1Potom odišiel Ježiš za Galilejské more Tiberiadské.
1Nakon toga ode Isus na drugu stranu Galilejskog, Tiberijadskog mora.
2A išiel za ním veliký zástup, lebo videli jeho divy, ktoré činil pri nemocných.
2Slijedilo ga silno mnoštvo jer su gledali znamenja što ih je činio na bolesnicima.
3A Ježiš vyšiel na vrch a tam sedel so svojimi učeníkmi.
3A Isus uziđe na goru i ondje sjeđaše sa svojim učenicima.
4A bola blízko Veľká noc, sviatok Židov.
4Bijaše blizu Pasha, židovski blagdan.
5A keď pozdvihol Ježiš oči a videl, že ide k nemu veliký zástup, povedal Filipovi: Kde nakúpime toľko chleba, aby sa títo najedli?
5Isus podigne oči i ugleda kako silan svijet dolazi k njemu pa upita Filipa: "Gdje da kupimo kruha da ovi blaguju?"
6Ale to povedal nato, aby ho zkúsil, lebo však on vedel, čo má urobiť.
6To reče kušajući ga; jer znao je što će učiniti.
7Filip mu odpovedal: Za dvesto denárov chleba im nebude dosť, aby každý z nich čo len niečo málo dostal.
7Odgovori mu Filip: "Za dvjesta denara kruha ne bi bilo dosta da svaki nešto malo dobije."
8A jeden z jeho učeníkov, Andrej, brat Šimona Petra, mu povedal:
8Kaže mu jedan od njegovih učenika, Andrija, brat Šimuna Petra:
9Je tu jeden chlapček, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby, ale čože je to pre toľkých!
9"Ovdje je dječak koji ima pet ječmenih kruhova i dvije ribice! Ali što je to za tolike?"
10A Ježiš povedal: Povedzte ľuďom, aby si posadali. A bolo mnoho trávy na tom mieste. Vtedy si posadali mužovia, počtom asi päť tisíc.
10Reče Isus: "Neka ljudi posjedaju!" A bilo je mnogo trave na tome mjestu. Posjedaše dakle muškarci, njih oko pet tisuća.
11A Ježiš vzal chleby a poďakujúc rozdával učeníkom a učeníci sediacim, a podobne aj z rýb, koľko len chceli.
11Isus uze kruhove, izreče zahvalnicu pa razdijeli onima koji su posjedali. A tako i od ribica - koliko su god htjeli.
12A keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: Soberte zvýšené kúsky, aby nič nezhynulo!
12A kad se nasitiše, reče svojim učenicima: "Skupite preostale ulomke da ništa ne propadne!"
13A tak sobrali a naplnili dvanásť košov kúskami z tých päť jačmenných chlebov, ktoré sa zvýšily tým, ktorí jedli.
13Skupili su dakle i napunili dvanaest košara ulomaka što od pet ječmenih kruhova pretekoše onima koji su blagovali.
14Vtedy, keď videli ľudia div, ktorí učinil Ježiš, hovorili: Toto je skutočne ten prorok, ktorý mal prijsť na svet.
14Kad su ljudi vidjeli znamenje što ga Isus učini, rekoše: "Ovo je uistinu Prorok koji ima doći na svijet!"
15A tedy keď poznal Ježiš, že majú v úmysle prijsť a schytiť ho nasilu, aby ho učinili kráľom, ušiel zase na vrch on samotný.
15Kad Isus spozna da kane doći, pograbiti ga i zakraljiti, povuče se ponovno u goru, posve sam.
16A keď sa zvečerilo, sišli jeho učeníci k moru
16Kad nasta večer, siđoše njegovi učenici k moru,
17a vojdúc do lode plavili sa na druhú stranu mora, do Kafarnauma. A už sa bolo aj zotmilo, a Ježiš ešte nebol prišiel za nimi,
17uđoše u lađicu i krenuše na onu stranu mora, u Kafarnaum. Već se i smrklo, a Isusa još nikako k njima.
18a more, pretože dul silný vietor, sa búrilo.
18More se uzburkalo od silnog vjetra što je zapuhao.
19A tedy odplaviac sa tak asi na dvadsaťpäť alebo tridsať honov videli Ježiša chodiť po mori a blížiť sa k lodi a báli sa.
