¹Hľa, môj služobník, ktorého podopriem, môj vyvolený, v ktorom má záľubu moja duša! Dám svojho Ducha na neho, vynášať bude národom súd.

¹Evo Sluge mojega koga podupirem, mog izabranika, miljenika duše moje. Na njega sam svoga duha izlio da donosi pravo narodima.

²Nebude kričať ani nepovýši ani nedá počuť na ulici svojho hlasu.

²On ne viče, on ne diže glasa, niti se čuti može po ulicama.

³Nalomenej trstiny nedolomí a tlejúceho knôtu nevyhasí; súd bude vynášať podľa pravdy.

³On ne lomi napuknutu trsku niti gasi stijenj što tinja. Vjerno on donosi pravdu,

⁴Nebude tlieť ani sa nenalomí, dokiaľ nepostaví na zemi súdu, a na jeho vyučujúci zákon budú očakávať ostrovy.

⁴ne sustaje i ne malakše dok na zemlji ne uspostavi pravo. Otoci žude za njegovim naukom.

⁵Takto hovorí silný Bôh Hospodin, ktorý stvoril nebesia a roztiahol ich, ktorý rozprestrel zem i to, čo vychádza z nej, ktorý dáva dych ľudu, ktorý je na nej, a ducha tým, ktorí chodia po nej.

⁵Ovako govori Jahve, Bog, koji stvori i razastrije nebesa, koji rasprostrije zemlju i njeno raslinje, koji dade dah narodima na njoj i dah bićima što njome hode.

⁶Ja Hospodin som ťa povolal v spravedlivosti a pojal som ťa za tvoju ruku, budem ťa ostríhať a dám ťa za smluvu ľudu a za svetlo národom,

⁶Ja, Jahve, u pravdi te pozvah, čvrsto te za ruku uzeh; oblikovah te i postavih te za Savez narodu i svjetlost pucima,

⁷aby si otvoril slepé oči a vyviedol väzňa z väzenia, zo žalára tých, ktorí sedia vo tme.

⁷da otvoriš oči slijepima, da izvedeš sužnje iz zatvora, iz tamnice one što žive u tami.

⁸Ja Hospodin, to je moje meno, a nedám inému svojej slávy ani rytinám svojej chvály.

⁸Ja, Jahve mi je ime, svoje slave drugom ne dam, niti časti svoje kipovima.

⁹Hľa, predpovedané veci prvé prišly, a nové ja oznámim; dám, aby ste počuli o nich prv, ako vypučia.

⁹Što prije prorekoh, evo, zbi se, i nove događaje ja naviještam, i prije negoli se pokažu, vama ih objavljujem.

¹⁰Spievajte Hospodinovi novú pieseň, jeho chválu od konca zeme, tí, ktorí sostupujú na more, i jeho náplň, ostrovy aj ich obyvatelia!

¹⁰Pjevajte Jahvi pjesmu novu, i s kraja zemlje hvalu njegovu, neka ga slavi more sa svim što je u njem, otoci i njihovi žitelji!

¹¹Nech pozdvihnú svoj hlas púšť i jej mestá, dediny, v ktorých býva Kédar! Nech plesajú obyvatelia mesta Séla! Nech pokrikujú s temena vrchov!

¹¹Nek' digne glas pustinja i njeni gradovi, nek' odjeknu naselja gdje žive Kedarci! Nek' podvikuju stanovnici Stijene, neka kliču s gorskih vrhova!

¹²Nech vzdajú Hospodinovi česť a nech zvestujú na ostrovoch jeho chválu!

¹²Nek' daju čast Jahvi i hvalu mu naviještaju po otocima!

¹³Hospodin vyjde jako hrdina, jako muž boja zobudí svoju horlivosť; bude kričať, áno, revať, vrhne sa na svojich nepriateľov a zmôže ich ako junák

¹³Kao junak izlazi Jahve, kao ratnik žar svoj podjaruje. Uz bojni poklik i viku ratnu ide junački na svog neprijatelja.

