¹A povedal svojim učeníkom: Nie je možné, aby neprišly pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú.

¹I reče svojim učenicima: "Nije moguće da ne dođu sablazni, no jao onome po kom dolaze;

²Lepšie mu je, ak leží oslí žernov okolo jeho hrdla, a je vrhnutý do mora, než aby pohoršil jedného z týchto maličkých.

²je li s mlinskim kamenom o vratu strovaljen u more, korisnije mu je, nego da sablazni jednoga od ovih malenih.

³Vystríhajte sa! A keby zhrešil proti tebe tvoj brat, potresci ho; a jestli sa pokaja, odpusť mu.

³Čuvajte se!" "Pogriješi li tvoj brat, prekori ga; ako se obrati, oprosti mu.

⁴A keby sedem ráz za deň zhrešil proti tebe a sedem ráz za deň by sa obrátil k tebe a povedal: Kajam sa, odpustíš mu!

⁴Pa ako se sedam puta na dan ogriješi o tebe i sedam se puta obrati tebi govoreći: 'Žao mi je!', oprosti mu."

⁵A apoštolovia povedali Pánovi: Pridaj nám viery!

⁵Apostoli zamole Gospodina: "Umnoži nam vjeru!"

⁶A Pán povedal: Keby ste mali vieru jako horčičné zrno, povedali by ste tejto moruši; Vykoreň sa a presaď sa do mora! A poslúchla by vás.

⁶Gospodin im odvrati: "Da imate vjere koliko je zrno gorušičino, rekli biste ovom dudu: 'Iščupaj se s korijenom i presadi se u more!' I on bi vas poslušao."

⁷A kto z vás, kto má sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu hneď, keď sa navráti s poľa: Poď, sadni si za stôl?

⁷"Tko će to od vas reći sluzi svomu, oraču ili pastiru, koji se vrati s polja: 'Dođi brzo i sjedni za stol?'

⁸Ale či mu nepovie: Prihotov mi večeru a opáš sa a obsluhuj ma, až sa najem a napijem, a potom budeš jesť a piť ty!?

⁸Neće li mu naprotiv reći: 'Pripravi što ću večerati pa se pripaši i poslužuj mi dok jedem i pijem; potom ćeš ti jesti i piti?'

⁹Či azda ďakuje tomu sluhovi, že urobil, čo mu bolo nariadené? Nezdá sa mi.

⁹Zar duguje zahvalnost sluzi jer je izvršio što mu je naređeno?

¹⁰Tak aj vy, keď učiníte všetko, čo vám bolo nariadené, hovorte: Neužitoční sluhovia sme; učinili sme, čo sme boli povinní učiniť.

¹⁰Tako i vi: kad izvršite sve što vam je naređeno, recite: 'Sluge smo beskorisne! Učinismo što smo bili dužni učiniti!'"

¹¹A stalo sa, keď išiel do Jeruzalema, že išiel pomedzi Samáriu a Galileu.

¹¹Dok je tako putovao u Jeruzalem, prolazio je između Samarije i Galileje.

¹²A keď vchádzal do ktoréhosi mestečka, stretlo sa s ním desať malomocných mužov, ktorí sa postavili zďaleka

¹²Kad je ulazio u neko selo, eto mu u susret deset gubavaca. Zaustave se podaleko

¹³a hovorili povýšeným hlasom: Pane Ježišu, zmiluj sa nad nami!

¹³i zavape: "Isuse, Učitelju, smiluj nam se!"

¹⁴A keď ich uvidel, povedal im: Iďte a ukážte sa kňazom! A stalo sa v tom, ako išli, že boli očistení.

¹⁴Kad ih Isus ugleda, reče im: "Idite, pokažite se svećenicima!" I dok su išli, očistiše se.

¹⁵A jeden z nich vidiac, že je uzdravený, vrátil sa velikým hlasom oslavujúc Boha

¹⁵Jedan od njih vidjevši da je ozdravio, vrati se slaveći Boga u sav glas.

¹⁶a padol na tvár k jeho nohám a ďakoval mu. A to bol Samaritán.

¹⁶Baci se ničice k Isusovim nogama zahvaljujući mu. A to bijaše neki Samarijanac.

¹⁷Vtedy odpovedal Ježiš a riekol: Či ich nebolo všetkých desať očistených? A kdeže tých deväť?

¹⁷Nato Isus primijeti: "Zar se ne očistiše desetorica?

¹⁸Či sa oni jako Židia nenašli takí, aby sa boli vrátili a dali Bohu slávu, iba tento cudzinec?

¹⁸A gdje su ona devetorica? Ne nađe li se nijedan koji bi se vratio i podao slavu Bogu, osim ovoga tuđinca?"

