1Potom bol židovský sviatok, a Ježiš odišiel hore do Jeruzalema.
1Nakon toga bijaše židovski blagdan pa Isus uziđe u Jeruzalem.
2A v Jeruzaleme je pri Ovčej bráne rybník, ktorý sa volá židovsky Bethesda a má pätoro siení,
2U Jeruzalemu se kod Ovčjih vrata nalazi kupalište koje se hebrejski zove Bethzatha, a ima pet trijemova.
3v ktorých ležalo veliké množstvo nemocných: slepých, kuľhavých, vyschlých, očakávajúcich hnutie vody.
3U njima je ležalo mnoštvo bolesnika - slijepih, hromih, uzetih:čekali su da izbije voda..
4Lebo anjel Pánov sostupovával časom do rybníka a búril vodu, a kto tedy prvý vošiel po pobúrení vody, ozdravel, nech by bol býval postihnutý jakýmkoľvek neduhom.
4Anđeo bi Gospodnji, naime, silazio od vremena do vremena u ribnjak i pokrenuo vodu: tko bi prvi ušao pošto je voda izbila, ozdravio bi makar bolovao od bilo kakve bolesti.
5A bol tam nejaký človek, ktorý bol tridsaťosem rokov nemocný.
5Bijaše ondje neki čovjek koji je trpio od svoje bolesti trideset i osam godina.
6Keď toho videl Ježiš ležať a poznal, že je už dávno nemocný, povedal mu. Či chceš byť zdravý?
6Kad ga Isus opazi gdje leži i kada dozna da je već dugo u tome stanju, kaže mu: "Želiš li ozdraviti?"
7A nemocný človek mu odpovedal: Pane, nemám človeka, ktorý by ma, keď sa pobúri voda, dopravil do rybníka; ale kým ja idem, už iný schádza predo mnou.
7Odgovori mu bolesnik: "Gospodine, nikoga nemam tko bi me uronio u kupalište kad se voda uzbiba. Dok ja stignem, drugi već prije mene siđe."
8Vtedy mu riekol Ježiš: Vstaň, vezmi svoje ležisko a choď!
8Kaže mu Isus: "Ustani, uzmi svoju postelju i hodi!"
9A človek hneď ozdravel a vzal svoje ležisko a chodil. A bolo to v sobotu.
9Čovjek odmah ozdravi, uzme svoju postelju i prohoda. Toga dana bijaše subota.
10Preto hovorili Židia uzdravenému: Je sobota, nepatrí sa ti nosiť ležisko.
10Židovi su stoga govorili ozdravljenomu: "Subota je! Ne smiješ nositi postelju svoju!"
11A on im odpovedal: Ten, ktorý ma uzdravil, mi povedal: Vezmi svoje ležisko a choď!
11On im odvrati: "Onaj koji me ozdravi reče mi: 'Uzmi svoju postelju i hodi!'"
12A tak sa ho opýtali: A kto je ten človek, ktorý ti povedal: Vezmi svoje ležisko a choď?
12Upitaše ga dakle: "Tko je taj čovjek koji ti je rekao: 'Uzmi i hodi?'"
13Ale uzdravený nevedel, kto je, lebo Ježiš sa bol vzdialil ztade, kým bol zástup na tom mieste.
13No ozdravljenik nije znao tko je taj jer je Isus nestao u mnoštvu što se ondje nalazilo.
14Potom ho našiel Ježiš v chráme a povedal mu: Hľaď, ozdravel si; nikdy viac nehreš, aby sa ti nestalo niečo horšie!
14Nakon toga nađe ga Isus u Hramu i reče mu: "Eto, ozdravio si! Više ne griješi da te što gore ne snađe!"
15A človek odišiel a povedal Židom, že je to Ježiš, ktorý ho uzdravil.
15Čovjek ode i javi Židovima da je Isus onaj koji ga je ozdravio.