¹⁴a povie: Mlčal som už od veku; bol som ticho, jako keby som bol býval hluchý a nemý; premáhal som sa. Ale teraz už dychocem ako žena, ktorá ide porodiť; lapám vzduch a dychtím, všetko razom.

¹⁴"Šutjeh dugo, gluh se činjah, svladavah se; sad vičem kao žena kada rađa, dašćem i uzdišem.

¹⁵Spustoším vrchy i brehy a všetku ich bylinu usuším a obrátim rieky na ostrovy a jazerá vysuším.

¹⁵Isušit ću brda i bregove, sparušiti svu zelen po njima, rijeke ću u stepe pretvoriti i močvare isušiti.

¹⁶A povediem slepých po ceste, ktorej neznajú; po chodníkoch, ktorých neznajú, ich sprevodím; obrátim tmu pred nimi v svetlo a krivolaké miesta v rovinu. Tieto veci učiním a neopustím ich.

¹⁶Vodit ću slijepce po cestama, uputit' ih putovima. Pred njima ću tamu u svjetlost obratit', a neravno tlo u ravno. To ću učiniti i neću propustiti.

¹⁷Uhnú zpät a veľmi sa budú hanbiť tí, ktorí sa nadejú na rytinu, ktorí hovoria sliatinám: Vy ste našimi bohmi.

¹⁷Uzmaknut će u golemu stidu koji se uzdaju u kipove, koji ljevenim likovima govore: 'Vi ste naši bogovi.'"

¹⁸Vy, hluchí, počujte, a slepí prezrite, aby ste videli!

¹⁸Čujte, gluhi! Progledajte, slijepi, da vidite!

¹⁹Kto je slepý krome môjho služobníka a hluchý jako môj posol, ktorého posielam? Kto je slepý jako ten, ktorý požíva môj pokoj, a slepý jako služobník Hospodinov?

¹⁹Tko je slijep ako ne moj sluga, tko je gluh kao glasnik koga šaljem? Tko je slijep kao prijatelj, tko je gluh kao sluga Jahvin?

²⁰Hľa, videl si mnohé veci veľké, ale si nezachoval. Mal otvorené uši, ale nepočul.

²⁰Mnogo si vidio, ali nisi mario, uši ti bjehu otvorene, ali nisi čuo!

²¹Hospodin mal v ňom záľubu pre svoju spravedlivosť, zvelebil ho svojim zákonom a preslávil.

²¹Jahvi se svidjelo zbog njegove pravednosti da uzveliča i proslavi Zakon svoj.

²²No, a on je olúpeným ľudom a obraným; všetci sú spútaní v dierach; a poschovávaní v žalároch; sú na lúpež, a neni toho, kto by vytrhol, na rozchvátanie, a niet toho, kto by povedal: Navráť!

²²A narod je ovaj opljačkan i oplijenjen, mladići mu stavljeni u klade, vrgnuti u zatvore. Plijene ih, a nikoga da ih izbavi; robe ih, a nitko da kaže: "Vrati!"

²³Kto z vás nakloní k tomu ucho, kto bude pozorovať ušima, aby počul, čo bude potom?

²³Tko od vas mari za to? Tko pazi i sluša unapredak?

²⁴Kto vydal Jakoba na rozchvátanie a Izraela kto vydal lupičom? Či azda nie Hospodin, proti ktorému sme hrešili? A nechceli chodiť po jeho cestách ani neposlúchali jeho zákona.

²⁴Tko je pljačkašu izručio Jakova i otimačima Izraela? Nije li Jahve, protiv koga smo griješili, čijim putima ne htjedosmo hoditi, čiji Zakon nismo slušali?

²⁵Preto vylial na neho prchlivosť svojho hnevu a silu vojny, ktorá ho pálila naokolo plameňom, ale nepoznal toho; a rozpálil sa proti nemu, ale nevzal si toho k srdcu.

²⁵Zato izli na Izraela žarki gnjev svoj i strahote ratne: plamen ga okruži odasvud, al' on ni to nije shvatio; sažeže ga, al' on ni to k srcu ne uze.