1Slovo, ktoré sa stalo k Jeremiášovi od Hospodina povediac:
1Riječ koju je Jahve uputio Jeremiji:
2Počujte slová tejto smluvy! A budete ich hovoriť mužom Júdovým a obyvateľom Jeruzalema,
2"Govori Judejcima i Jeruzalemcima.
3a povieš im: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Zlorečený človek, ktorý by neposlúchal slov tejto smluvy,
3Reci im: Ovako veli Jahve, Bog Izraelov: 'Proklet bio čovjek koji ne posluša riječi Saveza ovoga,
4ktorú som prikázal vašim otcom toho dňa, ktorého som ich vyviedol z Egyptskej zeme, zo železnej pece, povediac: Počúvajte na môj hlas a budete to činiť, všetko tak, ako vám prikážem, a budete mi ľudom, a ja vám budem Bohom,
4riječi koje sam zapovjedio ocima vašim kad sam ih izveo iz zemlje egipatske, iz one peći ražarene, govoreći: Poslušajte glas moj i činite sve što vam zapovjedim: tada ćete biti narod moj, a ja vaš Bog,
5aby som postavil a tak splnil prísahu, ktorú som prisahal vašim otcom, že im dám zem, ktorá tečie mliekom a medom, ako je tomu dnes. A odpovedal som a riekol: Ameň, Hospodine!
5da bih ispunio zakletvu kojom sam se zakleo ocima vašim da ću im dati zemlju u kojoj teče mlijeko i med - kao što je danas.'" A ja odgovorih i rekoh: "Tako je, Jahve."
6Potom mi riekol Hospodin: Vyhlás všetky tieto slová v mestách Júdových a na uliciach Jeruzalema a povedz: Počujte slová tejto smluvy a čiňte ich!
6I dalje mi reče Jahve: "Objavi riječi ove po gradovima judejskim i po ulicama jeruzalemskim: 'Poslušajte riječi Saveza ovoga, te ih izvršavajte.
7Lebo dôrazne som osvedčil vašim otcom toho dňa, ktorého som ich vyviedol hore z Egyptskej zeme, a svedčil som až do tohoto dňa vstávajúc skoro za rána a svedčiac a hovoril som: Počúvajte na môj hlas!
7Jer sam ozbiljno opominjao očeve vaše kad sam ih izvodio iz zemlje egipatske i do danas ih neumorno opominjem: Poslušajte glas moj!
8Ale nepočúvali ani nenaklonili svojho ucha, lež chodili každý v umienenosti svojho zlého srdca. Preto som uviedol na nich všetky slová tejto smluvy, ktoré som prikázal činiť, ale oni nečinili.
8Ali oni ne slušahu i ne prignuše uha svojega, nego se povedoše za okorjelošću zloga srca svoga. Zato dopustih da se na njima ispune sve riječi Saveza ovoga za koji im zapovjedih da ga se pridržavaju, ali ga se oni ne pridržavahu.'"
9A Hospodin mi riekol: Nachodí sa sprisahanie medzi mužmi Júdovými a medzi obyvateľmi Jeruzalema.
9I reče mi Jahve: "Zavjera je među Judejcima i Jeruzalemcima.
10Obrátili sa zpät k neprávostiam svojich drievnych otcov, ktorí odopreli poslúchať moje slová. A tak aj oni chodia za inými bohmi, aby im slúžili. Zrušili, dom Izraelov a dom Júdov, moju smluvu, ktorú som učinil s ich otcami.
10Vratiše se bezakonjima svojih otaca koji se oglušiše na moje riječi, pa trčahu za tuđim bogovima da im služe. Dom Izraelov i dom Judin prekršiše Savez moj koji sam sklopio s ocima njihovim."
11Preto takto hovorí Hospodin: Hľa, uvediem na nich zlé, z ktorého nebudú môcť vyjsť a budú kričať na mňa, ale nebudem počúvať na nich.
11Zato ovako govori Jahve: "Evo, dovest ću na njih zlo kojemu neće umaći; vapit će k meni, ali ih ja neću slušati.
12A tak pojdú mestá Júdove a obyvatelia Jeruzalema a budú kričať na bohov, ktorým kadia, ale pravda zachrániť nezachránia ich v čase ich zlého.
