¹Mlčte predo mnou, ostrovy, a národy nech nadobudnú novej sily; nech pristúpia a potom nech hovoria. Pristúpme spolu k súdu!

¹Umuknite preda mnom, otoci, nek' novu snagu narodi priberu. Nek' se primaknu i progovore; zajedno pristupimo k sudu.

²Kto zobudil od východu toho, ktorý povoláva spravedlivosť, aby ho sledovala na kroku? Ta dá pred ním národy a podmaní kráľov. Dá, aby boli jako prach jeho meču, jako rozmetaná slama jeho lučišťu.

²"Tko je podigao s Istoka onog kog ukorak prati Pobjeda? Tko mu izručuje narode i kraljeve podlaže? Prah su pod mačem njegovim, k'o pljevu ih njegov luk raspršuje.

³Bude ich honiť prejde v pokoji cestou, ktorou predtým nebol prišiel na svojich nohách.

³Goni ih, napreduje pouzdano, noge mu se ceste ne dotiču.

⁴Kto to vykonal a učinil? Ten, ktorý povoláva pokolenia od počiatku, ja Hospodin prvý a s budúcimi ten istý.

⁴Tko je to učinio i izvršio? Onaj koji odiskona zove naraštaje, ja, Jahve, koji sam prvi i bit ću ovaj isti s posljednjima!"

⁵Vidia to ostrovy a boja sa konce zeme a trasú sa, blížia sa a prichádzajú.

⁵Otoci gledaju i strah ih obuzima, dršću krajevi zemaljski, oni se bliže i već su tu.

⁶A tu človek pomáha človekovi a hovorí svojmu druhovi: Buď silný!

⁶Svatko pomaže svome drugu i bratu svom zbori: "Hrabro!"

⁷A tak posilňuje tesár zlatníka, hladiaci kladivom toho, ktorý bije na nákovu, hovoriac na sletovanie: Dobré je! A pripevní to klincami, aby sa nepohlo.

⁷Ljevač bodri zlatara, onaj koji gladi čekićem bodri onog koji kuje na nakovnju. On govori o spajanju: "Dobro je", i čavlima kip učvršćuje da se ne pomiče.

⁸Ale ty, Izraelu, môj služobníku, Jakobe, ktorého som vyvolil semä Abraháma, môjho priateľa

⁸Ti, Izraele, slugo moja, Jakove, kog sam izabrao, potomče Abrahama, mojega ljubimca!

⁹ty, ktorého som pojal za ruku od končín zeme a povolal som ťa od jej najďaľších kútov a povedal som ti: Môj služobník si ty, vyvolil som ťa a nezavrhol som ťa!

⁹Ti koga uzeh s krajeva zemlje i pozvah s rubova njenih, ti kome rekoh: "Ti si sluga moj, izabrao sam te i nisam te odbacio."

¹⁰Neboj sa, lebo ja som s tebou; neobzeraj sa v strachu, lebo ja som tvoj Bôh! Posilním ťa aj ti pomôžem a podopriem ťa pravicou svojej spravedlivosti.

¹⁰Ne boj se jer ja sam s tobom; ne obaziri se plaho jer ja sam Bog tvoj. Ja te krijepim i pomažem ti, podupirem te pobjedničkom desnicom.

¹¹Hľa, budú sa hanbiť a stydieť všetci, ktorí horia zlosťou na teba; budú jako nič a zahynú tí, ktorí sa s tebou pravotia.

¹¹Gle, postidjet će se i smesti svi koji su na tebe bjesnjeli, bit će uništeni i propast će oni što se s tobom parbiše!

¹²Budeš ich hľadať, ale ich nenajdeš, tých, ktorí sa s tebou pravotia; budú jako nič, jako holé nič tí, ktorí bojujú proti tebe.

¹²Tražit ćeš svoje protivnike, ali ih nećeš naći. Bit će uništeni, svedeni na ništa oni koji protiv tebe vojuju.

¹³Lebo ja Hospodin, tvoj Bôh, som ťa pojal za tvoju pravicu, ktorý ti hovorím: Neboj sa, ja ti pomôžem!

¹³Jer ja, Jahve, Bog tvoj, krijepim desnicu tvoju i kažem ti: "Ne boj se, ja ti pomažem."

¹⁴Neboj sa červíku Jakobov, hŕstko Izraelova! Ja ti pomôžem, hovorí Hospodin, a tvoj vykupiteľ, Svätý Izraelov.

¹⁴Ne boj se, Jakove, crviću, Izraele, ličinko, ja sam pomoć tvoja - riječ je Jahvina - Svetac Izraelov tvoj je otkupitelj.

¹⁵Hľa, učinil som ťa mlatidlom, ostrým a novým, dvojrezým; pomlátiš vrchy a rozdrtíš a s brehami učiníš tak, ako čo by boly plevy.

¹⁵Gle, činim te mlatilom oštrim, novim, dvostrukih zubaca; mlatit ćeš i satirati brda, u prah ćeš pretvoriti bregove.