19Pošto su dakle isplovili oko dvadeset i pet do trideset stadija, ugledaju Isusa gdje ide po moru i približava se lađici. Prestraše se,
20A on im povedal: Ja som, nebojte sa!
20a on će njima: "Ja sam! Ne bojte se!"
21Nuž chceli ho vziať na loď, a hneď bola loď pri zemi, do ktorej išli.
21Htjedoše ga uzeti u lađicu, kadli se lađica odmah nađe na obali kamo su se zaputili.
22A druhého dňa zástup, ktorý stál za morom a videl, že tam nebolo druhej lode, krome tej jednej, do ktorej vošli jeho učeníci, a že Ježiš nevošiel spolu so svojimi učeníkmi do lode, ale že len jeho učeníci sami odišli,
22Sutradan mnoštvo, koje osta s onu stranu mora, zapazi da ondje bijaše samo jedna lađica i da Isus nije bio ušao zajedno sa svojim učenicima u lađicu, nego da oni odoše sami.
23a prišly iné lode od Tiberiady blízko miesta, kde jedli ten chlieb, keď to Pán ďakoval;
23Iz Tiberijade pak stigoše druge lađice blizu onog mjesta gdje jedoše kruh pošto je Gospodin izrekao zahvalnicu.
24keď tedy videl zástup, že nieto tam Ježiša ani jeho učeníkov, vošli aj oni do lodí, ktoré boly pripluly od Tiberiady, a prišli do Kafarnauma hľadajúc Ježiša.
24Kada dakle mnoštvo vidje da ondje nema Isusa ni njegovih učenika, uđu u lađice i odu u Kafarnaum tražeći Isusa.
25A keď ho našli za morom, povedali mu: Rabbi, kedy si sem prišiel?
25Kad ga nađoše s onu stranu mora, rekoše mu: "Učitelju, kad si ovamo došao?"
26Ježiš im odpovedal a riekol: Ameň, ameň vám hovorím, hľadáte ma, nie preto, že ste videli divy, ale že ste jedli z tých chlebov a nasýtili ste sa.
26Isus im odgovori: "Zaista, zaista, kažem vam: tražite me, ali ne stoga što vidjeste znamenja, nego stoga što ste jeli od onih kruhova i nasitili se.
27Pracujte nie o pokrm, ktorý hynie, ale o pokrm, ktorý zostáva do večného života, ktorý vám dá Syn človeka, lebo toho spečatil Otec, Bôh.
27Radite, ali ne za hranu propadljivu, nego za hranu koja ostaje za život vječni: nju će vam dati Sin Čovječji jer njega Otac - Bog - opečati."
28Vtedy mu povedali: Čo máme robiť, aby sme konali skutky Božie?
28Rekoše mu dakle: "Što nam je činiti da bismo radili djela Božja?"
29Ježiš odpovedal a riekol im: To je ten skutok Boží, aby ste verili v toho, ktorého on poslal.
29Odgovori im Isus: "Djelo je Božje da vjerujete u onoga kojega je on poslao."
30Vtedy mu povedali: Jaké ty tedy činíš znamenie, aby sme videli a uverili ti? Čo robíš?
30Rekoše mu onda: "Kakvo ti znamenje činiš da vidimo pa da ti vjerujemo? Koje je tvoje djelo?
31Naši otcovia jedli mannu na púšti, jako je napísané: Dal im jesť chlieb z neba.
31Očevi naši blagovaše manu u pustinji, kao što je pisano: Nahrani ih kruhom nebeskim."
32Na to im povedal Ježiš: Ameň, ameň vám hovorím, že nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva chlieb z neba, ten pravdivý.
32Reče im Isus: "Zaista, zaista, kažem vam: nije vam Mojsije dao kruh s neba, nego Otac moj daje vam kruh s neba, kruh istinski;
33Lebo tým chlebom Božím je ten, ktorý sostupuje z neba a dáva svetu život.
33jer kruh je Božji Onaj koji silazi s neba i daje život svijetu."
34Vtedy mu povedali: Pane, dávaj nám vždy ten chlieb.
34Rekoše mu nato: "Gospodine, daj nam uvijek toga kruha."