12Onda neka gradovi judejski i žitelji jeruzalemski vapiju k bogovima kojima kade, ali im oni neće pomoći u vrijeme nevolje!
13Lebo koľko je tvojich miest, toľko je tvojich bohov, ó, Júda, a koľko je ulíc v Jeruzaleme, toľko ste nastaväli hanebnosti oltárov, oltárov kadiť Bálovi!
13Jer imaš, o Judejo, bogova koliko i gradova! I koliko ima ulica u Jeruzalemu, toliko žrtvenika podigoste da kadite Baalu.
14A ty sa nemodli za tento ľud ani nepozdvihuj za nich kriku ani modlitby, lebo nevyslyším, a to v čase, keď budú volať ku mne pre svoje zlé.
14Ti, dakle, ne moli milosti za taj narod, ne diži glasa za njih i ne moli, jer ih neću uslišiti kad me zazovu u nevolji svojoj."
15Čo má môj milý v mojom dome? Činiť ju, nešľachetnosť mnohých? A či azda preto, že obetuješ posviatne mäso, odídu od teba tvoje hriechy?! Lebo keď môžeš páchať svoju zlosť, vtedy plesáš!
15Što li će draga moja u Domu mome? Kuje zle osnove. Hoće li pretilina i meso posvećeno ukloniti zlo od tebe? Mogu li te stoga proglasiti čistom?
16Zelenou olivou, krásnou ušľachtilým ovocím, ťa bol pomenoval Hospodin.- Na hukot veľkej vzbury zapáli oheň jej lístie, a polámu sa jeho konáre.
16"Zelena maslina lijepa uzrasta", tako te Jahve nazva. A sada uz prasak veliki plamenom sažiže njeno lišće; spaljene su grane njene.
17A Hospodin Zástupov, ktorý ťa zasadil, hovoril proti tebe zlé pre zlosť domu Izraelovho a domu Júdovho, ktorú si páchali, aby ma popudzovali kadiac Bálovi.
17Jahve nad Vojskama, koji te bijaše posadio, nesreću ti namijeni zbog zločina što ga učini dom Izraelov i dom Judin kadeći Baalu da bi mene razgnjevili.
18A Hospodin mi oznámil a zvedel som. Vtedy si mi ukázal ich skutky.
18Jahve mi objavi te znam! Tada mi ti, Jahve, razotkri njihove spletke.
19A ja som bol sťa krotký baránok, vedený na zabitie, a nevedel som, že proti mne vymýšľajú plány. Zkazme vraj strom i s jeho ovocím a vytnime ho zo zeme živých, a nech sa nespomína viacej jeho meno!
19A ja bijah kao jagnje krotko što ga vode na klanje i ne slutih da protiv mene snuju pakosne naume. "Uništimo drvo još snažno, iskorijenimo ga iz zemlje živih, da mu se ime nikad više ne spominje!"
20Ale Hospodin Zástupov je spravedlivý sudca, ktorý zkúša ľadviny i srdce. Nech uvidím tvoju pomstu na nich, lebo tebe som zjavil a sveril svoju pravotu.
20Ali ti, Jahve nad Vojskama, koji pravedno sudiš, koji ispituješ srca i bubrege, daj da vidim kako se njima osvećuješ, jer tebi povjerih parnicu svoju.
21Preto takto hovorí Hospodin o mužoch Anatóta, ktorí hľadajú tvoju dušu hovoriac: Neprorokuj v mene Hospodinovom, aby si nezomrel v našej ruke.
21Zato Jahve nad Vojskama govori protiv ljudi u Anatotu koji mi rade o glavi i govore: "Ne prorokuj više u ime Jahvino, da ne pogineš od ruke naše!"
22Preto takto hovorí Hospodin Zástupov: Hľa, navštívim na nich ich neprávosť: mládenci pomrú mečom; ich synovia a ich dcéry pomrú hladom.
22Ovako govori Jahve nad Vojskama: "Evo, ja ću ih kazniti. Njihovi će mladići od mača poginuti, sinovi i kćeri pomrijet će od gladi.
23A nebudú mať ostatku, lebo uvediem zlé na mužov Anatóta, roku ich navštívenia.
23Ni ostatka neće ostati kad donesem nesreću ljudima u Anatotu u godini kazne njihove."