¹A jako tedy poznal Pán, že počuli farizeovia, že Ježiš činí viacej učeníkov a krstí než Ján

¹Kad Gospodin dozna da su farizeji dočuli kako on, Isus, okuplja i krsti više učenika nego Ivan -

²(hoci sám Ježiš nekrstil, ale jeho učeníci),

²iako zapravo nije krstio sam Isus, nego njegovi učenici -

³opustil Judsko a odišiel zase do Galilee.

³ode iz Judeje i ponovno se vrati u Galileju.

⁴A musel ísť cez Samáriu.

⁴Morao je proći kroza Samariju.

⁵A tak prišiel do mesta Samárie, zvaného Sichar, blízko pozemku, ktorý bol dal Jakob Jozefovi, svojmu synovi.

⁵Dođe dakle u samarijski grad koji se zove Sihar, blizu imanja što ga Jakov dade svojemu sinu Josipu.

⁶A bola tam studňa Jakobova. Ježiš tedy, unavený z cesty, sadol si takto na studňu, a bolo asi šesť hodín.

⁶Ondje bijaše zdenac Jakovljev. Isus je umoran od puta sjedio na zdencu. Bila je otprilike šesta ura.

⁷Vtedy prišla žena zo Samárie nabrať vody. A Ježiš jej povedal: Daj sa mi napiť!

⁷Dođe neka žena Samarijanka zahvatiti vode. Kaže joj Isus: "Daj mi piti!"

⁸Lebo jeho učeníci boli odišli do mesta, aby nakúpili potravy.

⁸Njegovi učenici bijahu otišli u grad kupiti hrane.

⁹Vtedy mu povedala žena, tá Samaritánka: Jako je to, že ty súc Žid žiadaš odo mňa piť, od ženy Samaritánky? (Lebo Židia neobcujú so Samaritánmi).

⁹Kaže mu na to Samarijanka: "Kako ti, Židov, išteš piti od mene, Samarijanke?" Jer Židovi se ne druže sa Samarijancima.

¹⁰Ježiš odpovedal a riekol jej: Keby si znala dar Boží a vedela, kto je ten, ktorý ti hovorí: Daj sa mi napiť! ty by si bola jeho prosila, a bol by ti dal živej vody.

¹⁰Isus joj odgovori: "Kad bi znala dar Božji i tko je onaj koji ti veli: 'Daj mi piti', ti bi u njega zaiskala i on bi ti dao vode žive."

¹¹Žena mu povedala: Pane, veď nemáš ani vedra nabrať vody, a studňa je hlboká, odkiaľ máš tedy tú živú vodu?

¹¹Odvrati mu žena: "Gospodine, ta nemaš ni čime bi zahvatio, a zdenac je dubok. Otkuda ti dakle voda živa?

¹²Či si ty azda väčší ako náš otec Jakob, ktorý nám dal studňu a sám z nej pil i jeho synovia a i jeho dobytok?

¹²Zar si ti možda veći od oca našeg Jakova koji nam dade ovaj zdenac i sam je iz njega pio, a i sinovi njegovi i stada njegova?"

¹³Ježiš odpovedal a riekol jej: Každý, kto pije z tejto vody, bude zase žízniť;

¹³Odgovori joj Isus: "Tko god pije ove vode, opet će ožednjeti.

¹⁴ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, ten nebude žízniť na veky; ale voda, ktorú mu dám, obráti sa v ňom na prameň vody, vyvierajúcej do večného života.

¹⁴A tko bude pio vode koju ću mu ja dati, ne, neće ožednjeti nikada: voda koju ću mu ja dati postat će u njemu izvorom vode koja struji u život vječni."

¹⁵A žena mu povedala: Pane, daj mi tej vody, aby som nežíznila ani nechodila sem naberať.

¹⁵Kaže mu žena: "Gospodine, daj mi te vode da ne žeđam i da ne moram dolaziti ovamo zahvaćati."

¹⁶Na to jej povedal Ježiš: Iď, zavolaj svojho muža a prijdi sem!

¹⁶Nato joj on reče: "Idi i zovi svoga muža pa se vrati ovamo."

¹⁷Žena odpovedala a riekla mu: Nemám muža. Ježiš jej povedal: Dobre si povedala, že vraj nemám muža,

¹⁷Odgovori mu žena: "Nemam muža." Kaže joj Isus: "Dobro si rekla: 'Nemam muža!'

¹⁸lebo si mala päť mužov, a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu.

¹⁸Pet si doista muževa imala, a ni ovaj koga sada imaš nije ti muž. To si po istini rekla."

¹⁹Vtedy mu riekla žena: Pane, vidím, že si ty prorok.

