¹Potešujte, potešujte môj ľud! hovorí váš Bôh.

¹"Tješite, tješite moj narod, govori Bog vaš.

²Hovorte k srdcu Jeruzalemu a hlásajte mu, že sa doplnila jeho borba, že je odpustená jeho neprávosť, že vzal z ruky Hospodinovej dvojnásobne za všetky svoje hriechy.

²Govorite srcu Jeruzalema, vičite mu da mu se ropstvo okonča, da mu je krivnja okajana, jer iz Jahvine ruke primi dvostruko za sve grijehe svoje."

³Hlas volajúceho na púšti: Upravte cestu Hospodinovu, urovnajte na pustine hradskú nášmu Bohu!

³Glas viče: "Pripravite Jahvi put kroz pustinju. Poravnajte u stepi stazu Bogu našemu.

⁴Každé údolie nech je zvýšené, a každý vrch a breh nech sú snížené, a bude to, čo je krivé, rovinou a hornaté dolinou.

⁴Nek' se povisi svaka dolina, nek' se spusti svaka gora i brežuljak. Što je neravno, nek' se poravna, strmine nek' postanu ravni.

⁵A zjaví sa sláva Hospodinova, a uvidia, všetci, každé telo dovedna, že ústa Hospodinove hovorily.

⁵Otkrit će se tada Slava Jahvina i svako će je tijelo vidjeti, jer Jahvina su usta govorila."

⁶Hlas hovorí: Volaj! A povedal: Čo mám volať? Každé telo je tráva a každý jeho pôvab ako poľný kvet:

⁶Glas nalaže: "Viči!" Odgovorih: "Što da vičem?" - "Svako je tijelo k'o trava, k'o cvijet poljski sva mu dražest.

⁷tráva uschla, kvet uvädol, lebo Duch Hospodinov ho ovanul. Áno, ľud je skutočne trávou.

⁷Sahne trava, vene cvijet, kad dah Jahvin preko njih prođe. Doista, narod je trava.

⁸Tráva uschla, kvet uvädol, ale slovo nášho Boha stojí na veky.

⁸Sahne trava, vene cvijet, ali riječ Boga našeg ostaje dovijeka."

⁹Vyjdi si na vysoký vrch, zvestovateľu dobrých vecí Sione! Povýš mocne svoj hlas, zvestovateľu dobrých vecí, Jeruzaleme! Povýš, neboj sa! Povedz mestám Júdovým: Hľa, váš Bôh!

⁹Na visoku se uspni goru, glasniče radosne vijesti, Sione! Podigni snažno svoj glas, glasniče radosne vijesti, Jeruzaleme! Podigni ga, ne boj se, reci judejskim gradovima: "Evo Boga vašega!"

¹⁰Hľa, Pán Hospodin prijde jako mocný, a jeho rameno mu bude panovať! Hľa, jeho mzda ide s ním a jeho dielo pred ním.

¹⁰Gle, Gospod Jahve dolazi u moći, mišicom svojom vlada! Evo s njim naplata njegova, a ispred njega njegova nagrada.

¹¹Jako pastier bude pásť svoje stádo, svojím ramenom shromaždí jahňatá a vo svojom lone ich ponesie, brezé nežne povedie.

¹¹Kao pastir pase stado svoje, u ruke uzima jaganjce, nosi ih u svome naručju i brižljivo njeguje dojilice.

¹²Kto zmeral vody svojou hrsťou a nebesia vymeral piaďou, sobral, merajúc, prach zeme do tretiny mierky a odvážil vrchy na váhe a brehy na vážkach?

¹²Tko je šakom izmjerio more i nebesa premjerio pedljem? Tko je mjericom izmjerio zemlju i planine na mjerila, a tezuljom bregove?

¹³Kto vystihol veľkosť Ducha Hospodinovho? A človek nech mu oznámi jeho radu!

¹³Tko je pokrenuo duh Jahvin, koji ga je uputio savjetnik?

¹⁴S kýmže sa radil, aby mu bol dal rozumieť a naučil ho kráčať stezkou súdu a vyučil ho známosti? Alebo nech mu oznámi cestu rozumnosti!

¹⁴S kim se on posvjetova, tko je njemu mudrost ulio, naučio ga putovima pravde? Tko li ga je naučio znanju, pokazao mu put k umnosti?

¹⁵Hľa, národy sú jako kvapka z vedra a považovaní sú za toľko jako prach na vážkach: hľa, ostrovy zdvihne jako prášok!

¹⁵Gle, narodi su kao kap iz vjedra, vrijede kao prah na tezulji. Otoci, gle, lebde poput truna!

