1Alef. Oj, ja som muž, ktorý videl trápenie, ktorý bol švihaný prútom jeho prchlivosti.
1Ja sam čovjek što upozna bijedu pod šibom gnjeva njegova.
2Mňa pohnal a zaviedol do tmy a nie do svetla.
2Mene je odveo i natjerao da hodam u tmini i bez svjetlosti.
3Len proti mne sa vracia znova a znova, zaháňa sa svojou rukou každý deň.
3I upravo mene bije i udara bez prestanka njegova ruka.
4Bét. Zvetšil moje telo i moju kožu; skrúšil moje kosti.
4Iscijedio je moje meso, kožu moju, polomio kosti moje.
5Zastaväl ma dookola a obkľúčil ma horkosťou a nevoľou.
5Načinio mi jaram, glavu obrubio tegobama.
6Usadil ma na tmavých miestach ako tých, ktorí sú mŕtvi navždy.
6Pustio me da živim u tminama kao mrtvaci vječiti.
7Gimel. Ohradil ma, aby som nevyšiel; zaťažil moju reťaz.
7Zazidao me, i ja ne mogu izaći, otežao je moje okove.
8I keď kričím a volám pokorne o pomoc, zapcháva svoje uši pred mojou modlitbou.
8Kada sam vikao i zapomagao, molitvu je moju odbijao.
9Ohradil moje cesty tesaným kameňom; moje chodníky poprevracal.
9Zazidao mi ceste tesanim kamenom, zakrčio je putove moje.
10Daleth. Je mi jako čihajúci medveď, ako lev v skrýšach.
10Meni on bijaše medvjed koji vreba, lav u zasjedi.
11Odvracia moje cesty a roztrhal ma; učinil ma pustým.
11U bespuća me vodio, razdirao, ostavljao me da umirem.
12Natiahol svoje lučište a postavil ma jako cieľ strele.
12Napinjao je luk svoj i gađao me kao metu za svoje strelice.
13Hé. Vrazil do mojich ľadvín strely svojho túla.
13U slabine mi sasuo strelice, sinove svoga tobolca.
14Stal som sa posmechom všetkému svojmu ľudu, ich pesničkou každý deň.
14Postao sam smiješan svome narodu, rugalica svakidašnja.
15Nasýtil ma horkosťami; napojil ma palinou.
15Gorčinom me hranio, pelinom me napajao.
16Vav. A dal mi zubami drtiť štrk; zohol ma do popola.
16Puštao me da zube kršim kamen grizući, zakapao me u pepeo.
17Odvrhol si moju dušu preč od pokoja, až som i zabudol na to, čo je dobré.
17Duši je mojoj oduzet mir i više ne znam što je sreća!
18A povedal som: Zahynula moja životná sila a moja nádej, ktorej som sa nadejal od Hospodina.
18Rekoh: Dotrajao je život moj i nada koja mi od Jahve dolazi.
19Zajin. Pamätaj na moje trápenie a na moje blúdenie sem a ta, na palinu a na jed.
19Spomeni se bijede moje i stradanja, pelina i otrova!
20Istotne budeš pamätať, keď aj je moja duša zohnutá vo mne.
20Bez prestanka na to misli i sahne duša u meni.
21Toto vše odpoviem svojmu srdcu; preto sa nadejem:
21To nosim u srcu i gojim nadu u sebi.
22Chet. Je to mnohonásobná milosť Hospodinova, že sme nevyhynuli docela; lebo neprestaly jeho zľutovania.
22Dobrota Jahvina nije nestala, milosrđe njegovo nije presušilo.
23Sú nové každého rána; veľká je tvoja vernosť.
23Oni se obnavljaju svako jutro: tvoja je vjernost velika!
24Mojím dielom je Hospodin, hovorí moja duša; preto sa nadejem na neho.
24"Jahve je dio moj", veli mi duša, "i zato se u nj pouzdajem."
25Teth. Dobrý je Hospodin tým, ktorí očakávajú na neho, duši, ktorá ho hľadá.
25Dobar je Jahve onom koji se u nj pouzdaje, duši koja ga traži.
26Dobre je, aby dúfal človek a mlčky očakával na spasenie Hospodinovo.
26Dobro je u miru čekati spasenje Jahvino!
27Dobre je mužovi, aby niesol jarmo vo svojej mladosti.
27Dobro je čovjeku da nosi jaram za svoje mladosti.
28Jod. Nech sedí o samote a mlčí, keď naloží na neho.
28Neka sjedi u samoći i šuti, jer mu On to nametnu;
29Nech vloží svoje ústa do prachu, azda je ešte nádej.
29neka usne priljubi uz prašinu, možda još ima nade!
30Nech podá svoje líce tomu, kto ho bije; nech sa nasýti potupy.
30Neka pruži obraz onome koji ga bije, neka se zasiti porugom.
31Kaf. Lebo Pán neodvrhne na veky.
31Jer Gospod ne odbacuje nikoga zauvijek:
32Lebo hoci aj zarmúti, zase sa zľutuje podľa množstva svojej milosti.
32jer ako i rastuži, on se smiluje po svojoj velikoj ljubavi.
33Lebo netrápi zo svojho srdca ani nezarmucuje synov človeka.
33Jer samo nerado on ponižava i rascvili sinove čovjeka.