35A Ježiš im povedal: Ja som ten chlieb života; kto prijde ku mne, nebude nikdy lačnieť, a kto verí vo mňa, nebude nikdy žízniť.
35Reče im Isus: "Ja sam kruh života. Tko dolazi k meni, neće ogladnjeti; tko vjeruje u mene, neće ožednjeti nikada.
36Ale povedal som vám, že ste ma aj videli aj neveríte.
36No rekoh vam: vidjeli ste me, a opet ne vjerujete.
37Všetko, čo mi dáva Otec, prijde ku mne, a toho, kto prijde ku mne, nevyženiem von.
37Svi koje mi daje Otac doći će k meni, i onoga tko dođe k meni neću izbaciti;
38Lebo som nesostúpil z neba nato, aby som činil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.
38jer siđoh s neba ne da vršim svoju volju, nego volju onoga koji me posla.
39A to je vôľa toho, ktorý ma poslal, Otcova, aby som neztratil ničoho z toho, čo mi dal, ale aby som to všetko vzkriesil v ten posledný deň.
39A ovo je volja onoga koji me posla: da nikoga od onih koje mi je dao ne izgubim, nego da ih uskrisim u posljednji dan.
40Lebo to je vôľa môjho Otca, ktorý ma poslal, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň.
40Da, to je volja Oca mojega da tko god vidi Sina i vjeruje u njega, ima život vječni i ja da ga uskrisim u posljednji dan."
41Vtedy reptali Židia proti nemu, že povedal: Ja som ten chlieb, ktorý sostúpil z neba,
41Židovi nato mrmljahu protiv njega što je rekao: "Ja sam kruh koji je sišao s neba."
42a hovoril: Či nie je toto Ježiš, syn Jozefov, ktorého otca i matku my známe? Jako tedy hovorí tento, že vraj sostúpil som z neba?
42Govorahu: "Nije li to Isus, sin Josipov? Ne poznajemo li mu oca i majku? Kako sada govori: 'Sišao sam s neba?'"
43Vtedy odpovedal Ježiš a riekol im: Nerepcite medzi sebou!
43Isus im odvrati: "Ne mrmljajte među sobom!
44Nikto nemôže prijsť ku mne, keby ho nepritiahol Otec, ktorý ma poslal, a ja ho vzkriesim v posledný deň.
44Nitko ne može doći k meni ako ga ne povuče Otac koji me posla; i ja ću ga uskrisiti u posljednji dan.
45Je napísané v prorokoch: A všetci budú učení od Boha. A tak tedy každý, kto počul od Otca a naučil sa, ide ku mne.
45Pisano je u Prorocima: Svi će biti učenici Božji. Tko god čuje od Oca i pouči se, dolazi k meni.
46Nie že by niekto bol videl Otca, krome toho, ktorý je od Boha, ten videl Otca.
46Ne da bi tko vidio Oca, doli onaj koji je kod Boga; on je vidio Oca.
47Ameň, ameň vám hovorím, že kto verí vo mňa, má večný život.
47Zaista, zaista, kažem vam: tko vjeruje, ima život vječni.
48Ja som chlieb života.
48Ja sam kruh života.
49Vaši otcovia jedli mannu na púšti a pomreli;
49Očevi vaši jedoše u pustinji manu i pomriješe.
50ale toto je chlieb, ktorý sostupuje z neba, aby z neho jedol človek a nezomrel.
50Ovo je kruh koji silazi s neba: da tko od njega jede, ne umre.
51Ja som ten živý chlieb, ktorý sostúpil z neba. Keby niekto jedol z tohoto chleba, bude žiť na veky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo, ktoré ja dám za život sveta.
51Ja sam kruh živi koji je s neba sišao. Tko bude jeo od ovoga kruha, živjet će uvijeke. Kruh koji ću ja dati tijelo je moje - za život svijeta."
52Vtedy sa dohadovali Židia medzi sebou a hovorili: Jako nám tento môže dať jesť telo?
52Židovi se nato među sobom prepirahu: "Kako nam ovaj može dati tijelo svoje za jelo?"
53A Ježiš im povedal: Ameň, ameň vám hovorím, že ak nebudete jesť tela Syna človeka a piť jeho krvi, nemáte v sebe života.