¹⁹Kaže mu žena: "Gospodine, vidim da si prorok.

²⁰Naši otcovia sa modlievali na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba modliť.

²⁰Naši su se očevi klanjali na ovome brdu, a vi kažete da je u Jeruzalemu mjesto gdje se treba klanjati."

²¹Ježiš jej povedal: Ver mi, ženo, že ide hodina, keď ani na tomto vrchu ani v Jeruzaleme nebudete sa modliť Otcovi.

²¹A Isus joj reče: "Vjeruj mi, ženo, dolazi čas kad se nećete klanjati Ocu ni na ovoj gori ni u Jeruzalemu.

²²Vy sa modlíte a neviete čomu; my sa modlíme a vieme čomu, lebo spása je zo Židov.

²²Vi se klanjate onome što ne poznate, a mi se klanjamo onome što poznamo jer spasenje dolazi od Židova.

²³Ale ide hodina a je teraz, keď praví modlitebníci budú sa modliť Otcovi v duchu a v pravde, lebo aj Otec hľadá takých modlitebníkov, ktorí by sa mu tak modlili.

²³Ali dolazi čas - sada je! - kad će se istinski klanjatelji klanjati Ocu u duhu i istini jer takve upravo klanjatelje traži Otac.

²⁴Bôh je duch, a tí, ktorí sa mu modlia, musia sa modliť v duchu a v pravde.

²⁴Bog je duh i koji se njemu klanjaju, u duhu i istini treba da se klanjaju."

²⁵A žena mu povedala: Viem, že prijde Mesiáš, ktorý sa zovie Kristus. Keď ten prijde, oznámi nám všetko.

²⁵Kaže mu žena: "Znam da ima doći Mesija zvani Krist - Pomazanik. Kad on dođe, objavit će nam sve."

²⁶Ježiš jej povedal: Ja som to, ktorý hovorím s tebou.

²⁶Kaže joj Isus: "Ja sam, ja koji s tobom govorim!"

²⁷A v tom prišli jeho učeníci a divili sa, že hovoril so ženou. Avšak niktorý nepovedal: Na čo sa pýtaš? alebo: Čo s ňou hovoríš?

²⁷Uto dođu njegovi učenici pa se začude što razgovara sa ženom. Nitko ga ipak ne zapita: "Što tražiš?" ili: "Što razgovaraš s njom?"

²⁸Vtedy nechala žena svoje vedro a odišla do mesta a povedala tam ľuďom:

²⁸Žena ostavi svoj krčag pa ode u grad i reče ljudima:

²⁹Poďte, vidzte človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila, či nie je on Kristus.

²⁹"Dođite da vidite čovjeka koji mi je kazao sve što sam počinila. Da to nije Krist?"

³⁰Vtedy vyšli z mesta a prišli k nemu.

³⁰Oni iziđu iz grada te se upute k njemu.

³¹A medzi tým ho boli prosili učeníci a hovorili: Rabbi, jedz!

³¹Učenici ga dotle nudili: "Učitelju, jedi!"

³²Ale on im povedal: Ja mám na jedenie pokrm, o ktorom vy neviete.

³²A on im reče: "Hraniti mi se valja jelom koje vi ne poznajete."

³³Vtedy hovorili učeníci jeden druhému: Či mu snáď niekto doniesol jesť?

³³Učenici se nato zapitkivahu: "Da mu nije tko donio jesti?"

³⁴Ale Ježiš im povedal: Mojím pokrmom je to, aby som činil vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonal jeho dielo.

³⁴Kaže im Isus: "Jelo je moje vršiti volju onoga koji me posla i dovršiti djelo njegovo.

³⁵Či vy nehovoríte, že ešte štyri mesiace, a prijde žatva? Hľa, hovorím vám, pozdvihnite svoje oči a podívajte sa na krajiny, že sa už belejú, len ich žať.

³⁵Ne govorite li vi: 'Još četiri mjeseca i evo žetve?' Gle, kažem vam, podignite oči svoje i pogledajte polja: već se bjelasaju za žetvu.

³⁶A ten, kto žne, berie plat a shromažďuje úrodu do večného života, aby sa spolu radovali, ten, kto seje, i ten, kto žne.

³⁶Žetelac već prima plaću, sabire plod za vječni život da se sijač i žetelac zajedno raduju.

³⁷Lebo v tomto prípade je pravdivé to slovo, že iný je, kto seje, a iný, kto žne.

³⁷Tu se obistinjuje izreka: 'Jedan sije, drugi žanje.'

³⁸Ja som vás poslal žať, na čom ste vy nepracovali; iní pracovali, a vy ste vstúpili do ich práce.

³⁸Ja vas poslah žeti ono oko čega se niste trudili; drugi su se trudili, a vi ste ušli u trud njihov."

