1A keď sišiel s vrchu, išlo za ním mnoho zástupov.
1Kad je Isus sišao s gore, pohrli za njim silan svijet.
2A hľa, malomocný pristúpiac klaňal sa mu a vravel: Pane, keby si chcel, môžeš ma očistiť.
2I gle, pristupi neki gubavac, pokloni mu se do zemlje i reče: "Gospodine, ako hoćeš, možeš me očistiti."
3A Ježiš vystrel ruku, dotknul sa ho a povedal: Chcem, buď čistý! A hneď bolo očistené jeho malomocenstvo.
3Isus pruži ruku i dotakne ga se govoreći: "Hoću, očisti se!" I odmah se očisti od gube.
4A Ježiš mu riekol: Hľaď, aby si nikomu nepovedal o tom, ale idi, ukáž sa kňazovi a obetuj dar, aký nariadil Mojžiš, im na svedoctvo.
4Kaže mu Isus: "Pazi, nikomu ne kazuj, nego idi, pokaži se svećeniku i prinesi dar što ga propisa Mojsije, njima za svjedočanstvo."
5A keď vošiel Ježiš do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník, ktorý ho prosil
5Kad uđe u Kafarnaum, pristupi mu satnik pa ga zamoli:
6a hovoril: Pane, môj služobník leží doma porazený a hrozne sa trápi.
6"Gospodine, sluga mi leži kod kuće uzet, u strašnim mukama."
7A Ježiš mu riekol: Ja prijdem a uzdravím ho.
7Kaže mu: "Ja ću doći izliječiti ga."
8A stotník odpovedal a riekol: Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz len slovo, a môj služobník bude uzdravený.
8Odgovori satnik: "Gospodine, nisam dostojan da uđeš pod krov moj, nego samo reci riječ i izliječen će biti sluga moj.
9Lebo veď i ja som človek, pod mocou iných majúc pod sebou vojakov, a keď poviem tomuto: Iď! tak ide, a inému: Prijdi! a prijde, a svojmu sluhovi: Učiň toto! a učiní.
9Ta i ja, premda sam čovjek pod vlašću, imam pod sobom vojnike pa reknem jednomu: 'Idi!' - i ode, drugomu: 'Dođi!' - i dođe, a sluzi svomu: 'Učini to' - i učini."
10Keď to počul Ježiš zadivil sa a povedal tým, ktorí išli za ním: Ameň vám hovorím, že ani v Izraelovi som nenašiel tak velikej viery.
10Čuvši to, zadivi se Isus i reče onima koji su išli za njim: "Zaista, kažem vam, ni u koga u Izraelu ne nađoh tolike vjere.
11Ale vám hovorím, že mnohí prijdú od východu aj od západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakobom v nebeskom kráľovstve,
11A kažem vam: Mnogi će s istoka i zapada doći i sjesti za stol s Abrahamom, Izakom i Jakovom u kraljevstvu nebeskom,
12ale synovia kráľovstva budú vyvrhnutí do zovnútornej tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.
12a sinovi će kraljevstva biti izbačeni van u tamu. Ondje će biti plač i škrgut zubi."
13A potom riekol Ježiš stotníkovi: Iď, a jako si uveril, tak nech sa ti stane! A jeho služobník bol uzdravený v tú hodinu.
13I reče Isus satniku: "Idi, neka ti bude kako si vjerovao!" I ozdravi sluga u taj čas.
14A keď prišiel Ježiš do domu Petrovho videl jeho svokru, že leží a má horúčku,
14Ušavši u kuću Petrovu, Isus ugleda njegovu punicu koja ležaše u ognjici.
15a dotknul sa jej ruky, a hneď ju opustila horúčka, a vstala a posluhovala im.
15Dotače joj se ruke i pusti je ognjica. Ona ustade i posluživaše mu.
16A keď bol večer, priviedli mu mnohých posadlých démonami, a on slovom vyhnal nečistých duchov a všetkých, ktorí sa zle mali, uzdravil,
16A uvečer mu doniješe mnoge opsjednute. On izagna duhove riječju i sve bolesnike ozdravi -
17aby sa naplnilo, čo bolo povedané skrze proroka Izaiáša, ktorý povedal: On vzal naše nemoci a naše neduhy niesol.