16A preto prenasledovali Židia Ježiša a hľadali ho zabiť, že to učinil v sobotu.
16Zbog toga su Židovi počeli Isusa napadati što to radi subotom.
17A Ježiš im odpovedal: Môj Otec pracuje až doteraz, i ja pracujem.
17Isus im odgovori: "Otac moj sve do sada radi pa i ja radim."
18Preto ho Židia ešte viacej hľadali zabiť, že nie len že rušil sobotu, ale že aj Boha volal svojím Otcom robiac sa rovným Bohu.
18Zbog toga su Židovi još više gledali da ga ubiju jer je ne samo kršio subotu nego i Boga nazivao Ocem svojim izjednačujući sebe s Bogom.
19A tak odpovedal Ježiš a riekol im: Ameň, ameň vám hovorím, že Syn nemôže robiť nič sám od seba, iba to, čo vidí činiť svojho Otca, lebo čokoľvek on činí, to podobne činí aj Syn.
19Isus nato odvrati: "Zaista, zaista, kažem vam: Sin ne može sam od sebe činiti ništa, doli što vidi da čini Otac; što on čini, to jednako i Sin čini.
20Lebo Otec má rád Syna a ukazuje mu všetko, čo sám činí. A ukáže mu ešte i väčšie skutky než tieto, aby ste sa vy divili.
20Jer Otac Ljubi Sina i pokazuje mu sve što sam čini. Pokazat će mu i veća djela od ovih te ćete se čudom čuditi.
21Lebo jako Otec kriesi mŕtvych a oživuje, tak aj Syn, ktorých chce, oživuje.
21Uistinu, kao što Otac uskrisuje mrtve i oživljava tako i Sin oživljava koje hoće.
22Lebo Otec nesúdi nikoho, ale všetok súd oddal Synovi,
22Otac doista ne sudi nikomu: sav je sud predao Sinu
23aby všetci ctili Syna, jako ctia Otca. Kto nectí Syna, nectí Otca, ktorý ho poslal.
23da svi časte Sina kao što časte Oca. Tko ne časti Sina, ne časti ni Oca koji ga posla."
24Ameň, ameň vám hovorím, že ten, kto čuje moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a neprijde na súd, ale prešiel zo smrti do života.
24"Zaista, zaista, kažem vam: tko sluša moju riječ i vjeruje onomu koji me posla, ima život vječni i ne dolazi na sud, nego je prešao iz smrti u život.
25Ameň, ameň vám hovorím, že prijde hodina a je teraz, keď mŕtvi počujú hlas Syna Božieho, a tí, ktorí počujú, budú žiť.
25Zaista, zaista, kažem vam: dolazi čas - sada je! - kad će mrtvi čuti glas Sina Božjega i koji čuju, živjet će.
26Lebo jako má Otec život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život sám v sebe.
26Doista, kao što Otac ima život u sebi tako je i Sinu dao da ima život u sebi;
27A dal mu právo a moc konať i súd, pretože je Synom človeka.
27i ovlasti ga da sudi jer je Sin Čovječji.
28Nedivte sa tomu, lebo prijde hodina, v ktorú všetci, ktorí sú v hroboch, počujú jeho hlas,
28Ne čudite se tome jer dolazi čas kad će svi koji su u grobovima, čuti njegov glas.
29a vyjdú tí, ktorí dobre činili, na vzkriesenie života, ale tí, ktorí zle robili, na vzkriesenie súdu.
29I izići će: koji su dobro činili - na uskrsnuće života, a koji su radili zlo - na uskrsnuće osude.
30Ja nemôžem robiť nič sám od seba. Jako čujem, tak súdim, a môj súd je spravedlivý, lebo nehľadám svojej vlastnej vôle, ale vôľu toho, ktorý ma poslal, Otcovu.
30Ja sam od sebe ne mogu učiniti ništa: kako čujem, sudim, i sud je moj pravedan jer ne tražim svoje volje, nego volju onoga koji me posla."
