¹Lebo niet únavy tomu, ktorý jej, pôsobí úzkosť. Tam prvého času ľahko doložil svoju ruku na zem Zabulona a na zem Naftaliho, ale posledného ťažko doloží, na cestu k moru za Jordánom, na Galileu pohanov.

¹Narod koji je u tmini hodio svjetlost vidje veliku; one što mrklu zemlju obitavahu svjetlost jarka obasja.

²Ľud, ktorý chodil vo tme, uzrie veliké svetlo, a nad tými, ktorí bývali v zemi tône smrti, zaskveje sa svetlo.

²Ti si radost umnožio, uvećao veselje, i oni se pred tobom raduju kao što se ljudi raduju žetvi, k'o što kliču kad se dijeli plijen.

³Rozmnožil si národ, ale si nezveličil radosti. Avšak radovať sa budú pred tebou, jako sa radujú v žatve, jako plesajú, keď delia korisť;

³Teški jaram njegov, prečku što mu pleća pritiskaše, šibu njegova goniča slomi kao u dan midjanski.

⁴lebo polámeš jarmo jeho bremena i prút jeho pleca, palicu jeho pohoniča jako v deň Madiana.

⁴Da, sva bojna obuća, svaki plašt krvlju natopljen izgorjet će i bit će ognju hrana.

⁵Lebo každá zbraň ozbrojenca, používaná s hrmotom, i každé rúcho, pováľané v krvi, bude na spálenie, za pokrm ohňu.

⁵Jer, dijete nam se rodilo, sina dobismo; na plećima mu je vlast. Ime mu je: Savjetnik divni, Bog silni, Otac vječni, Knez mironosni.

⁶Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný, a kniežatstvo bude na jeho pleci, a nazovú jeho meno: Predivný, Radca, Silný Bôh, Udatný Hrdina, Otec Večnosti, Knieža Pokoja.

⁶Nadaleko vlast će mu se sterat' i miru neće biti kraja nad prijestoljem Davidovim, nad kraljevstvom njegovim: učvrstit će ga i utvrdit u pravu i pravednosti. Od sada i dovijeka učinit će to privržena ljubav Jahve nad Vojskama.

⁷Množiteľovi toho kniežatstva a pokoju nebude konca. Sedieť bude na tróne Dávidovom a bude panovať nad jeho kráľovstvom, aby ho pevne postavil a založil na pevný základ súdom a spravedlivosťou odteraz až na veky. Horlivosť Hospodina Zástupov to učiní.

⁷Gospod posla riječ protiv Jakova i ona pade na Izraela.

⁸Pán poslal slovo do Jakoba a padlo v Izraelovi.

⁸Sazna je sav narod njegov, Efrajim i stanovnici Samarije koji govorahu naduta i ohola srca:

⁹A zvedia o tom, všetok ľud, Efraim aj obyvatelia Samárie, ktorí hovoria v pýche a vo vysokomyseľnosti srdca, vraj

⁹"Opeke nam popadaše, gradit ćemo od tesanika; sasjekoše nam divlje smokve, cedre ćemo posaditi."

¹⁰tehly padly, ale vystavíme z tesaného kameňa; sykomory sú vyťaté, a nahradíme ich cedrami.

¹⁰Al' Jahve podiže na brdo Sion njegove protivnike i podbada neprijatelje njegove:

¹¹Ale Hospodin povýši protivníkov Recínových nad neho a jeho nepriateľov podpichne,

¹¹Aram s istoka, Filistejce sa zapada, da svim ustima proždiru Izraela. Na sve to gnjev se njegov neće smiriti, ruka će mu ostat' ispružena.

¹²Sýrov odpredu a Filištínov odzadu, a budú žrať Izraela celými ústami, ale ani pri tom pri všetkom neodvráti sa jeho hnev, ale ešte vždy bude jeho ruka vystretá.

¹²Ali se narod nije obratio onom koji ga je b§io, ne tražiše Jahvu nad Vojskama.

¹³Avšak ľud sa jednako len nenavracia k tomu, ktorý ho bije, a Hospodina Zástupov nehľadajú.

¹³Zato Jahve odsiječe Izraelu glavu i rep, palmu i rogoz u jednom danu.

¹⁴Preto odtne Hospodin od Izraela hlavu i chvost, palmovú vetev i siť, a to jedného dňa.

¹⁴Starješina i odličnik - to je glava; prorok, učitelj laži - to je rep.

¹⁵Starec a vážený človek sú tou hlavou; a prorok, ktorý vyučuje lži, je chvostom.

¹⁵Oni što vode narod taj - zavode ga, a koji se vodit' daju - propali su.

¹⁶A vodcovia tohoto ľudu stali sa zvodcami, a tí z neho, ktorí sú vedení, budú pohltení.

¹⁶Stog' mu Gospod neće poštedjet' mladića, sirotama njegovim i udovicama smilovat' se neće. Sav je taj narod bezbožan i zao, na sva usta bezumno govori. Na sve to gnjev se njegov neće smiriti, ruka će mu ostat' ispružena.

¹⁷Preto sa Pán nebude radovať jeho mládencom a nad jeho sirotami a nad jeho vdovami sa nezľutuje, lebo všetci, koľko ich je, sú pokrytci a zločinci, a každé ústa hovoria bláznovstvo. Pre to pre všetko sa neodvráti jeho hnev, ale ešte vždy bude jeho ruka vystretá.

¹⁷Da, bezbožnost se k'o oganj razmahala, drač i trnje proždire, pa upali šumsku guštaru, stupovi se dima podižu.

¹⁸Lebo bezbožnosť bude horieť ako oheň: zožerie tŕnie a bodľač a zapáli aj húšťavy lesa, a budú sa valiť hore mohutným stĺpom dymu.

¹⁸Plamti zemlja od gnjeva Jahvina, narod ognju hrana postaje. Nitko ni brata svog ne štedi, [19b] svatko jede meso svog susjeda.

¹⁹Pre veľký hnev Hospodina Zástupov zatmie sa zem, a ľud bude jako potrava ohňa; nikto nebude šetriť ani svojho brata.

¹⁹[19a] Proždire zdesna, i opet je gladan; guta slijeva, i opet sit nije:

²⁰Odreže na pravej strane, a bude lačný; bude žrať na ľavej, ale nenasýtia sa; každý z nich bude žrať mäso svojho vlastného ramena,

²⁰Manaše Efrajima, Efrajim Manašea, obojica zajedno Judu. Na sve to gnjev se njegov neće smiriti, ruka će mu ostat' ispružena.

²¹Manasses bude žrať Efraima a Efraim Manassesa, a obaja spolu sa vrhnú na Júdu. Pri tom pri všetkom neodvráti sa jeho hnev, ale ešte vždy bude jeho ruka vystretá.