¹A vstúpiac do lode preplavil sa na druhú stranu a prišiel do svojho vlastného mesta.

¹I ušavši u lađu, preplovi i dođe u svoj grad.

²A hľa, priniesli mu porazeného, položeného na ležisku. A keď videl Ježiš ich vieru, povedal porazenému: Dúfaj, dieťa, odpustené sú ti tvoje hriechy.

²Kad gle, doniješe mu uzetoga koji je ležao na nosiljci. Vidjevši njihovu vjeru, reče Isus uzetomu: "Hrabro, sinko, otpuštaju ti se grijesi!"

³A hľa, niektorí zo zákonníkov povedali sami v sebe: Tento sa rúha!

³A gle, neki od pismoznanaca rekoše u sebi: "Ovaj huli!"

⁴Ale Ježiš vidiac ich myšlienky povedal: Načo vy myslíte zlé veci vo svojich srdciach?

⁴Prozrevši njihove misli, Isus reče: "Zašto snujete zlo u srcima?

⁵Lebo čože je ľahšie, povedať: Odpustené sú ti hriechy, a či povedať: Vstaň a choď?

⁵Ta što je lakše reći: 'Otpuštaju ti se grijesi' ili reći: 'Ustani i hodi'?

⁶Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc na zemi odpúšťať hriechy - vtedy povedal porazenému: Vstaň, vezmi svoje ležisko a iď domov!

⁶Ali da znate: vlastan je Sin Čovječji na zemlji otpuštati grijehe!" Tada reče uzetomu: "Ustani, uzmi nosiljku i pođi kući!"

⁷A on vstal a odišiel domov.

⁷I on usta te ode kući.

⁸A keď to videly zástupy, divily sa a oslavovaly Boha, ktorý dal ľuďom takú moc.

⁸Kad mnoštvo to vidje, zaprepasti se i poda slavu Bogu koji takvu vlast dade ljudima.

⁹A keď išiel odtiaľ Ježiš, videl človeka menom Matúša, sedieť na cle a povedal mu: Poď za mnou! A vstal a išiel za ním.

⁹Odlazeći odande, ugleda Isus čovjeka zvanog Matej gdje sjedi u carinarnici. I kaže mu: "Pođi za mnom!" On usta i pođe za njim.

¹⁰A stalo sa, keď sedel Ježiš v jeho dome za stolom, že hľa, prišli mnohí publikáni a hriešnici a stolovali spolu s Ježišom i s jeho učeníkmi.

¹⁰Dok je Isus bio u kući za stolom, gle, mnogi carinici i grešnici dođoše za stol s njime i njegovim učenicima.

¹¹A keď to videli farizeovia, hovorili jeho učeníkom: Prečo jie váš učiteľ s publikánmi a s hriešnikmi?

¹¹Vidjevši to, farizeji stanu govoriti: "Zašto vaš učitelj jede s carinicima i grešnicima?"

¹²A Ježiš počujúc to povedal (im): Zdraví nepotrebujú lekára, ale nemocní.

¹²A on, čuvši to, reče: "Ne treba zdravima liječnika, nego bolesnima.

¹³Lež iďte a naučte sa, čo je to: Milosrdenstvo chcem a nie obeť. Lebo neprišiel som volať spravedlivých, ale hriešnych ku pokániu.

¹³Hajdete i proučite što znači: Milosrđe mi je milo, a ne žrtva. Ta ne dođoh zvati pravednike, nego grešnike."

¹⁴Vtedy pristúpili k nemu učeníci Jánovi a povedali: Prečo sa my často postíme i farizeovia, a tvoji učeníci sa nepostia?

¹⁴Tada pristupe k njemu Ivanovi učenici govoreći: "Zašto mi i farizeji postimo, a učenici tvoji ne poste?"

¹⁵A Ježiš im povedal: Či môžu svadobníci smútiť, kým je s nimi ženích? Ale prijdú dni, keď bude odňatý od nich ženích, a vtedy sa budú postiť.

¹⁵Nato im Isus reče: "Mogu li svatovi tugovati dok je s njima zaručnik? Doći će već dani kad će im se ugrabiti zaručnik, i tada će postiti!"

¹⁶A veď nikto neprišíva záplaty surového súkna na staré rúcho, lebo jeho plnosť by odtrhla kus z toho rúcha a bola by ešte horšia diera.

¹⁶"A nitko ne stavlja krpe od sirova sukna na staro odijelo, jer zakrpa vuče s odijela pa nastane još veća rupa."

¹⁷Ani nevlievajú nového vína do vetchých kožíc, lebo ináče by sa kožice potrhaly, a aj víno by sa vylialo, aj kožice by sa zahubily; ale nové víno lejú do nových kožíc, a zachované je oboje.

¹⁷"I ne ulijeva se novo vino u stare mješine. Inače se mješine proderu, vino prolije, a mješine propadnu. Nego, novo se vino ulijeva u nove mješine pa se oboje sačuva."

¹⁸Keď im to hovoril, tu hľa, prišlo isté knieža, klaňalo sa mu a hovorilo: Moja dcéra teraz zomrela, ale poď a vzlož na ňu svoju ruku, a bude žiť.

