1A zase vošiel do synagógy. A bol tam človek, ktorý mal uschlú ruku.
1Uđe ponovno u sinagogu. Bio je ondje čovjek usahle ruke.
2A striehli ho, či ho uzdraví v sobotu, aby ho obžalovali.
2A oni vrebahu hoće li ga Isus u subotu izliječiti, da ga optuže.
3A povedal človekovi, ktorý mal uschlú ruku: Vstaň do prostredku!
3On kaže čovjeku usahle ruke: "Stani na sredinu!"
4A povedal im: Či sa smie v sobotu dobre robiť a či zle robiť - život zachrániť a či zabiť? A oni mlčali.
4A njima će: "Je li subotom dopušteno činiti dobro ili činiti zlo, život spasiti ili pogubiti?" No oni su šutjeli.
5A obzrúc sa po nich dookola s hnevom, súčasne zarmútený nad tvrdosťou ich srdca, povedal človekovi: Vystri svoju ruku! A vystrel, a jeho ruka bola zase zdravá jako tá druhá.
5A on, ražalošćen okorjelošću srca njihova, srdito ih ošinu pogledom pa reče tom čovjeku: "Ispruži ruku!" On ispruži - i ruka mu zdrava!
6A farizeovia vyšli hneď a radili sa s heródiánmi proti nemu, jako by ho zahubili.
6Farizeji iziđu i dadnu se odmah s herodovcima na vijećanje protiv njega kako da ga pogube.
7A Ježiš odišiel so svojimi učeníkmi k moru. A išlo za ním veliké množstvo ľudu od Galilee i z Judska,
7Isus se s učenicima povuče k moru. Za njim je išao silan svijet iz Galileje. I iz Judeje,
8z Jeruzalema, z Idumee, zo Zajordánia, i tí z okolia Týru a Sidona, veliké množstvo, keď počuli, jaké mnohé divné veci činil, prišli k nemu.
8iz Jeruzalema, iz Idumeje, iz Transjordanije i iz okolice Tira i Sidona - silno je mnoštvo čulo što čini i nagrnulo k njemu.
9A povedal svojim učeníkom, aby mu bola loďka napohotove pre zástup, aby ho netlačili;
9Stoga reče učenicima neka mu se zbog mnoštva pripravi lađica da ga ne bi zgnjeli.
10lebo mnohých uzdravil, takže sa len tak všetci na neho valili, aby sa ho dotkli, ktorí mali nejaké choroby.
10Jer mnoge je ozdravio pa su se svi koji bijahu pogođeni kakvim zlom bacali na nj da bi ga se dotakli.
11Aj nečistí duchovia, keď ho videli, padali pred ním, kričali a hovorili: Ty si ten Syn Boží!
11A nečisti duhovi, čim bi ga spazili, padali bi preda nj i vikali: "Ti si Sin Božji!"
12A veľmi im prikazoval, aby ho nevyjavovali.
12A on im se oštro prijetio da ga ne prokazuju.
13A vyšiel na vrch a povolal si k sebe tých, ktorých sám chcel, a odišli za ním.
13Uziđe na goru i pozove koje sam htjede. I dođoše k njemu.
14A ustanovil dvanástich, aby boli s ním, aby ich posielal kázať,
14I ustanovi dvanaestoricu da budu s njime i da ih šalje propovijedati
15a aby mali moc uzdravovať neduhy a vyháňať démonov.
15s vlašću da izgone đavle.
16A tedy ustanovil dvanástich, Šimona, ktorému pridal meno Peter,
16Ustanovi dakle dvanaestoricu: Šimuna, kojemu nadjenu ime Petar,
17a Jakoba, syna Zebedeovho, a Jána, brata Jakobovho, a pridal im meno: Boanerges, čo je: Synovia hromu;
17i Jakova Zebedejeva i Ivana, brata Jakovljeva, kojima nadjenu ime Boanerges, to jest Sinovi groma,
18a Andreja a Filipa a Bartolomea a Matúša a Tomáša a Jakoba Alfeovho a Taddea a Šimona Kananitského
18i Andriju i Filipa i Bartolomeja i Mateja i Tomu i Jakova Alfejeva i Tadeja i Šimuna Kananajca
19a Judáša Iškariotského, ktorý ho aj zradil.
