viči iza glasa, Bat Galime! Slušaj ga, Lajšo! Odgovori mu, Anatote!

³¹Madmena sa dá na útek; obyvatelia Gebima budú ratovať a utekať.

³¹Madmena pobježe, utekoše stanovnici gebimski.

³²Ešte dnes v Nobe zastáť! Pohrozí svojou rukou vrchu dcéry Siona, pahrbku Jeruzalema.

³²Još danas zaustavit će se u Nobu, rukom prijeti gori Kćeri sionske, Brijegu jeruzalemskom.

³³Hľa, Panovník, Hospodin Zástupov oklestí zelené vetvi strašnou silou, a tie, ktoré sú vysokého vzrastu, budú zoťaté, a tie, ktoré sú vysoké, budú snížené.

³³Gle, Jahve, Gospod nad Vojskama, kreše grane silom strahovitom: najviši su vršci posječeni, ponajviši sniženi.

³⁴A vyseká do okola hustú krovinu lesa železom, i Libanon padne od Veleslávneho.

³⁴Pod sjekirom pada šumska guštara, sa slavom svojom pada Libanon.