¹⁸Dok im on to govoraše, gle, pristupi neki glavar, pokloni mu se do zemlje i reče: "Kći mi, evo, umrije, ali dođi, stavi ruku na nju, i oživjet će."

¹⁹A Ježiš vstal a išiel za ním i jeho učeníci.

¹⁹Isus usta te s učenicima pođe za njim.

²⁰A hľa, nejaká žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok, pristúpila odzadu a dotkla sa dole okraja jeho rúcha,

²⁰I gle, neka žena koja bolovaše dvanaest godina od krvarenja priđe odostraga i dotaknu se skuta njegove haljine.

²¹lebo riekla sama v sebe: Len keď sa dotknem jeho rúcha, budem uzdravená.

²¹Mislila je: "Dotaknem li se samo njegove haljine, spasit ću se."

²²A Ježiš obrátiac sa a vidiac ju povedal: Dúfaj, dcéro, tvoja viera ťa uzdravila. A žena bola zdravá od tej hodiny.

²²A Isus se okrenu i vidjevši je reče: "Hrabro, kćeri, vjera te tvoja spasila." I žena bi spašena od toga časa.

²³A keď prišiel Ježiš do domu kniežaťa a videl pískajúcich na píšťaly a zástup, robiaci ruch a nepokoj,

²³I uđe Isus u kuću glavarovu. Ugleda svirače i bučno mnoštvo pa

²⁴povedal im: Odídite, lebo dievčatko nezomrelo, ale spí. A vysmievali sa mu.

²⁴reče: "Odstupite! Djevojka nije umrla, nego spava." Oni mu se podsmjehivahu.

²⁵A keď bol vyhnaný zástup, vošiel chopil dievčatko za ruku, a vstalo.

²⁵A kad je svijet bio izbačen, uđe on, primi djevojku za ruku i ona bi uskrišena.

²⁶A tento chýr sa rozniesol o ňom po celej tej zemi.

²⁶I razglasi se to po svem onom kraju.

²⁷A keď išiel odtiaľ Ježiš, išli za ním dvaja slepí, ktorí kričali a hovorili: Zmiluj sa nad nami, Synu Dávidov!

²⁷Kad je Isus odlazio odande, pođu za njim dva slijepca vičući: "Smiluj nam se, Sine Davidov!"

²⁸A keď vošiel do domu, pristúpili k nemu slepí. A Ježiš im povedal: Či veríte, že to môžem učiniť? A oni mu povedali: Áno, Pane!

²⁸A kad uđe u kuću, pristupe mu slijepci. Isus im kaže: "Vjerujete li da mogu to učiniti?" Kažu mu: "Da, Gospodine!"

²⁹Vtedy sa dotknul ich očí a povedal: Nech sa vám stane podľa vašej viery!

²⁹Tada se dotače njihovih očiju govoreći: "Neka vam bude po vašoj vjeri."

³⁰A hneď sa im otvorily oči. A Ježiš im prísne zakázal a povedal: Hľaďte, aby sa nikto nedozvedel o tom!

³⁰I otvoriše im se oči. A Isus im poprijeti: "Pazite da nitko ne dozna!"

³¹Ale oni vyšli a rozhlásili ho po celej tej zemi.

³¹Ali oni, izišavši, razniješe glas o njemu po svem onom kraju.

³²A keď oni vychádzali, tu hľa, priviedli mu nemého človeka, posadlého démonom.

³²Tek što oni iziđoše, gle, doniješe mu njemaka opsjednuta.

³³A keď bol démon vyhnaný, hovoril nemý. Vtedy sa divily zástupy a vravely: Nikdy nebolo nič také vidieť v Izraelovi.

³³Pošto izagna đavla, progovori njemak. Mnoštvo se čudom čudilo i govorilo: "Nikada se takvo što ne vidje u Izraelu!"

³⁴Ale farizeovia hovorili: Kniežaťom démonov vyháňa démonov.

³⁴A farizeji govorahu: "Po poglavici đavolskome izgoni đavle."

³⁵A Ježiš chodil po všetkých tých mestách a mestečkách a učil v ich synagógach a kázal evanjelium kráľovstva a uzdravoval každý neduh i každú chorobu medzi ľudom.

³⁵I obilazio je Isus sve gradove i sela učeći po njihovim sinagogama, propovijedajući Evanđelje o Kraljevstvu i liječeći svaku bolest i svaku nemoć.

³⁶A keď videl tie zástupy, hlbokou ľútosťou bol pohnutý nad nimi, že boli zmorení a rozptýlení jako ovce, nemajúce pastiera.

³⁶Vidjevši mnoštvo, sažali mu se nad njim jer bijahu izmučeni i ophrvani kao ovce bez pastira.

³⁷Vtedy povedal svojim učeníkom: Žatvy je mnoho, ale robotníkov je málo.

³⁷Tada reče svojim učenicima: "Žetve je mnogo, a radnika malo.

³⁸Tedy proste Pána žatvy, žeby vyslal robotníkov do svojej žatvy.

³⁸Molite dakle gospodara žetve da pošalje radnike u žetvu svoju."