¹A stalo sa, keď sa dopočul Sanballat, Tobiáš, Gešem Arabský a ostatní naši nepriatelia, že som vystavil múr, a že nezostalo v ňom medzery, hoci som ešte do toho času nebol postavil vrát do brán,

¹Kad su Sanbalat, Tobija, Gešem Arapin i ostali naši neprijatelji dočuli da sam obnovio zid i da nije u njemu ostalo pukotine - do toga vremena nisam zapravo bio namjestio krila na vratima -

²tedy stalo sa, že poslal ku mne Sanballat a Gešem, a riekli: Prijdi, a sídime sa spolu vo vsiach na rovine Onó-ve. Ale oni zamýšľali urobiť mi zlé.

²poručiše mi Sanbalat i Gešem: "Dođi da se sastanemo u Kefiri, u Dolini ononskoj." Ali su mi oni zlo mislili.

³A tak som poslal k nim poslov a povedal som: Konám veliké dielo, preto nemôžem odísť ta dolu. Prečo by malo dielo stáť, keby som ho opustil a odišiel dolu k vám?

³Zato sam im poslao glasnike s ovim odgovorom: "Zauzet sam velikim poslom i ne mogu sići: posao bi zastao kad bih ga ostavio da dođem k vama!"

⁴A štyrikrát poslali ku mne s tým istým odkazom. A ja som im tiež odpovedal to isté.

⁴Četiri su mi puta slali isti poziv i ja sam im odvraćao isti odgovor.

⁵Potom poslal ku mne Sanballat po piate s tým istým odkazom svojho sluhu, ktorý mal v ruke otvorený list.

⁵Tada, peti put, s istom nakanom, posla mi Sanbalat svoga slugu s otvorenim pismom.

⁶A bolo v ňom napísané: Počuť medzi národami, a Gašmu tiež hovorí, že ty aj so Židmi zamýšľate sa sprotiviť, a že preto staviaš múr a že ty chceš byť ich kráľom podľa tých rečí.

⁶U njemu je pisalo: "Čuje se u narodima - a Gašmu potvrđuje - da se ti i Židovi spremate na bunu; zato da i gradiš zid i da želiš postati njihovim kraljem, kako vele.

⁷A že si postavil aj prorokov, aby hlásali o tebe v Jeruzaleme a hovorili: Kráľ v Judsku! A tak teraz dopočuje sa kráľ takých vecí. Preto teraz poď a poradíme sa spolu.

⁷I da si postavio proroke da proglase tvoj uspjeh u Jeruzalemu i da kažu: Judeja ima kralja! Sada će ti glasovi stići kralju do ušiju: zato dođi da se posavjetujemo."

⁸Vtedy som poslal k nemu a riekol som: Nestalo sa nič také, jako čo ty hovoríš, ale ty si si to sám vymyslel vo svojom srdci.-

⁸Ali sam mu ja odgovorio: "Ništa nije tako kao što tvrdiš; sve je to samo izmišljotina tvoga srca."

⁹Lebo tí všetci nás strašili hovoriac: Však ich ruky zomdlejú, a upustia od tej práce, a nevykoná sa. A preto teraz, ó, Bože, posilni moje ruky!

⁹Jer su nas oni htjeli uplašiti govoreći: "Klonut će im ruke od posla i neće ga završiti nikada." A ja sam, naprotiv, ukrijepio ruke svoje!

¹⁰A ja som vošiel do domu Šemiáša, syna Delaiáša, syna Mehetabelovho, ktorý sa bol zavrel, a riekol mi: Sídime sa do domu Božieho, do vnútra chrámu a zamknime dvere chrámu, lebo prijdú ťa zabiť a prijdú vnoci ťa zabiť.

¹⁰Pošao sam Šemaji, sinu Delaje, sina Mehetabelova, koji se bijaše zatvorio u svojoj kući. On mi objavi: "Nađimo se u Domu Božjemu, usred Hekala, i zatvorimo vrata Hekala jer će doći da te ubiju. Jest, još noćas doći će da te ubiju!"

¹¹Na to som povedal: Či by muž, ako som ja, mal utekať? A kde kto je taký jako ja, kto by vošiel do chrámu a žil? Nevojdem.

¹¹A ja odgovorih: "Zar da bježi čovjek kao što sam ja? Koji čovjek, meni sličan, može ući u Hekal i ostati živ? Ne, ja ne idem."

¹²A poznal som, že hľa, neposlal ho Bôh, ale to proroctvo hovoril proti mne, a Tobiáš a Sanballat ho boli najali za mzdu,

¹²I tada razabrah: nije ga poslao Bog, nego mi je objavio proroštvo, jer su ga Tobija i Sanbalat podmitili,

¹³aby bol on najatý, aby som sa bál a aby som urobil tak a aby som zhrešil, a aby im to bolo na zlú povesť o mne, aby ma potupili.

¹³da bih, uplašen, učinio onako te sagriješio. To bi im poslužilo da me ozloglase i da mi se rugaju!

¹⁴Pamätaj, môj Bože, na Tobiáša a na Sanballata podľa tých jeho skutkov i na prorokyňu Noadiu a na ostatných prorokov, ktorý ma strašili!

¹⁴Sjeti se, Bože moj, Tobije i Sanbalata prema ovim njihovim djelima, a i proročice Noadje i ostalih proroka što me htjedoše uplašiti.

¹⁵A múr bol dostavený dvadsiateho piateho dňa mesiaca elúla za päťdesiatdva dní.

¹⁵Zid je završen dvadeset i petog Elula, za pedeset i dva dana.

¹⁶A stalo sa, keď to počuli všetci naši nepriatelia, a videly to všetky národy, ktoré boly vôkol nás, padli veľmi vo svojich očiach a poznali, že sa to dielo dialo od nášho Boha.

¹⁶A kad su čuli svi naši neprijatelji i vidjeli svi pogani oko nas, bilo je to čudo u očima njihovim, jer su shvatili da je Bog naš učinio to djelo.

¹⁷No, aj v tých dňoch popísali poprední Judska mnoho svojich listov, ktoré išly k Tobiášovi, a zase Tobiášove dochádzaly k nim.

¹⁷A onih dana mnogi su židovski velikaši često slali svoja pisma Tobiji i mnoga su primali od Tobije.

¹⁸Pretože v Judsku bolo mnoho tých, ktorí sa boli s ním sprisahali, pretože bol zaťom Šechaniáša, syna Arachovho. A jeho syn Jehochanán si vzal dcéru Mešullama, syna Berechiášovho, za ženu.

¹⁸Jer u Judeji bijahu mnogi s njime zakletvom povezani: tÓa bio je u rodu sa Šekanijom, sinom Arahovim, i sinom njegovim Johananom, koji je uzeo za ženu kćer Mešulama, sina Berekjina.

¹⁹Aj všeličo dobré hovorili predo mnou o ňom, a zase moje slová vynášali jemu. Listy posielal Tobiáš nato, aby ma strašil.

¹⁹I veličali su preda mnom njegova djela, a njemu prenosili moje riječi. Zato je Tobija i slao pisma da me uplaši.