34Lamed. Zdeptať všetkých väzňov zeme pod svoje nohy,
34Kad se gaze nogama svi zemaljski sužnjevi,
35zohnúť súd muža pred tvárou Najvyššieho,
35kad se izvrće pravica čovjeku pred licem Svevišnjeg,
36prevrátiť človeka v jeho pravote, či by Pán toho nevidel?
36kad se krivica nanosi čovjeku u parnici, zar Gospod ne vidi?
37Mem. Kto kedy povedal niečo, a stalo sa, čoho by nebol prikázal Pán?
37Tko je rekao nešto i zbilo se? Nije li Gospod to zapovjedio?
38Či azda nepochádza z úst Najvyššieho zlé i dobré?
38Ne dolazi li iz usta Svevišnjega i dobro i zlo?
39Prečo by si tedy sťažoval človek, dokiaľ žije, muž na kázeň za svoje hriechy?
39Na što se tuže živi ljudi? Svatko na svoj grijeh.
40Nun. Nože zkúmajme svoje cesty a zpytujme a navráťme sa až k Hospodinovi!
40Ispitajmo, pretražimo pute svoje i vratimo se Jahvi.
41Pozdvihnime i svoje srdce s rukami k silnému Bohu v nebesiach!
41Dignimo svoje srce i ruke svoje k Bogu koji je na nebesima.
42My sme sa spreneverili a protivili sme sa, preto si ty neodpustil.
42Da, mi smo se odmetali, bili nepokorni, a ti, ti nisi praštao!
43Samek. Zastrel si sa hnevom a stíhaš nás; pobil si, nešetril si.
43Obastrt gnjevom svojim, gonio si nas, ubijao i nisi štedio.
44Zastrel si sa hustým oblakom, aby neprenikla modlitba.
44Oblakom si se obastro da molitva ne prodre do tebe.
45Položil si nás za smeti a povrheľ uprostred národov.
45Načinio si od nas smeće i odmet među narodima.
46Roztvárajú na nás svoje ústa všetci naši nepriatelia.
46Razjapili usta na nas svi neprijatelji naši.
47Strach a jama je nám údelom, spustošenie a skrúšenie.
47Užas i jama bila nam sudbina, propast i zator!
48Moje oko tečie potokami vody pre skrúšenie dcéry môjho ľudu.
48Potoci suza teku iz očiju mojih zbog propasti Kćeri naroda mojega.
49Ajin. Moje oko sa rozplýva a nemá pokoja a to tak bez prestania,
49Moje oči liju suze bez prestanka, jer prestanka nema
50dokiaľ len nevyzrie a neuvidí Hospodin z nebies.
50dok ne pogleda i ne vidi Jahve s nebesa.
51Moje oko pôsobí mojej duši bolesť pre všetky dcéry môjho mesta.
51Moje mi oko bol zadaje zbog kćeri svih mojega grada.
52Tsadé. Moji nepriatelia ma nemilosrdne honili, jako nejaké vtáča, bez príčiny.
52Uporno me k'o pticu progone svi što me mrze, a bez razloga.
53Aby zničili môj život, hodili ma do jamy a prihádzali ma kamením.
53U jamu baciše moj život i zatrpaše je kamenjem.
54Vody zalialy moju hlavu, takže som povedal: Už je po mne!
54Voda mi dođe preko glave, rekoh sam sebi: "Pogiboh!"
55Khof. Vzývam tvoje meno, ó, Hospodine, z najhlbšej jamy.
55I tada zazvah ime tvoje, Jahve, iz najdublje jame.
56Čuješ môj hlas, len nezakrývaj svojho ucha pred mojou prosbou o úľavu, pred mojím pokorným volaním o pomoc!
56Ti oču moj glas: "Ne začepljuj uši svoje na vapaje moje."
57Veď si sa blížieval v deň, v ktorý som volal na teba; vše si povedal: Neboj sa!
57Bliz meni bijaše u dan vapaja mog, govoraše: "Ne boj se!"
58Réš. Riešil si, Pane, pravoty mojej duše; vykúpil si môj život.
58Ti si, Gospode, izborio pravdu za dušu moju, ti si život moj izbavio.
59Vidíš, ó, Hospodine, prevrátenosť, ktorá sa mi deje; rozsúď môj súd!
59Ti, Jahve, vidje kako me tlače, dosudi mi pravdu.
60Vidíš všetku ich pomstu, všetky ich myšlienky o mne.
60Ti vidje svu osvetu njinu, sve podvale protiv mene.
61Šin. Počul si ich potupu, Hospodine, všetky ich úmysly proti mne,
61Čuo si, Jahve, podrugivanje njihovo, sve podvale protiv mene.
62slová rtov tých, ktorí povstávajú proti mne, a ich premýšľanie proti mne každého dňa.
62Usne protivnika mojih i misli njine protiv mene su cio dan.
63Hľaď, prosím, na ich sadanie a na ich vstávanie; ja som ich posmešnou pesničkou.
63Kad sjede, kad ustaju, pogledaj samo: ja sam im pjesma-rugalica.
64Tav. Daj im odplatu, Hospodine, podľa diela ich rúk!
64Vrati im, Jahve, milo za drago, po djelu ruku njihovih.
65Daj im zaštítenie srdca, svoju kliatbu na nich.
65Učini da srca im otvrdnu, udari ih prokletstvom svojim.
66Stíhaj vo svojom hneve a zahlaď ich zpod nebies Hospodinových.
66Goni ih gnjevno i sve ih istrijebi pod nebesima svojim, Jahve!