³⁹A z toho mesta mnohí z tých Samaritánov uverili v neho pre slovo tej ženy, ktorá svedčila, že vraj povedal mi všetko, čo som porobila.

³⁹Mnogi Samarijanci iz onoga grada povjerovaše u njega zbog riječi žene koja je svjedočila: "Kazao mi je sve što sam počinila."

⁴⁰Keď tedy prišli k nemu Samaritáni, prosili ho, žeby zostal u nich. A zostal tam dva dni.

⁴⁰Kad su dakle Samarijanci došli k njemu, moljahu ga da ostane u njih. I ostade ondje dva dana.

⁴¹A o mnoho viac ich uverilo pre jeho vlastné slovo,

⁴¹Tada ih je još mnogo više povjerovalo zbog njegove riječi

⁴²a žene hovorili: Už viacej neveríme pre tvoju reč, lebo sami sme počuli a vieme, že toto je vpravde Spasiteľ sveta, Kristus.

⁴²pa govorahu ženi: "Sada više ne vjerujemo zbog tvoga kazivanja; ta sami smo čuli i znamo: ovo je uistinu Spasitelj svijeta."

⁴³A po tých dvoch dňoch vyšiel odtiaľ a odišiel do Galilee,

⁴³Nakon dva dana ode odande u Galileju.

⁴⁴lebo sám Ježiš vysvedčil, že prorok nemá cti vo svojej vlasti.

⁴⁴Sam je Isus doduše izjavio da prorok nema časti u svom zavičaju.

⁴⁵A tak keď prišiel do Galilee, prijali ho Galileania, ktorí videli všetko, čo činil v Jeruzaleme v ten sviatok, lebo aj oni boli prišli na sviatok.

⁴⁵Kad je dakle stigao u Galileju, Galilejci ga lijepo primiše jer bijahu vidjeli što je sve učinio u Jeruzalemu za blagdana. Jer su i oni bili uzišli na blagdan.

⁴⁶A tedy zase prišiel Ježiš do Galilejskej Kány, kde bol učinil z vody víno. A bol nejaký kráľovský úradník, ktorého syn bol nemocný v Kafarnaume.

⁴⁶Dođe dakle ponovno u Kanu Galilejsku, gdje bijaše pretvorio vodu u vino. Ondje bijaše neki kraljevski službenik koji je imao bolesna sina u Kafarnaumu.

⁴⁷Ten, keď počul, že Ježiš prišiel z Judska do Galilee, odišiel k nemu a prosil ho, žeby sišiel a uzdravil jeho syna, lebo už mal zomrieť.

⁴⁷Kad je čuo da je Isus došao iz Judeje u Galileju, ode k njemu pa ga moljaše da siđe i ozdravi mu sina jer već samo što nije umro.

⁴⁸A Ježiš mu povedal: Ak neuvidíte divov a zázrakov, neuveríte.

⁴⁸Nato mu Isus reče: "Ako ne vidite znamenja i čudesa, ne vjerujete!"

⁴⁹A kráľovský úradník mu povedal: Pane, sídi, prv ako zomrie moje dieťa.

⁴⁹Kaže mu kraljevski službenik: "Gospodine, siđi dok mi ne umre dijete."

⁵⁰Ježiš mu riekol: Idi, tvoj syn žije. A človek uveril slovu, ktoré mu povedal Ježiš, a išiel.

⁵⁰Kaže mu Isus: "Idi, sin tvoj živi!" Povjerova čovjek riječi koju mu reče Isus i ode.

⁵¹A keď už išiel zpät, dolu do Kafarnauma, stretli sa s ním jeho sluhovia a zvestovali mu a vraveli: Tvoj syn žije.

⁵¹Dok je on još silazio, pohite mu u susret sluge s viješću da mu sin živi.

⁵²Vtedy sa dozvedal od nich na hodinu, v ktorú mu bolo lepšie. A povedali mu: Včera o siedmej hodine ho opustila horúčka.

⁵²Upita ih dakle za uru kad mu je krenulo nabolje. Rekoše mu: "Jučer oko sedme ure pustila ga ognjica."

⁵³Vtedy poznal otec, že to bolo v hodinu, v ktorú mu povedal Ježiš: Tvoj syn žije. A uveril on aj celý jeho dom.

⁵³Tada razabra otac da je to bilo upravo onog časa kad mu Isus reče: "Sin tvoj živi." I povjerova on i sav dom njegov.

⁵⁴To učinil Ježiš zase druhý div prijdúc z Judska do Galilee.

⁵⁴Bijaše to drugo znamenje što ga učini Isus po povratku iz Judeje u Galileju.