¹⁶Preveješ ich, vietor ich odnesie, a víchor ich rozptýli, a ty budeš plesať v Hospodinovi, v Svätom Izraelovom sa budeš chváliť.

¹⁶Vijat ćeš ih, vjetar će ih odnijeti, vihor će ih raspršiti. A ti ćeš kliktati u Jahvi, dičit ćeš se Svecem Izraelovim.

¹⁷Čo do biednych a chudobných, ktorí hľadajú vodu, a niet jej, ktorých jazyk práhne od smädu, tých ja Hospodin vyslyším, ja, Bôh Izraelov, ich neopustím.

¹⁷Ubogi i bijedni vodu traže, a nje nema! Jezik im se osuši od žeđi. Ja, Jahve, njih ću uslišiti, ja, Bog Izraelov, ostavit' ih neću.

¹⁸Otvorím rieky na vysokých holiach a pramene v dolinách; obrátim púšť na jazero vody a suchú zem na zdroje vôd.

¹⁸U goleti bregova otvorit ću rijeke i posred dolova izvore. Pustinju ću pretvoriti u močvaru, a u vrela sušnu zemlju.

¹⁹Dám, aby rástla na púšti cedra, výborné drevo šittím, myrta a olejnatý strom; vysadím pustinu jedľou, jasenom a zelencom spolu,

¹⁹Posadit ću u pustinji cedar, bagrem, mirtu i maslinu. Stepu ću pošumiti čempresom, brijestom i šimširom zajedno.

²⁰aby videli a poznali, uvážili a porozumeli vedno, že to učinila ruka Hospodinova, a Svätý Izraelov to stvoril.

²⁰Nek' svi vide i nek' znaju, nek' promisle i nek' shvate: ruka Jahvina to učini, Svetac Izraelov stvori sve.

²¹Pristúpte a predložte svoju pravotu! hovorí Hospodin. Predneste svoje dôvody! hovorí kráľ Jakobov.

²¹"Iznesite svoj spor, kaže Jahve, predočite dokaze, kaže kralj Jakovljev.

²²Nech predstúpia s tým a nech nám oznámia to, čo sa má prihodiť! Stalé veci prvé, jaké boly, oznámte, aby sme uvážili vo svojom srdci a zvedeli ich koniec, alebo veci, ktoré prijdú, povedzte nám, nech čujeme!

²²Nek' pristupe i nek' nam objave ono što će se zbiti. TÓa što su nam otkrili o onom što bijaše, što se ispunilo, da o tom mislimo? Il' objavite što će biti, da doznamo ono što dolazi.

²³Oznámte to, čo prijde za tým, a poznáme, lebo veď ste bohovia! Áno, učiňte niečo dobré alebo zlé, aby sme žasli a videli to spolu.

²³Otkrijte nam što će se poslije zbiti, i poznat ćemo da ste bogovi. Učinite nešto, dobro ili zlo, da se začudimo i prepadnemo zajedno.

²⁴Ale hľa, vy ste menej ako nič, i vaše dielo menej ako púhe nič. Ohavný je ten, kto si vás vyvolí.

²⁴Ali vi niste ništa i djela su vam ništavna, gnusan je koji vas izabere."

²⁵Zobudím muža od severa, a prijde, od východu slnca, ktorý bude vzývať moje meno a prijde na kniežatá jako na hlinu a pošliape ich, ako hrnčiar pošliape blato.

²⁵Podigoh ga sa sjevera da dođe, zazvah ga po imenu s istoka. Kao blato gazio je namjesnike, kao što po glini lončar gazi.

²⁶Kto z vás oznámi veci od počiatku, aby sme vedeli a uznali, a kto vopred, aby sme riekli: Spravedlivý je, má pravdu? Ale niet vonkoncom nikoho, kto by oznámil, ba ani niet nikoho, kto by dal počuť, ako ani nie je toho, kto by počul vaše reči.

²⁶Tko je to odiskona objavio da bismo znali, unaprijed prorekao da bismo rekli: istina je? Ali nikog nema tko bi objavio, niti koga da bi navijestio, niti koga da čuje riječi vaše.

²⁷Ja som prvý, ktorý predpovedám Sionu: Hľa, tu je to všetko! A Jeruzalemu dám zvestovateľa radostných vecí.

²⁷Ja prvi rekoh Sionu: "Gle, evo ih"; prvi Jeruzalemu poslah glasnika vijesti radosne.

²⁸Lebo vidím, že nieto nikoho, ani nie je medzi nimi toho, kto by poradil, aby, keď by som sa ich opýtal, dali odpoveď.

²⁸Gledao sam, ali ne bješe nikoga, ni jednoga od njih da savjet dade, da ih pitam i da odgovore.

²⁹Hľa, všetci sú márnosť, ich dielo je nič, vietor a daromnica ich sliatiny.

²⁹Svi zajedno ništa su, ništavna su djela njihova, vjetar i ispraznost njihovi kipovi.