19i Judu Iškariotskoga, koji ga izda.
20A opät sa sišiel zástup, takže nemohli ani chleba pojesť.
20I dođe Isus u kuću. Opet se skupi toliko mnoštvo da nisu mogli ni jesti.
21A keď počuli o tom jeho príbuzní, išli, aby ho chytili, lebo vraveli, že pošiel z rozumu.
21Čuvši to, dođoše njegovi da ga obuzdaju jer se govorilo: "Izvan sebe je!"
22A zákonníci, ktorí boli prišli dolu od Jeruzalema, hovorili, že má Belzebúba a že kniežaťom nad démonami vyháňa démonov.
22I pismoznanci što siđoše iz Jeruzalema govorahu: "Beelzebula ima, po poglavici đavolskom izgoni đavle."
23A privolajúc si ich hovoril im v podobenstvách: Ako môže satan vyháňať satana?
23A on ih dozva pa im u prispodobama govoraše: "Kako može Sotona Sotonu izgoniti?
24A jestli sa kráľovstvo rozdvojí samo proti sebe, to kráľovstvo nemôže obstáť.
24Ako se kraljevstvo u sebi razdijeli, ono ne može opstati.
25A rozdvojí-li sa dom sám proti sebe, nebude môcť obstáť ten dom.
25Ili: ako se kuća u sebi razdijeli, ona ne može opstati.
26A jestli satan povstal sám proti sebe a rozdvojil sa, nemôže obstáť, ale mu je koniec.
26Ako je dakle Sotona sam na sebe ustao i razdijelio se, ne može opstati, nego mu je kraj.
27Nikto nemôže rozchvátať náradie silného vojdúc do jeho domu, ak by prv nepoviazal toho silného, a len potom zlúpi jeho dom.
27Nitko, dakako, ne može u kuću jakoga ući i oplijeniti mu pokućstvo ako prije jakoga ne sveže. Tada će mu kuću oplijeniti!"
28Ameň vám hovorím, že všetky hriechy budú odpustené ľudským synom i všetky rúhania, ktorýmikoľvek by sa rúhali;
28Doista, kažem vam, sve će se oprostiti sinovima ljudskima, koliki god bili grijesi i hule kojima pohule.
29ale ten, kto by sa rúhal Svätému Duchu, nemá odpustenia na veky, ale je vinný večného súdu.
29No pohuli li tko na Duha Svetoga, nema oproštenja dovijeka; krivac je grijeha vječnoga."
30Lebo hovorili: Má nečistého ducha.
30Jer govorahu: "Duha nečistoga ima."
31A tedy prišli jeho matka i jeho bratia a stojac vonku poslali k nemu a volali ho.
31I dođu majka njegova i braća njegova. Ostanu vani, a k njemu pošalju neka ga pozovu.
32A sedel okolo neho zástup, a povedali mu: Hľa, tvoja matka i tvoji bratia i tvoje sestry ťa vonku hľadajú.
32Oko njega je sjedjelo mnoštvo. I reknu mu: "Eno vani majke tvoje i braće tvoje, traže te!"
33A on im odpovedal: Kto je moja matka, a kto sú moji bratia?
33On im odgovori: "Tko je majka moja i braća moja?"
34A obzrúc sa dookola po tých, ktorí sedeli vôkol neho, rečie: Hľa, moja matka a moji bratia!
34I okruži pogledom po onima što su sjedjeli oko njega u krugu i kaže: "Evo majke moje, evo braće moje!
35Lebo ktokoľvek by činil vôľu Božiu, ten je mojím bratom, mojou sestrou i matkou.
35Tko god vrši volju Božju, on mi je brat i sestra i majka."