31Ak ja svedčím sám o sebe, moje svedoctvo nie je pravdivé.
31"Ako ja svjedočim sam za sebe, svjedočanstvo moje nije istinito.
32Je iný, kto svedčí o mne, a viem, že je to pravdivé svedoctvo, ktoré svedčí o mne.
32Drugi svjedoči za mene i znam: istinito je svjedočanstvo kojim on svjedoči za mene.
33Vy ste boli poslali k Jánovi, a vydal pravde svedoctvo.
33Vi ste poslali k Ivanu i on je posvjedočio za istinu.
34No ja neprijímam svedoctva od človeka, ale to hovorím nato, aby ste vy boli zachránení.
34Ja ne primam svjedočanstva od čovjeka, već govorim to da se vi spasite.
35On bol sviecou, horiacou a svietiacou, a vy ste sa chceli na chvíľu pokochať v jeho svetle.
35On bijaše svjetiljka što gori i svijetli, a vi se htjedoste samo za čas naslađivati njegovom svjetlosti.
36Ale ja mám väčšie svedoctvo nad Jánovo, lebo skutky, ktoré mi dal Otec, aby som ich vykonal, samy tie skutky, ktoré ja činím, svedčia o mne, že ma poslal Otec.
36Ali ja imam svjedočanstvo veće od Ivanova: djela koja mi je dao izvršiti Otac, upravo ta djela koja činim, svjedoče za mene - da me poslao Otac.
37Ba aj sám Otec, ktorý ma poslal, vydal svedoctvo o mne. Ani ste nikdy nepočuli jeho hlasu ani nevideli jeho tvárnosti.
37Pa i Otac koji me posla sam je svjedočio za mene. Niti ste glasa njegova ikada čuli niti ste lica njegova ikada vidjeli,
38A nemáte jeho slova zostávajúceho v sebe, lebo tomu, ktorého on poslal, vy neveríte.
38a ni riječ njegova ne prebiva u vama jer ne vjerujete onomu kojega on posla.
39Veď zpytuj(e)te písma, lebo vy sa domnievate, že v nich máte večný život, a ony sú to, ktoré svedčia o mne.
39Vi istražujete Pisma jer mislite po njima imati život vječni. I ona svjedoče za mene,
40Ale nechcete prijsť ku mne, aby ste mali život.
40a vi ipak nećete da dođete k meni da život imate.
41Chvály od ľudí neprijímam,
41Slave od ljudi ne tražim,
42ale som vás poznal, že lásky Božej nemáte v sebe.
42ali vas dobro upoznah: ljubavi Božje nemate u sebi.
43Ja som prišiel v mene svojeho Otca, a neprijímate ma; keby prišiel iný vo svojom vlastnom mene, toho prijmete.
43Ja sam došao u ime Oca svoga i vi me ne primate. Dođe li tko drugi u svoje ime, njega ćete primiti.
44Jako vy môžete uveriť, ktorí prijímate chválu jedni od druhých a chvály od samého, jediného Boha nehľadáte?!
44Ta kako biste vi vjerovali kad tražite slavu jedni od drugih, a slave od Boga jedinoga ne tražite!
45Nedomnievajte sa, že ja budem na vás žalovať u Otca; jesto, kto na vás žaluje, Mojžiš, v ktorom vy nádej skladáte.
45Ne mislite da ću vas ja tužiti Ocu. Vaš je tužitelj Mojsije u koga se uzdate.
46Lebo keby ste verili Mojžišovi, verili by ste mne, lebo on písal o mne.
46Uistinu, kad biste vjerovali Mojsiju, i meni biste vjerovali: ta o meni je on pisao.
47Ale ak neveríte jeho písmam, ako uveríte mojim slovám?
47Ali ako njegovim pismima ne vjerujete, kako da mojim riječima vjerujete?"