17da se ispuni što je rečeno po Izaiji proroku: On slabosti naše uze i boli ponese.
18A Ježiš vidiac mnohé zástupy okolo seba rozkázal preplaviť sa na druhú stranu.
18Kad Isus vidje mnoštvo oko sebe, zapovjedi da se prijeđe prijeko.
19A pristúpil nejaký zákonník a povedal mu: Učiteľu, pojdem za tebou, kamkoľvek pojdeš.
19I pristupi jedan pismoznanac te mu reče: "Učitelju, za tobom ću kamo god ti pošao."
20A Ježiš mu povedal: Líšky majú svoje skrýše a nebeskí vtáci svoje hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by hlavu sklonil.
20Kaže mu Isus: "Lisice imaju jazbine i ptice nebeske gnijezda, a Sin Čovječji nema gdje bi glavu naslonio."
21A iný z jeho učeníkov mu povedal: Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať svojho otca.
21Drugi mu od učenika reče: "Gospodine, dopusti mi da prije odem i pokopam svoga oca."
22Ale Ježiš mu povedal: Poď za mnou a nechaj, nech mŕtvi pochovajú svojich mŕtvych.
22Isus mu kaže: "Hajde za mnom i pusti neka mrtvi pokapaju svoje mrtve."
23A keď vstúpil do lode, išli za ním jeho učeníci.
23Kad uđe u lađu, pođoše za njim njegovi učenici.
24A hľa, veliká búrka povstala na mori, takže vlny prikrývaly loď, a on spal.
24I gle, žestok vihor nasta na moru tako da lađu prekrivahu valovi. A on je spavao.
25A pristúpiac jeho učeníci zobudili ho a hovorili: Pane, zachráň nás, hynieme!
25Oni pristupiše i probudiše ga govoreći: "Gospodine, spasi, pogibosmo!"
26A on im povedal: Čo sa bojíte, ľudia malej viery? Vtedy vstal, pohrozil vetrom a moru, a nastalo veliké ticho.
26Kaže im: "Što ste plašljivi, malovjerni?" Tada ustade i zaprijeti vjetrovima i moru te nasta velika utiha.
27A ľudia sa divili a vraveli: Jaký je toto človek, že ho i vetry i more poslúchajú?
27A ljudi su u čudu pitali: "Tko je taj da mu se i vjetrovi i more pokoravaju?"
28A keď prišiel na druhú stranu, do zeme Gergežanov, stretli sa s ním dvaja posadlí démonami; išli z hrobov, strašní náramne, takže nikto nemohol prejsť tou cestou popri nich.
28I kada dođe prijeko, u gadarski kraj, eto mu u susret dvaju opsjednutih: izlazili su iz grobnica, silno goropadni, te nitko nije mogao proći onim putem.
29A hľa, kričali a hovorili: Čo máme s tebou, Ježišu, Synu Boží? Prišiel si sem pred časom nás trápiť?
29I gle, povikaše: "Što ti imaš s nama, Sine Božji? Došao si ovamo prije vremena mučiti nas?"
30A bolo opodiaľ od nich veliké stádo svíň pasúce sa.
30A podalje od njih paslo je veliko krdo svinja.
31A démoni ho prosili a hovorili: Jestli nás vyháňaš, dovoľ nám odísť do toho stáda svíň!
31Zlodusi ga zaklinjahu: "Ako nas istjeraš, pošalji nas u ovo krdo svinja."
32A povedal im: Iďte! A oni vyjdúc odišli do svíň. A hľa, celé to stádo svíň sa srútilo dolu úbočím do mora, a zomrely potopiac sa vo vodách.
32On im reče: "Idite!" Oni iziđoše i uđoše u svinje. I gle, sve krdo jurnu niz obronak u more i podavi se u vodama.
33A pasáci utiekli a odíduc do mesta porozprávali všetko, aj o tých posadlých.
33A svinjari pobjegoše, odoše u grad te razglasiše sve, napose o opsjednutima.
34A tu hľa, vyšlo celé to mesto oproti Ježišovi, a keď ho videli, prosili ho, žeby odišiel z ich kraja.
34I gle, sav grad iziđe u susret Isusu. Kad ga ugledaše, zamole ga da ode iz njihova kraja.