¹⁹A jemu povedal: Vstaň a idi; tvoja viera ťa uzdravila.

¹⁹A njemu reče: "Ustani! Idi! Tvoja te vjera spasila!"

²⁰A keď sa ho opýtali farizeovia, kedy prijde kráľovstvo Božie, odpovedal im a riekol: Kráľovstvo Božie neprijde s pozorovaním,

²⁰Upitaju ga farizeji: "Kad će doći kraljevstvo Božje?" Odgovori im: "Kraljevstvo Božje ne dolazi primjetljivo.

²¹ani nepovedia: Hľa, tu! alebo: Tam hen! Lebo hľa, kráľovstvo Božie je medzi vami!

²¹Niti će se moći kazati: 'Evo ga ovdje!' ili: 'Eno ga ondje!' Ta evo - kraljevstvo je Božje među vama!"

²²A učeníkom povedal: Prijdú dni, keď si budete žiadať vidieť jeden z dní Syna človeka; ale neuvidíte.

²²Zatim reče učenicima: "Doći će dani kad ćete zaželjeti vidjeti i jedan dan Sina Čovječjega, ali ga nećete vidjeti.

²³A povedia vám: Hľa, tu! alebo: Hľa, tam hen! Nechoďte ani sa za tým nežeňte!

²³Govorit će vam: 'Eno ga ondje, evo ovdje!' Ne odlazite i ne pomamite se!

²⁴Lebo jako blesk, blýskajúci sa od jedného kraja pod nebom po druhý kraj pod nebom, ožaruje, tak bude aj Syn človeka v svoj deň.

²⁴Jer kao što munja sijevne na jednom kraju obzorja i odbljesne na drugom, tako će biti i sa Sinom Čovječjim u Dan njegov.

²⁵Ale najprv musí mnoho trpieť a byť zavrhnutým od tohoto pokolenia.

²⁵No prije treba da on mnogo pretrpi i da ga ovaj naraštaj odbaci."

²⁶A jako bolo vo dňoch Noeho, tak bude aj vo dňoch Syna človeka;

²⁶"I kao što bijaše u dane Noine, tako će biti i u dane Sina Čovječjega:

²⁷jedli, pili, ženili sa a vydávaly až do toho dňa, ktorého vošiel Noe do korábu, a prišla potopa a zahubila všetkých.

²⁷jeli su, pili, ženili se i udavali do dana kad Noa uđe u korablju. I dođe potop i sve uništi.

²⁸Aj podobne jako sa dialo vo dňoch Lotových: jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, staväli;

²⁸Slično kao što bijaše u dane Lotove: jeli su, pili, kupovali, prodavali, sadili, gradili.

²⁹ale toho dňa, ktorého vyšiel Lot zo Sodomy, dal Bôh, aby pršal oheň a síra s neba a zahubil všetkých.

²⁹A onog dana kad Lot iziđe iz Sodome, zapljušti s neba oganj i sumpor i sve uništi.

³⁰Tak iste bude aj toho dňa, ktorého sa zjaví Syn človeka.

³⁰Tako će isto biti u dan kad se Sin Čovječji objavi."

³¹Toho dňa kto bude na streche a jeho náradie v dome, nech neschádza, aby ho vzal; a ten, kto na poli, podobne, nech sa nevracia zpät!

³¹"U onaj dan tko bude na krovu, a stvari mu u kući, neka ne siđe da ih uzme.

³²Pamätajte na Lotovu ženu!

³²I tko bude u polju, neka se ne okreće natrag. Sjetite se žene Lotove!

³³Ktokoľvek by hľadal zachrániť svoju dušu, ztratí ju; a ktokoľvek by ju ztratil, splodí ju k životu.

³³Tko god bude nastojao život svoj sačuvati, izgubit će ga; a tko ga izgubi, živa će ga sačuvati."

³⁴Hovorím vám, že tej noci budú dvaja na jednej posteli; jeden bude vzatý a druhý zanechaný.

³⁴"Kažem vam, one će noći biti dvojica u jednoj postelji: jedan će se uzeti, drugi ostaviti.

³⁵Dve budú spolu mlieť; jedna bude vzatá a druhá zanechaná.

³⁵Dvije će mljeti zajedno: jedna će se uzeti, druga ostaviti."

³⁶Dvaja budú na poli; jeden bude vzatý a druhý zanechaný.

³⁶#

³⁷A oni mu odpovedali a riekli: Kde, Pane? A on im povedal: Kde bude telo, tam sa shromaždia aj orli.

³⁷Upitaše ga na to: "Gdje to, Gospodine?" A on im reče: "Gdje bude trupla, ondje će se okupljati i orlovi."