¹A povedal im aj podobenstvo na to, že je treba vždycky sa modliť a neustávať.

¹Kaza im i prispodobu kako valja svagda moliti i nikada ne sustati:

²Bol vraj v istom meste nejaký sudca, ktorý sa Boha nebál a človeka nehanbil.

²"U nekom gradu bio sudac. Boga se nije bojao, za ljude nije mario.

³A bola v tom istom meste jakási vdova, ktorá chodila k nemu a hovorila: Pomsti ma nad mojím protivníkom a vysloboď ma od neho!

³U tom gradu bijaše i neka udovica. Dolazila k njemu i molila: 'Obrani me od mog tužitelja!'

⁴A nechcel za čas. Ale potom povedal sám v sebe: Hoci sa ani Boha nebojím ani človeka sa nehanbím,

⁴No on ne htjede zadugo. Napokon reče u sebi: 'Iako se Boga ne bojim nit za ljude marim, ipak,

⁵ale preto, že mi táto vdova nedá pokoja, pomstím ju, nech mi tu nechodí naveky a netrápi ma.

⁵jer mi udovica ova dodijava, obranit ću je da vječno ne dolazi mučiti me.'"

⁶A Pán povedal: Počujte, čo hovorí ten nespravedlivý sudca!

⁶Nato reče Gospodin: "Čujte što govori nepravedni sudac!

⁷A čo by Bôh nepomstil svojich vyvolených, ktorí volajú k nemu dňom i nocou, hoc aj pri nich zhovieva?

⁷Neće li onda Bog obraniti svoje izabrane koji dan i noć vape k njemu sve ako i odgađa stvar njihovu?

⁸Ba hovorím vám, že ich pomstí, a to skoro. Avšak keď prijde Syn človeka, či aj najde vieru na zemi?

⁸Kažem vam, ustat će žurno na njihovu obranu. Ali kad Sin Čovječji dođe, hoće li naći vjere na zemlji?"

⁹A povedal i proti niektorým, ktorí dúfali v sebe, že sú spravedliví a ostatných nemali za nič, toto podobenstvo:

⁹Nekima pak koji se pouzdavahu u sebe da su pravednici, a druge potcjenjivahu, reče zatim ovu prispodobu:

¹⁰Dvaja mužovia išli hore do chrámu modliť sa. Jeden bol farizeus a druhý publikán.

¹⁰"Dva čovjeka uziđoše u Hram pomoliti se: jedan farizej, drugi carinik.

¹¹Farizeus si zastal a takto sa modlil u seba: Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia, dráči, nespravedliví, cudzoložníci alebo aj ako tento publikán.

¹¹Farizej se uspravan ovako u sebi molio: 'Bože, hvala ti što nisam kao ostali ljudi: grabežljivci, nepravednici, preljubnici ili - kao ovaj carinik.'

¹²Postím sa dva razy do týždňa a dávam desiatky zo všetkých príjmov.

¹²Postim dvaput u tjednu, dajem desetinu od svega što steknem.'

¹³A publikán stojac zďaleka nechcel ani len oči pozdvihnúť k nebu, ale sa bil do pŕs a hovoril: Ó, Bože, buď milostivý mne hriešnemu!

¹³A carinik, stojeći izdaleka, ne usudi se ni očiju podignuti k nebu, nego se udaraše u prsa govoreći: 'Bože milostiv budi meni grešniku!'

¹⁴Hovorím vám, že tento odišiel ospravedlnený dolu do svojho domu a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený; a kto sa ponižuje, bude povýšený.

¹⁴Kažem vam: ovaj siđe opravdan kući svojoj, a ne onaj! Svaki koji se uzvisuje, bit će ponižen; a koji se ponizuje, bit će uzvišen."

¹⁵A donášali mu aj nemluvňatá, aby sa ich dotýkal. A keď to videli učeníci, dohovárali im.

¹⁵A donosili mu i dojenčad da ih se dotakne. Vidjevši to, učenici im branili.

¹⁶Ale Ježiš privolajúc si deti povedal: Nechajte dieťatká ísť ku mne a nebráňte im, lebo takých je kráľovstvo Božie.

¹⁶A Isus ih dozva i reče: "Pustite dječicu neka dolaze k meni i ne priječite im jer takvih je kraljevstvo Božje."

¹⁷Ameň vám hovorím, že kto by neprijal kráľovstva Božieho jako dieťa, nikdy nevojde do neho.

¹⁷"Zaista, kažem vam, tko ne primi kraljevstva Božjega kao dijete, ne, u nj neće ući."

¹⁸A opýtalo sa ho ktorési knieža a rieklo: Dobrý Učiteľu, čo mám činiť, aby som dedične obdržal večný život?

¹⁸I upita ga neki uglednik: "Učitelju dobri, što mi je činiti da baštinim život vječni?"

¹⁹A Ježiš mu odpovedal: Čo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden, Bôh.

¹⁹Reče mu Isus: "Što me zoveš dobrim? Nitko nije dobar, doli Bog jedini.

²⁰A prikázania vieš: Nezcudzoložíš, nezabiješ, neukradneš, nevydáš falošného svedoctva, cti svojho otca i svoju mať!

