¹A zase započal učiť pri mori. A shromaždil sa k nemu veliký zástup, takže vošiel do lode a sedel na mori, a všetok zástup bol pri mori na zemi.

¹I poče opet poučavati uz more. I zgrnu se k njemu silan svijet te on uđe u lađu i sjede na moru, a sve ono mnoštvo bijaše uz more, na kopnu.

²A učil ich mnohému v podobenstvách a hovoril im vo svojom učení:

²Poučavao ih je u prispodobama mnogočemu. Govorio im u pouci:

³Počujte! Hľa, vyšiel rozsievač, aby rozsieval.

³"Poslušajte! Gle, iziđe sijač sijati.

⁴A stalo sa v tom, ako rozsieval, že jedno padlo vedľa cesty. A prileteli nebeskí vtáci a sozobali ho.

⁴I dok je sijao, poneko zrno pade uz put, dođoše ptice i pozobaše ga.

⁵A iné padlo na skalnaté miesto, kde nemalo mnoho zeme, a hneď vzišlo, lebo nemalo hlbokosti zeme.

⁵Neko opet pade na kamenito tlo gdje nemaše dosta zemlje. Odmah izniknu jer nemaše duboke zemlje.

⁶Ale keď vyšlo slnce, vyhorelo a preto, že nemalo koreňa, vyschlo.

⁶Ali kad ogranu sunce, izgorje; i jer nemaše korijenja, osuši se.

⁷A zase iné padlo do tŕnia, a vzišlo tŕnie a udusilo ho, a nedalo užitku.

⁷Neko opet pade u trnje i trnje uzraste i uguši ga te ploda ne donese.

⁸A opät iné padlo do dobrej zeme a vydalo užitok vzchádzajúc a rastúc, a donieslo niektoré tridsať, niektoré šesťdesiat a niektoré sto.

⁸Neko napokon pade u dobru zemlju i dade plod, razraste se i razmnoži, te donese: jedno tridesetostruko, jedno šezdesetostruko, jedno stostruko."

⁹A hovoril im: Kto má uši nato, aby počul, nech počuje!

⁹I doda: "Tko ima uši da čuje, neka čuje!"

¹⁰A keď bol sám, opýtali sa ho tí, ktorí boli okolo neho, s tými dvanástimi, na tie podobenstvá.

¹⁰Kad bijaše nasamo, oni oko njega zajedno s dvanaestoricom pitahu ga o prispodobama.

¹¹A povedal im: Vám je dané poznať tajomstvo kráľovstva Božieho; ale tamtým vonku deje sa všetko v podobenstvách,

¹¹I govoraše im: "Vama je dano otajstvo kraljevstva Božjega, a onima vani sve biva u prispodobama:

¹²aby hľadiac hľadeli, ale nevideli, a čujúc počuli, ale nerozumeli, aby sa asnáď neobrátili, a odpustily by sa im hriechy.

¹²da gledaju, gledaju - i ne vide, slušaju, slušaju - i ne razumiju, da se ne obrate pa da im se otpusti."

¹³A rečie im: Či nerozumiete tomu podobenstvu? A jakože potom porozumiete všetkým podobenstvám?

¹³I kaže im: "Zar ne znate tu prispodobu? Kako ćete onda razumjeti prispodobe uopće?

¹⁴Rozsievač seje slovo.

¹⁴Sijač sije Riječ.

¹⁵A toto sú tí vedľa cesty, kde sa seje slovo, ktorí, keď počujú, hneď ide satan a vyníma slovo, vsiate v ich srdciach.

¹⁵Oni uz put, gdje je Riječ posijana, jesu oni kojima, netom čuju, odmah dolazi Sotona i odnosi Riječ u njih posijanu.

¹⁶A podobne sú tí, ktorí sa sejú na skalnatých miestach, ktorí, keď počujú slovo, hneď ho s radosťou berú,

¹⁶Zasijani na tlo kamenito jesu oni koji kad čuju Riječ, odmah je s radošću prime,

¹⁷lež nemajú v sebe koreňa, ale sú dočasní; a potom, keď nastane súženie alebo prenasledovanie pre slovo, hneď sa horšia.

¹⁷ali nemaju u sebi korijena, nego su nestalni: kad nastane nevolja ili progonstvo zbog Riječi, odmah se sablazne.

¹⁸A sú iní, ktorí sa sejú do tŕnia; to sú takí, ktorí počuli slovo,

¹⁸A drugi su oni u trnje zasijani. To su oni koji poslušaju Riječ,

¹⁹ale starosti tohoto sveta a zvod bohatstva a iné žiadosti, vchádzajúce do srdca, udusujú slovo, a býva bez užitku.

¹⁹ali nadošle brige vremenite, zavodljivost bogatstva i ostale požude uguše Riječ te ona ostane bez ploda.

²⁰A zase tamtí, ktorí sťa na dobrej zemi sú posiati, sú takí, ktorí počúvajú slovo a prijímajú ho a donášajú užitok: niektoré tridsať, niektoré šesťdesiat a niektoré sto.

²⁰A zasijani na dobru zemlju jesu oni koji čuju i prime Riječ te urode: tridesetostruko, šezdesetostruko, stostruko.

