1Lepší kúsok suchého chleba s pokojom ako plný dom nabitých hoviad so svárom.
1Bolji je zalogaj suha kruha s mirom nego sa svađom kuća puna žrtvene pečenke.
2Rozumný sluha bude panovať nad synom, ktorý pôsobí hanbu, a medzi bratmi bude deliť dedičstvo.
2Razuman sluga vlada nad sinom sramotnim i s braćom će dijeliti baštinu.
3Kotlík striebru a pec zlatu; ale ten, kto zkúša srdcia, je Hospodin.
3Taljika je za srebro i peć za zlato, a srca iskušava Jahve sam.
4Zlý človek pozoruje ušima na rty neprávosti, a lhár počúva na jazyk, plný zkazy.
4Zločinac rado sluša usne prijevarne, i lažac spremno prisluškuje pogubnu jeziku.
5Ten, kto sa posmieva chudobnému, rúha sa tomu, ktorý ho učinil; ten, kto sa raduje nešťastiu, nebude bez trestu.
5Tko se ruga siromahu, podruguje se Stvoritelju njegovu, i tko se veseli nesreći, ne ostaje bez kazne.
6Korunou starcov sú synovia synov, a ozdobou synov sú ich otcovia.
6Unuci su vijenac starcima, a sinovima ures oci njihovi.
7Nesluší bláznovi vznešená reč a pravdaže ani kniežaťu lživá reč.
7Ne dolikuje budali uzvišena besjeda, a još manje odličniku usne lažljive.
8Ako drahokam býva úplatný dar v očiach toho, kto ho berie; k čomukoľvek sa obráti, darí sa mu.
8Dar je čarobni kamen u očima onoga koji ga daje: kamo se god okrene, uspijeva.
9Ten, kto prikrýva prestúpenie, hľadá lásku; ale ten, kto obnovuje vec, rozlučuje priateľov.
9Tko prikriva prijestup, traži ljubav, a tko glasinu širi, razgoni prijatelje.
10Viacej pôsobí na rozumného jedno pokarhanie, ako čo by niekto blázna sto ráz nabil.
10Razumna se ukor jače doima nego bezumna stotina udaraca.
11Zlý človek hľadá iba spúru; ale ukrutný posol býva poslaný na neho.
11Opak čovjek ide samo za zlom, ali se okrutan glasnik šalje na nj.
12Nech nadíde osirelá medvedica na človeka, ale nie blázon vo svojom bláznovstve.
12Bolje je nabasati na medvjedicu kojoj ugrabiše mlade nego na bezumnika u njegovoj ludosti.
13Kto odpláca zlým za dobré, z domu toho človeka neuhne zlé.
13Tko dobro zlom uzvraća neće ukloniti nesreću od doma svojeg.
14Počiatok zvady je, ako keď pretŕha voda hať; preto prv, ako by sa rozmohol, nechaj spor.
14Zametnuti svađu isto je kao pustiti poplavu: stoga prije nego svađa izbije, udalji se!
15Ten, kto ospravedlňuje bezbožného, jako i ten, kto odsudzuje spravedlivého, obidvaja sú ohavnosťou Hospodinovi.
15Tko opravdava krivoga i tko osuđuje pravoga, obojica su mrski Jahvi.
16Načo je kúpne v ruke blázna kúpiť múdrosť, keď nemá rozumu?!
16Čemu novac u ruci bezumnomu? Da njime mudrost kupi, kad nema razbora!
17Priateľ miluje každého času, a v súžení sa rodí brat.
17Prijatelj ljubi u svako vrijeme, a u nevolji i bratom postaje.
18Človek bez rozumu udiera na ruku, ten, kto sa zaručuje pred svojím blížnym.
18Nerazuman čovjek daje ruku i jamči pred svojim bližnjim.
19Ten, kto miluje zvadu, miluje hriech; ten, kto vyvyšuje svoje dvere, hľadá skrúšenie.
19Grijeh ljubi tko ljubi svađu, i tko visoko diže svoja vrata, traži propast.
20Človek krivolakého srdca nenajde dobrého, a ten, kto je prevrátený čo do svojho jazyka, padne do zlého.
20Opak srcem ne nalazi sreće, i komu je jezik zao, zapada u nesreću.
21Ten, kto splodil sprostáka, splodil ho na svoj zármutok, a nebude sa radovať otec blázna.
21Tko rodi bezumna, na tugu mu je; a nije veseo ni otac budale.
22Radostné srdce je výborným liekom; ale zronený duch suší kosti.
22Veselo je srce izvrstan lijek, a neveseo duh suši kosti.
23Bezbožník berie úplatný dar z lona, aby zohnul stezky súdu.
23Opaki prima dar iz njedara da bi iskrivio putove pravici.
24Na tvári rozumného vidieť múdrosť; ale oči blázna behajú až na koniec zeme.
24Razuman ima mudrost pred sobom, a bezumniku su oči na kraj zemlje.
25Bláznivý syn je na mrzutosť svojmu otcovi a na horkosť tej, ktorá ho porodila.
25Briga je ocu bezuman sin i žalost roditeljki svojoj.
26Ani pokutovať spravedlivého nie je dobré jako ani biť kniežatá pre úprimnosť.
26Ne valja kažnjavati pravednika, a nije pravo ni tući odličnike.
27Ten, kto zdŕža svoje reči, vie čo je známosť; a ten, kto je chladného ducha, je umný muž.
27Tko usteže svoje riječi, razumije mudrost, i razuman je čovjek mirna duha.
28Aj blázon, keď mlčí, býva považovaný za múdreho, keď si zapcháva svoje rty, za rozumného.
28I luđak se smatra mudrim kada šuti i razumnim kad susteže svoje usne.