²⁰Zapovijedi znaš: Ne čini preljuba! Ne ubij! Ne ukradi! Ne svjedoči lažno! Poštuj oca svoga i majku!"

²¹A on povedal: To všetko som zachoval od svojej mladosti.

²¹A onaj će: "Sve sam to čuvao od mladosti."

²²A keď to počul Ježiš, povedal mu: Ešte ti jedno chýba: predaj všetko, čo máš, a rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi a poď, nasleduj ma!

²²Čuvši to, Isus mu reče: "Još ti jedno preostaje: sve što imaš prodaj i razdaj siromasima pa ćeš imati blago na nebu. A onda dođi i idi za mnom."

²³Ale on počujúc to veľmi sa zarmútil, lebo bol veľmi bohatý.

²³Kad je on to čuo, ražalosti se jer bijaše silno bogat.

²⁴A keď ho videl Ježiš, že sa veľmi zarmútil, povedal: Ako ťažko vojdú do kráľovstva Božieho tí, ktorí majú majetky!

²⁴Vidjevši ga, reče Isus: "Kako li je teško imućnicima u kraljevstvo Božje!

²⁵Lebo ľahšie je veľblúdovi prejsť cez ihelnú dierku ako bohatému vojsť do kráľovstva Božieho.

²⁵Lakše je devi kroz uši iglene nego bogatašu u kraljevstvo Božje."

²⁶Vtedy povedali tí, ktorí to počuli: A kto potom môže byť spasený?

²⁶Koji su to čuli, rekoše: "Pa tko se onda može spasiti?"

²⁷A on povedal: To, čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha.

²⁷A on će: "Što je nemoguće ljudima, moguće je Bogu."

²⁸A Peter povedal: Hľa, my sme opustili všetko a išli sme za tebou -.

²⁸Nato reče Petar: "Evo, mi ostavismo svoje i pođosmo za tobom."

²⁹A on im povedal: Ameň vám hovorím, že nieto nikoho, kto by opustil dom alebo rodičov alebo bratov alebo manželku alebo deti pre kráľovstvo Božie,

²⁹Isus će im: "Zaista, kažem vam, nema ga tko bi ostavio kuću, ili ženu, ili braću, ili roditelje, ili djecu poradi kraljevstva Božjega,

³⁰kto by už v tomto čase nedostal mnohonásobne viac a v budúcom veku večného života.

³⁰a da ne bi primio mnogostruko već u ovom vremenu, i u budućem vijeku život vječni."

³¹A pojmúc si dvanástich povedal im: Hľa, ideme hore do Jeruzalema, a naplní sa Synovi človeka všetko, čo je napísané skrze prorokov;

³¹I uzevši sa sobom dvanaestoricu, reče im: "Evo uzlazimo u Jeruzalem i na Sinu Čovječjem ispunit će se sve što su napisali proroci:

³²lebo ho vydajú pohanom, naposmievajú sa mu, zhanobia, opľujú

³²doista, bit će predan poganima, izrugan, zlostavljan i popljuvan;

³³a zbičujúc zabijú ho, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych.

³³i pošto ga izbičuju, ubit će ga, ali on će treći dan ustati."

³⁴Ale oni neporozumeli ničomu z toho, a bolo skryté pred nimi to slovo, ani nevedeli, čo sa to hovorí.

³⁴No oni ništa od toga ne razumješe. Te im riječi bijahu skrivene i ne shvaćahu što bijaše rečeno.

³⁵A stalo sa, keď sa blížil k Jerichu, že nejaký slepý sedel vedľa cesty a žobral.

³⁵A kad se približavao Jerihonu, neki slijepac sjedio kraj puta i prosio.

³⁶A keď počul zástup, idúci pomimo, vypytoval sa, čo je to?

³⁶Čuvši gdje mnoštvo prolazi, raspitivao se što je to.

³⁷A oznámili mu, že Ježiš Nazarejský ide tade.

³⁷Rekoše mu: "Isus Nazarećanin prolazi."

³⁸Vtedy skríkol a povedal: Ježišu, synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou!

³⁸Tada povika: "Isuse, Sine Davidov, smiluj mi se!"

³⁹A tí, ktorí išli popredku, dohovárali mu, aby mlčal, ale on tým väčšmi kričal: Synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou!

³⁹Oni ga sprijeda ušutkivali, ali on je još jače vikao: "Sine Davidov, smiluj mi se!"

⁴⁰Vtedy postál Ježiš a rozkázal, aby ho priviedli k nemu. A keď sa priblížil, opýtal sa ho:

⁴⁰Isus se zaustavi i zapovjedi da ga dovedu k njemu. Kad se on približi, upita ga:

⁴¹Čo chceš, aby som ti učinil? A on povedal: Pane, aby som videl.

⁴¹"Što hoćeš da ti učinim?" A on će: "Gospodine, da progledam."

⁴²A Ježiš mu povedal: Vidz! Tvoja viera ťa uzdravila.

⁴²Isus će mu: "Progledaj! Vjera te tvoja spasila."

⁴³A naskutku prezrel a išiel za ním oslavujúc Boha. A všetok ľud vidiac to vzdal chválu Bohu.

⁴³I umah progleda i uputi se za njim slaveći Boga. I sav narod koji to vidje dade hvalu Bogu.