¹⁶A Libanon? Nestačil by na zanietenie ohňa, a jeho zveriny by nebolo dosť na zápalnú obeť.

¹⁶Libanon je malen za lomaču, a zvijeri njegovih nema dosta za paljenicu.

¹⁷Všetky národy sú pred ním ako nič, považované sú mu za menej ako nič a za márnosť.

¹⁷Svi narodi k'o ništa su pred njim, ništavilo su njemu i praznina.

¹⁸A tedy komuže pripodobníte silného Boha a jakú mu prirovnáte podobu?

¹⁸S kime ćete prispodobit' Boga? I s kakvim ga likom usporedit'?

¹⁹Rytinu uleje remeselník a zlatník ju potiahne zlatom a uleje k nej strieborné retiazky.

¹⁹Ljevač lijeva idol, zlatar ga pozlaćuje i lijeva od srebra lančiće.

²⁰Chudobný si vyberie za obeť pozdvihnutia drevo, ktoré nepráchniveje a vyhľadá si múdreho remeselníka, aby mu postavil rytinu, ktorá by sa nepohla.

²⁰Siromah za prinos bira drvo koje ne trune; i vješta traži umjetnika. da mu načini kip nepomičan.

²¹Či neviete, či ste nepočuli, či vám nebolo zvestované od počiatku, či nerozumiete základom zeme?

²¹Zar ne znate? Zar niste čuli? Nije li vam odiskona otkriveno? Zar niste shvatili tko zasnova zemlju?

²²On je to, ktorý sedí nad kruhom zeme a jej obyvatelia sú jako kobylky; on rozprestrel nebesia ako tenké tkanivo a roztiahol ich ako stánok na bývanie,

²²On stoluje vrh kruga zemaljskoga kom su stanovnici poput skakavaca. Kao zastor nebesa je razastro, kao šator za stan razapeo.

²³on vydáva kniežatá v nič a činí sudcov zeme, že sú jako márnosť,

²³On obraća u ništa knezove, uništava suce zemaljske.

²⁴ba ešte ani nie sú zasadení, ba ešte ani nie sú zasiati, ba ani ich parez nezapustil koreňa do zeme, už aj povanie na nich, a uschnú, a víchor ich odnesie ako plevy!

²⁴Tek što su zasađeni, tek što su posijani, tek što im stabljika u zemlju korijen pruži, on puhne na njih i oni posahnu, vihor ih k'o pljevu raznese.

²⁵A tedy komu ma pripodobníte, aby som mu bol rovný? hovorí Svätý.

²⁵"S kime ćete mene prispodobit', tko mi je ravan?" - kaže Svetac.

²⁶Pozdvihnite svoje oči k výšinám a vidzte, kto to všetko stvoril? Ten, ktorý vyvodí ich vojsko v plnom počte, volá ich všetky podľa mena. Pre množstvo vlády a preto, že je mocný a silný, niktoré nesmie chýbať.

²⁶Podignite oči i gledajte: tko je to stvorio? Onaj koji na broj izvodi vojsku njihovu i koji ih sve zove po imenu.

²⁷Prečo potom povedáš, Jakobe, a hovoríš, Izraelu: Moja cesta je skrytá pred Hospodinom, a môj súd ta prechádza popri mojom Bohu?

²⁷Zašto kažeš, Jakove, i ti, Izraele, govoriš: "Moj put sakriven je Jahvi, Bogu mom izmiče moja pravica?"

²⁸Či nevieš? Ak si nepočul: Večný Bôh Hospodin, ktorý stvoril konce zeme, neustáva ani nezomdlieva; nikto nevystihne jeho rozumu!

²⁸Zar ne znaš? Zar nisi čuo? Jahve je Bog vječni, krajeva zemaljskih stvoritelj. On se ne umara, ne sustaje, i um je njegov neizmjerljiv.

²⁹On dáva ustalému silu a tomu, kto nemá vlády, hojne udeľuje moci.

²⁹Umornome snagu vraća, jača nemoćnoga.

³⁰Mládenci ustávajú a zomdlievajú, a junáci ťažko klesajú;

³⁰Mladići se more i malakšu, iznemogli, momci posrću.

³¹ale tí, ktorí očakávajú na Hospodina, nadobúdajú novej sily; vznášajú sa na perutiach ako orli; bežia a nezomdlievajú, chodia a neustávajú.

³¹Al' onima što se u Jahvu uzdaju snaga se obnavlja, krila im rastu kao orlovima, trče i ne sustaju, hode i ne more se.