1Ty, ó, Hospodine, zostaneš spravedlivý, keď sa budem s tebou pravotiť, avšak o tvojich súdoch budem hovoriť s tebou. Prečo sa darí cesta bezbožných? Prečo žijú bezpečne a v pokoji všetci tí, ktorí robia neverne a neverne?
1Prepravedan si, Jahve, da bih se mogao s tobom parbiti. Samo bih jedno s tobom raspravio: Zašto je put zlikovaca uspješan? Zašto podmuklice uživaju mir?
2Zasadil si ich, aj zapustili korene, rastú aj nesú ovocie; blízky si v ich ústach, ale ďaleký od ich ľadvín.
2Ti si ih posadio, i oni se ukorijeniše, rastu i plod donose. Al' si bliz samo ustima njihovim, a daleko im od srca.
3No, ty, Hospodine, ma znáš, vidíš ma a zkúsil si moje srdce, na koľko je s tebou. Odtrhni ich ako ovce na zabitie a zasväť ich na deň pobitia.
3No ti, Jahve, mene poznaješ i vidiš; ispitao si srce moje, ono je s tobom. Odvedi ih kao jagnjad na klanje, sačuvaj ih za dan pokolja.
4Až dokedy bude smútiť zem a dokedy schnúť bylina všetkého poľa pre zlosť tých, ktorí bývajú v nej? Hynie ta preč hovädo i vtáctvo, lebo hovoria: Neuvidí nášho konca.
4Dokle će zemlja tugovati, dokle će trava na svem polju sahnuti? Zbog opačine njezinih stanovnika ugiba stoka i ptice! Jer govore: Bog ne vidi naših putova.
5Lebo keď si bežal s pešími, a unavili ťa, jakože budeš závodiť s koňmi? A v zemi pokoja sa ty nadeješ, ale jako to urobíš pri pyšnom zdutí Jordána?
5Ako s pješacima trčeći sustaješ, kako ćeš se s konjima utrkivati? Kad ni u mirnoj zemlji nemaš uzdanja, kako ćeš onda kroz guštare jordanske?
6Lebo aj tvoji bratia a dom tvojho otca, ešte len aj tí robia proti tebe neverne, aj tí volajú za tebou plným hrdlom. Never im, keď ti budú hovoriť dobré.
6Jer su i braća tvoja i obitelj tvoja licemjerni prema tebi! I oni te iza leđa ocrnjuju na sva usta. Ne vjeruj im kad ti zbore umilno.
7Opustil som svoj dom, zavrhol som svoje dedičstvo, dal som to, čo tak veľmi milovala moja duša, do ruky jeho nepriateľov.
7Ostavih dom svoj, napustih baštinu svoju; miljenicu srca svoga dadoh u ruke dušmana njenih.
8Moje dedičstvo sa mi stalo podobným ľvovi v lese; vydáva proti mne svoj hlas, preto ho nenávidím.
8Baština moja postade za me kao lav u šumi. Zarikao je na me, zato ga zamrzih.
9Či mi je moje dedičstvo jarabým jastrabom? Či sú jastrabi dookola proti nemu? Iďte, shromaždite všetky poľné zvieratá dravé, doveďte, aby žraly!
9Zar je baština moja šarena ptica oko koje odasvud druge slijeću? Hajde, skupite se, sve divlje zvijeri, dođite žderati.
10Mnohí pastieri zkazili moju vinicu, pošliapali môj podiel, obrátili môj vzácny podiel na hroznú púšť.
10Mnogi pastiri opustošiše moj vinograd, zgaziše nasljedstvo moje; dragu mi baštinu pretvoriše u golu pustinju,
11Obrátili ho na pustinu, smúti mi spustošený, spustošená je celá zem, lebo niet nikoho, kto by si to vzal k srdcu.
11pretvoriše u pustoš, žalosna je pustoš preda mnom. Sva je zemlja pusta jer nikog u srce ne dira.
12Na všetky holé miesta vysoké na púšti prijdú zhubcovia, lebo meč Hospodinov bude žrať od konca zeme až po koniec zeme: nebude mať pokoja niktoré telo.
12Preko svih goleti pustinjskih nagrnuše pustošnici. Jer u Jahve je mač što proždire: s jednog kraja zemlje do drugog nema mira nijednome tijelu.
13Nasejú pšenice a budú žať tŕnie; budú pracovať do úmoru a nezískajú ničoho.- A tak sa hanbite za svoje úrody, pre páľu hnevu Hospodinovho.
13Sijahu pšenicu, a požeše trnje: iscrpli se bez koristi. Stide se uroda svoga sve zbog jarosti Jahvine.
14Takto hovorí Hospodin: Som proti všetkým svojim zlým súsedom, ktorí sa dotýkajú dedičstva, ktoré som dal svojmu ľudu, Izraelovi: Hľa, vyplienim ich s povrchu svojej zeme, a dom Júdov vyplienim zprostred nich.
14Ovako govori Jahve: "Sve zle susjede svoje, koji su dirnuli u baštinu što sam je dao narodu svome Izraelu, ja ću iščupati iz zemlje njihove. Ali dom Judin iščupat ću isred njih.
15A stane sa potom, keď ich vyplienim, že sa opät zľutujem nad nimi a navrátim ich každého do jeho dedičstva a každého do jeho zeme.
15A kad ih iščupam, ponovo ću im se smilovati i povesti natrag, svakoga na baštinu i zemlju njegovu.
16A stane sa, jestli sa naozaj budú učiť cestám mojeho ľudu prisahajúc na moje meno: Jako že žije Hospodin, ako učili môj ľud prisahať na Bála, že budú zbudovaní prostred môjho ľudu.
16Pa ako doista nauče putove naroda mojega i stanu se zaklinjati imenom mojim - 'Živoga mi Jahve' - kao što su učili moj narod da se zaklinje Baalom, tada će se opet nastaniti usred naroda moga.
17Ale ak nebudú poslúchať, vyplienim ten národ, vyplienim a zahubím, hovorí Hospodin.
17Ako pak ne poslušaju, onda ću takav narod potpuno iščupati i zatrti" - riječ je Jahvina.