²¹A vravel im: Či azda ide svieca nato, aby ju postavili pod nádobu alebo pod posteľ a či nie nato, aby ju postavili na svietnik?

²¹I govoraše im: "Unosi li se svjetiljka da se pod posudu stavi ili pod postelju? Zar ne da se stavi na svijećnjak?

²²Lebo nič nie je tak skryté, čo by nemalo byť zjavené, ani nebolo ukryté, ale tiež iba nato, aby vyšlo na javo.

²²Ta ništa nije zastrto, osim zato da se očituje; i ništa skriveno, osim zato da dođe na vidjelo!

²³Ak má niekto uši nato, aby počul, nech počuje!

²³Ima li tko uši da čuje, neka čuje."

²⁴A vravel im: Vidzte, čo čujete! Jakou mierou meriate, takou vám bude odmerané a pridané bude vám počúvajúcim.

²⁴I govoraše im: "Pazite što slušate. Mjerom kojom mjerite mjerit će vam se. I nadodat će vam se.

²⁵Lebo kto má, tomu bude dané, a kto nemá, od toho sa vezme i to, čo nemá.

²⁵Doista, onomu tko ima dat će se, a onomu tko nema oduzet će se i ono što ima."

²⁶A vravel: S kráľovstvom Božím je to tak, ako keby človek hodil semä na zem

²⁶I govoraše im: "Kraljevstvo je Božje kao kad čovjek baci sjeme u zemlju.

²⁷a spával by a vstával vodne i vnoci, a semä by vzchádzalo a rástlo, že sám nevie ako;

²⁷Spavao on ili bdio, noću i danju sjeme klija i raste - sam ne zna kako;

²⁸lebo zem donáša úrodu sama od seba, najprv bylinu, potom klas a potom plné ovocie v klase.

²⁸zemlja sama od sebe donosi plod: najprije stabljiku, onda klas i napokon puno zrnja na klasu.

²⁹A keď dozreje plod, hneď pošle srp, lebo sa dostanovila žatva.

²⁹A čim plod dopusti, brže se on laća srpa jer eto žetve."

³⁰A vravel: Čomu máme pripodobniť kráľovstvo Božie? Alebo jakým podobenstvom ho máme zobraziť?

³⁰I govoraše: "Kako da prispodobimo kraljevstvo nebesko ili u kojoj da ga prispodobi iznesemo?

³¹Je ako horčičné zrno, ktoré, keď sa poseje na zem, je menšie od všetkých semien, ktoré sú na zemi;

³¹Kao kad se gorušičino zrno posije u zemlju. Manje od svega sjemenja na zemlji,

³²ale keď sa zaseje, vzchádza a býva väčšie od všetkých zelín a ženie veliké letorasty, takže pod jeho tôňou môžu si nebeskí vtáci robiť hniezda.

³²jednoć posijano, naraste i postane veće od svega povrća pa potjera velike grane te se pod sjenom njegovom gnijezde ptice nebeske."

³³A mnohými takými podobenstvami im hovoril slovo, tak ako mohli počuť.

³³Mnogim takvim prispodobama navješćivaše im Riječ, kako već mogahu slušati.

³⁴No, bez podobenstva im nehovoril, ale osobitne vykladal svojim učeníkom všetko.

³⁴Bez prispodobe im ne govoraše, a nasamo bi svojim učenicima sve razjašnjavao.

³⁵A riekol im toho dňa, keď už bol večer: Prejdime na druhú stranu!

³⁵Uvečer istoga dana kaže im: "Prijeđimo prijeko!"

³⁶A zanechajúc zástup vzali ho so sebou tak, ako bol na lodi. A boly s ním aj iné lode.

³⁶Oni otpuste mnoštvo i povezu Isusa kako već bijaše u lađi. A pratile su ga i druge lađe.

³⁷Vtedy povstala veliká búrka od vetra, a vlny sa tak valily do lode, že sa až naplňovala.

³⁷Najednom nasta žestoka oluja, na lađu navale valovi te su je već gotovo napunili.

³⁸A on bol v zálodí a spal na poduške. A zobudili ho a povedali mu: Učiteľu, či nedbáš, že hynieme?

³⁸A on na krmi spavaše na uzglavku. Probude ga i kažu mu: "Učitelju! Zar ne mariš što ginemo?"

³⁹A prebudiac sa pokarhal vietor a povedal moru: Mlč, umĺkni! A prestal vietor, a nastalo veľké ticho.

³⁹On se probudi, zaprijeti vjetru i reče moru: "Utihni! Umukni!" I smiri se vjetar i nasta velika utiha.

⁴⁰A povedal im: Čo ste takí bojazliví? Či ešte nemáte viery?

⁴⁰Tada im reče: "Što ste bojažljivi? Kako nemate vjere?"

⁴¹A veľmi sa báli a hovorili jeden druhému: Ktože je tento, že ho i vietor i more poslúchajú?!

⁴¹Oni se silno prestrašiše pa se zapitkivahu: "Tko li je ovaj da mu se i vjetar i more pokoravaju?"