¹A prišli na druhú stranu mora do kraja Gadarénov.

¹Stigoše na onu stranu mora, u kraj gerazenski.

²A jako vyšiel z lode, hneď sa s ním stretol človek z hrobov, v nečistom duchu,

²Čim iziđe iz lađe, odmah mu iz grobnica pohiti u susret neki čovjek s nečistim duhom.

³ktorý to človek mal svoje obydlie v hroboch, a už ho ani reťazami nemohol nikto viacej poviazať,

³Obitavalište je imao u grobnicama. I nitko ga više nije mogao svezati ni lancima

⁴pretože bol často poviazaný putami na nohách a reťazami a roztrhal reťazi a putá polámal, a nikto ho nevládal skrotiť.

⁴jer je već često bio i okovima i lancima svezan, ali je raskinuo okove i iskidao lance i nitko ga nije mogao ukrotiti.

⁵A vždycky, vodne i vnoci, bol na tamojších vrchoch a v hroboch a kričal a bil sa kameňmi.

⁵Po cijele bi noći i dane u grobnicama i po brdima vikao i bio se kamenjem.

⁶A keď uvidel Ježiša zďaleka, bežal a poklonil sa mu

⁶Kad izdaleka opazi Isusa, dotrči i pokloni mu se,

⁷a skríknuc velikým hlasom povedal: Čo mám s tebou, Ježišu, Synu Najvyššieho Boha! Zaväzujem ťa prísahou na Boha, aby si ma netrápil!

⁷a onda u sav glas povika: "Što ti imaš sa mnom, Isuse, Sine Boga Svevišnjega? Zaklinjem te Bogom, ne muči me!"

⁸Lebo mu hovoril: Vyjdi z človeka, nečistý duchu!

⁸Jer Isus mu bijaše rekao: "Iziđi, duše nečisti, iz ovoga čovjeka!"

⁹A pýtal sa ho: Jako ti je meno? A povedal mu: Legion mi je meno, lebo nás je mnoho.

⁹Isus ga nato upita: "Kako ti je ime?" Kaže mu: "Legija mi je ime! Ima nas mnogo!"

¹⁰A veľmi ho prosil, žeby ich neposielal preč z toho kraja.

¹⁰I uporno zaklinjaše Isusa da ih ne istjera iz onoga kraja.

¹¹A bolo tam na svahu vrchu veliké stádo svíň, pasúce sa.

¹¹A ondje je pod brdom paslo veliko krdo svinja.

¹²A prosili ho všetci tí démoni a hovorili: Pošli nás do tých svíň, aby sme vošli do nich.

¹²Zaklinjahu ga dakle: "Pošalji nas u ove svinje da u njih uđemo!"

¹³A Ježiš im hneď dovolil. Vtedy vyšli nečistí duchovia a vošli do svíň, a stádo sa srútilo dolu úbočím do mora, a bolo ich okolo dvoch tisícov, a potopily sa v mori.

¹³I on im dopusti. Tada iziđoše nečisti duhovi i uđoše u svinje. I krdo od oko dvije tisuće jurnu niz obronak u more i podavi se u moru.

¹⁴A tí, ktorí ich pásli, utiekli a oznámili to v meste i v domoch v poli. A vyšli vidieť, čo sa to stalo.

¹⁴Svinjari pobjegoše i razglasiše gradom i selima. A ljudi pođoše vidjeti što se dogodilo.

¹⁵A prišli k Ježišovi a videli posadlého, že sedí a je odiaty a má zdravý rozum, ten ktorý to bol mal ten legion, a báli sa.

¹⁵Dođu Isusu. Ugledaju opsjednutoga: sjedio je obučen i zdrave pameti - on koji ih je imao legiju. I prestraše se.

¹⁶A tí, ktorí to videli, rozprávali im, ako sa to stalo tomu posadlému, aj o tých sviniach.

¹⁶A očevici im razlagahu kako je to bilo s opsjednutim i ono o svinjama.

¹⁷A začali ho prosiť, žeby odišiel z ich kraja.

¹⁷Tada ga stanu moliti da ode iz njihova kraja.

¹⁸A keď vchádzal do lode, prosil ho ten predtým posadlý, žeby bol s ním.

¹⁸Kad je ulazio u lađu, onaj što bijaše opsjednut molio ga da bude uza nj.

¹⁹No, Ježiš ho nenechal, ale mu povedal: Idi do svojho domu ku svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti učinil Pán a že sa zmiloval nad tebou.

¹⁹No on mu ne dopusti, nego mu reče: "Pođi kući k svojima pa im javi što ti je učinio Gospodin, kako ti se smilovao."

²⁰A odišiel a začal hlásať v Desaťmestí, jaké veľké veci mu učinil Ježiš; a všetci sa divili.

²⁰On ode i poče razglašavati po Dekapolu što mu učini Isus. I svi su se divili.

²¹A keď sa preplavil Ježiš na lodi zase na druhú stranu, sišiel sa k nemu veliký zástup, a bol pri mori.

²¹Kad se Isus lađom ponovno prebacio prijeko, zgrnu se k njemu silan svijet.

²²A hľa, prišiel jeden z predstavených synagógy, menom Jairus, a keď ho videl, padol k jeho nohám

²²Stajao je uz more. I dođe, gle, jedan od nadstojnika sinagoge, imenom Jair. Ugledavši ga, padne mu pred noge

²³a veľmi ho prosil a hovoril: Moja dcéruška skonáva: prosím, žeby si prišiel a vzložil na ňu ruky, že by bola uzdravená a žila.