53Reče im stoga Isus: "Zaista, zaista, kažem vam: ako ne jedete tijela Sina Čovječjega i ne pijete krvi njegove, nemate života u sebi!
54Kto jie moje telo a pije moju krv, má večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň.
54Tko blaguje tijelo moje i pije krv moju, ima život vječni; i ja ću ga uskrisiti u posljednji dan.
55Lebo moje telo je pravdivý pokrm a moja krv pravdivý nápoj.
55Tijelo je moje jelo istinsko, krv je moja piće istinsko.
56Ten, kto jie moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom.
56Tko jede moje tijelo i pije moju krv, u meni ostaje i ja u njemu.
57Ako mňa poslal ten živý Otec, a jako ja žijem skrze Otca, tak i ten, kto mňa jie, bude žiť skrze mňa.
57Kao što je mene poslao živi Otac i ja živim po Ocu, tako i onaj koji mene blaguje živjet će po meni.
58To je ten chlieb, ktorý sostúpil z neba, nie ako čo vaši otcovia jedli mannu a pomreli. Ten, kto jie tento chlieb, bude žiť na veky.
58Ovo je kruh koji je s neba sišao, ne kao onaj koji jedoše očevi i pomriješe. Tko jede ovaj kruh, živjet će uvijeke."
59To povedal v synagóge učiac v Kafarnaume.
59To reče Isus naučavajući u sinagogi u Kafarnaumu.
60Vtedy mnohí z jeho učeníkov počujúc to povedali: To je tvrdá reč; kto ju môže počúvať?!
60Mnogi od njegovih učenika čuvši to rekoše: "Tvrda je to besjeda! Tko je može slušati?"
61Ale Ježiš vediac sám v sebe, že jeho učeníci repcú preto, povedal im: To vás pohoršuje?
61A Isus znajući sam od sebe da njegovi učenici zbog toga mrmljaju, reče im: "Zar vas to sablažnjava?
62A čo, keby ste videli Syna človeka vystupovať hore, kde bol prv?
62A što ako vidite Sina Čovječjega kako uzlazi onamo gdje je prije bio?"
63Duch je, ktorý oživuje; telo nič neosoží. Slová, ktoré vám ja hovorím, sú duch a sú život.
63"Duh je onaj koji oživljuje, tijelo ne koristi ništa. Riječi koje sam vam govorio duh su i život su."
64Ale sú niektorí z vás, ktorí neveria. Lebo Ježiš vedel hneď od počiatku, ktorí sú to tí, ktorí neveria, a kto je ten, ktorý ho zradí.
64"A ipak, ima ih među vama koji ne vjeruju." Jer znao je Isus od početka koji su oni što ne vjeruju i tko je onaj koji će ga izdati.
65A vravel: Preto som vám povedal, že nikto nemôže prijsť ku mne, keby mu to nebolo dané od môjho Otca.
65I doda: "Zato sam vam i rekao da nitko ne može doći k meni ako mu nije dano od Oca."
66Od tej chvíle odišli mnohí z jeho učeníkov nazad a nechodili viacej s ním.
66Otada mnogi učenici odstupiše, više nisu išli s njime.
67Vtedy povedal Ježiš tým dvanástim: Či azda i vy chcete odísť?
67Reče stoga Isus dvanaestorici: "Da možda i vi ne kanite otići?"
68A Šimon Peter mu odpovedal: Pane, ku komu pojdeme? Slová večného života máš;
68Odgovori mu Šimun Petar: "Gospodine, kome da idemo? Ti imaš riječi života vječnoga!
69a my sme uverili a poznali, že si ty Kristus, ten Syn živého Boha.
69I mi vjerujemo i znamo: ti si Svetac Božji."
70Ježiš im odpovedal: Či som si ja nevyvolil vás dvanástich? A jeden z vás je diabol.
70Odgovori im Isus: "Nisam li ja vas dvanaestoricu izabrao? A ipak, jedan je od vas đavao."
71A to povedal o Judášovi Šimona Iškariotského, lebo ten ho mal zradiť, ktorý bol jedným z tých dvanástich.
71Govoraše to o Judi, sinu Šimuna Iškariotskoga, jednom od dvanaestorice, jer on ga je imao izdati.