1Moja duša si oškliví môj život. A už akokoľvek, zanechám na sebe svoju žiaľbu; budem hovoriť v horkosti svojej duše.
1Kad mi je duši život omrznuo, nek' mi tužaljka poteče slobodno, zborit ću u gorčini duše svoje.
2Poviem Bohu: Neodsudzuj ma! Oznám mi, prečo sa so mnou pravotíš?
2Reću ću Bogu: Nemoj me osudit! Kaži mi zašto se na me obaraš.
3Či ti je to dobré, že utiskuješ, že opovrhuješ prácnym dielom svojich rúk a svietiš na radu bezbožných?
3TÓa što od toga imaš da me tlačiš, da djelo ruku svojih zabacuješ, da pomažeš namjerama opakih?
4Či ty máš azda oči nejakého tela? Či ty vidíš, ako vidí smrteľný človek?
4Jesu li u tebe oči tjelesne? Zar ti vidiš kao što čovjek vidi?
5Či sú tvoje dni jako dni smrteľníka? Či sú tvoje roky jako dni muža,
5Zar su ti dani k'o dani smrtnika a kao ljudski vijek tvoje godine?
6že vyhľadávaš moju neprávosť a pýtaš sa na môj hriech?
6Zbog čega krivnju moju istražuješ i grijehe moje hoćeš razotkriti,
7Napriek tomu, že vieš, že nie som bezbožný, a že nieto nikoho, kto by vytrhnul z tvojej ruky.
7kad znadeš dobro da sam nedužan, da ruci tvojoj izmaknut ne mogu?
8Tvoje ruky ma sformovaly a učinily ma celého dookola, a teraz ma pohlcuješ!
8Tvoje me ruke sazdaše, stvoriše, zašto da me sada opet raščiniš!
9Pamätaj, prosím, že si ma učinil ako blato a že ma zase navrátiš do prachu!
9Sjeti se, k'o glinu si me sazdao i u prah ćeš me ponovo vratiti.
10Či si ma neslial ako mlieko a nezhustil si ma jako na syr?
10Nisi li mene k'o mlijeko ulio i učinio da se k'o sir zgrušam?
11Priodial si ma kožou a mäsom a pospletal si ma kosťami a žilami.
11Kožom si me i mesom odjenuo, kostima si me spleo i žilama.
12Daroval si mi život a učinil si so mnou milosť: tvoj starostlivý dozor ostríhal môjho ducha.
12S milošću si mi život darovao, brižljivo si nad mojim bdio dahom.
13Ale toto si skryl vo svojom srdci; viem, že je to u teba:
13Al' u svom srcu ovo si sakrio, znam da je tvoja to bila namjera:
14ak zhreším, spozoruješ ma, a neoprostíš ma mojej neprávosti.
14da paziš budno hoću li zgriješiti i da mi grijeh ne prođe nekažnjeno.
15Keby som spáchal bezbožnosť, beda mi, a jestli som spravedlivý, nepozdvihnem svojej hlavy, sýty potupy a vidiac svoje trápenie.
15Ako sam grešan, onda teško meni, ako li sam prav, glavu ne smijem dići - shrvan sramotom, nesrećom napojen!
16A keď sa pozdvihne, budeš ma honiť ako lev a znova budeš predivne so mnou zaobchodiť;
16Ispravim li se, k'o lav me nagoniš, snagu svoju okušavaš na meni,
17obnovíš svojich svedkov proti mne a rozmnožíš u mňa svoju nevoľu; vyšleš čatu za čatou, a vojsko bude u mňa.
17optužbe nove na mene podižeš, jarošću većom na mene usplamtiš i sa svježim se četama obaraš.
18Prečo si ma tedy vyviedol zo života matky? Bol by som zomrel, a nebolo by ma uvidelo oko;
18Iz utrobe što si me izvukao? O, što ne umrijeh: vidjeli me ne bi,
19bol by som, ako keby ma nebolo nikdy bývalo; z lona by som bol býval zanesený do hrobu.
19bio bih k'o da me ni bilo nije, iz utrobe u grob bi me stavili.
20Či azda nie je i tak mojich dní iba málo? Nechže už prestane; nech odvráti odo mňa svoj pozor, aby som sa poveselil trochu,
20Mog su života dani tako kratki! Pusti me da se još malo veselim
21prv ako pojdem, a viacej sa nevrátim, do zeme tmy a tône smrti,
21prije nego ću na put bez povratka, u zemlju tame, zemlju sjene smrtne,
22do zeme hustej tmy jako mrak tône smrti, kde nieto nijakého poriadku, ta, kde je svetlosť ako mrak.
22u zemlju tmine guste i meteža, gdje je svjetlost slična noći najcrnjoj."