²³pa ga usrdno moljaše: "Kćerkica mi je na umoru! Dođi, stavi ruke na nju da ozdravi i ostane u životu!"

²⁴A odišiel s ním. A išiel za ním veliký zástup, a tlačili ho zo všetkých strán.

²⁴I pođe s njima. A za njim je išao silan svijet i pritiskao ga.

²⁵Vtedy nejaká žena, ktorá bola v nemoci toku krvi dvanásť rokov

²⁵A neka je žena dvanaest godina bolovala od krvarenja,

²⁶a mnoho vytrpela od mnohých lekárov a potrovila všetko svoje imanie, a nič jej to nebolo pomohlo, lež ešte bola prišla do horšieho;

²⁶mnogo pretrpjela od pustih liječnika, razdala sve svoje i ništa nije koristilo; štoviše, bivalo joj je sve gore.

²⁷tá, keď počula o Ježišovi, prišla v zástupe odzadu a dotkla sa jeho rúcha,

²⁷Čuvši za Isusa, priđe mu među mnoštvom odostraga i dotaknu se njegove haljine.

²⁸lebo si bola povedala: Ak sa len jeho rúcha dotknem, budem uzdravená.

²⁸Mislila je: "Dotaknem li se samo njegovih haljina, bit ću spašena."

²⁹A hneď vyschol prameň jej krvi, a pocítila na tele, že je uzdravená od svojej choroby.

²⁹I odmah prestane njezino krvarenje te osjeti u tijelu da je ozdravila od zla.

³⁰A Ježiš hneď poznal v sebe, že vyšla z neho moc, a obrátiac sa v zástupe vravel: Kto sa dotknul mojeho rúcha?

³⁰Isus odmah u sebi osjeti da je iz njega izišla sila pa se okrenu usred mnoštva i reče: "Tko se to dotaknu mojih haljina?"

³¹A jeho učeníci mu vraveli: Vidíš, že ťa zástup tlačí zo všetkých strán, a hovoríš: Kto sa ma dotknul?

³¹A učenici mu rekoše: "Ta vidiš kako te mnoštvo odasvud pritišće i još pitaš: 'Tko me se to dotaknu?'"

³²Ale on sa ohliadal dookola, aby videl tú, ktorá to urobila.

³²A on zaokruži pogledom da vidi onu koja to učini.

³³A žena bojac a trasúc sa, lebo vedela, čo sa pri nej stalo, prišla a padla pred ním a povedala mu celú pravdu.

³³Žena, sva u strahu i trepetu, svjesna onoga što joj se dogodilo, pristupi i baci se preda nj pa mu kaza sve po istini.

³⁴A on jej povedal: Dcéro, tvoja viera ťa uzdravila. Iď v pokoji a buď zdravá a prostá svojej choroby.

³⁴On joj reče: "Kćeri, vjera te tvoja spasila! Pođi u miru i budi zdrava od svojega zla!"

³⁵A kým on ešte hovoril, tu prišli od predstaveného synagógy a vraveli: Tvoja dcéra už zomrela, načo ešte unúvaš Učiteľa?

³⁵Dok je Isus još govorio, eto nadstojnikovih s porukom. "Kći ti je umrla. Čemu dalje mučiti učitelja?"

³⁶Ale Ježiš počujúc slovo, ktoré hovorili, hneď povedal predstavenému synagógy: Neboj sa, len ver!

³⁶Isus je čuo taj razgovor, pa će nadstojniku: "Ne boj se! Samo vjeruj!"

³⁷A nedal nikomu ísť za sebou, iba Petrovi, Jakobovi a Jánovi, Jakobovmu bratovi.

³⁷I ne dopusti da ga itko drugi prati osim Petra i Jakova i Ivana, brata Jakovljeva.

³⁸A prišli do domu predstaveného synagógy, a videl tam nepokojný ruch, plačúcich a kvíliacich veľmi,

³⁸I dođu u kuću nadstojnikovu. Ugleda buku i one koji plakahu i naricahu u sav glas.

³⁹a vojdúc povedal im: Čo robíte krik a plačete? Dieťa nezomrelo, ale spí.

³⁹Uđe i kaže im: "Što bučite i plačete? Dijete nije umrlo, nego spava."

⁴⁰A vysmievali ho. No, on vyženúc všetkých pojal otca dieťaťa i matku i tých, ktorí boli s ním, a vošiel ta, kde ležalo dieťa.

⁴⁰A oni mu se podsmjehivahu. No on ih sve izbaci, uzme sa sobom djetetova oca i majku i svoje pratioce pa uđe onamo gdje bijaše dijete.

⁴¹A uchopiac ruku dieťaťa povedal mu: Talitha kúmi! čo je preložené toľko jako: Dievčatko, tebe hovorím, vstaň!

⁴¹Primi dijete za ruku govoreći: "Talita, kum!" što znači: "Djevojko! Zapovijedam ti, ustani!"

⁴²A dievčatko hneď vstalo a chodilo, lebo malo dvanásť rokov. A žasli prenáramne.

⁴²I djevojka odmah usta i poče hodati. Bijaše joj dvanaest godina. I u tren ostadoše zapanjeni, u čudu veliku.

⁴³A veľmi im prikázal, aby sa toho nikto nedozvedel. A povedal, aby jej dali jesť.

⁴³On im dobro poprijeti neka toga nitko ne dozna; i reče da djevojci dadnu jesti.