1Ten, kto sa svojmyseľne oddeľuje, hľadá to, čo sa jemu ľúbi, a stavia sa na odpor všetkému, čo by prospelo.
1Vlastitoj požudi popušta onaj tko zastranjuje, i svađa se usprkos svakom razboru.
2Blázon nemá záľuby v rozumnosti, ale iba v tom, aby sa odkrylo jeho srdce.
2Bezumnomu nije mio razum; stalo mu je dati srcu oduška.
3Keď prijde bezbožník, prijde aj pohŕdanie a s nevážnosťou potupa.
3Kad dolazi opačina, dolazi i prezir i bruka sa sramotom.
4Slová úst muža sú jako hlboké vody, rozvodnený potok prameň múdrosti.
4Duboke su vode riječi iz usta nečijih, izvor mudrosti bujica što se razlijeva.
5Nie je dobré hľadieť na osobu bezbožného, tak aby niekto zohnul spravedlivého v súde.
5Ne valja se obazirati na opaku osobu, da se pravedniku nanese nepravda na sudu.
6Rty blázna vchádzajú do sporu, a jeho ústa volajú po úderoch.
6Bezumnikove se usne upuštaju u svađu i njegova usta izazivlju udarce.
7Ústa blázna sú jeho zkazou, a jeho rty osídlom jeho duši.
7Bezumnomu su propast vlastita usta i usne su mu zamka životu.
8Slová pletichára sú jako lahôdky a sostupujú do vnútorností života.
8Klevetnikove su riječi kao poslastice: spuštaju se u dno utrobe.
9Aj nedbalý vo svojej práci je bratom toho, kto robí zkazu.
9Tko je nemaran u svom poslu, brat je onomu koji rasipa.
10Meno Hospodinovo je pevnou vežou, do nej sa utečie spravedlivý a bude vyvýšený.
10Tvrda je kula ime Jahvino: njemu se pravednik utječe i nalazi utočišta.
11Majetok bohatého je jeho pevným mestom a jako vysoký múr v predstave jeho mysli.
11Bogatstvo je bogatašu njegova tvrđava i kao visok zid u mašti njegovoj.
12Pred skrúšením povyšuje sa srdce človeka, a pred slávou ide pokora.
12Pred slomom se oholi srce čovječje, a pred slavom ide poniznost.
13Tomu, kto odpovedá, prv ako počul, počíta sa to za bláznovstvo a za hanbu.
13Tko odgovara prije nego što sasluša, na ludost mu je i sramotu.
14Mužný duch znáša svoju nemoc; ale zroneného ducha kto unesie?
14Kad je čovjek bolestan, njegov ga duh podiže, a ubijen duh tko će podići?
15Srdce rozumného nadobudne známosti, a ucho múdrych hľadá známosť.
15Razumno srce stječe znanje i uho mudrih traži znanje.
16Dar človeka upriestranňuje mu a vedie ho pred veľkých.
16Dar čovjeku otvara put i vodi ga pred velikaše.
17Spravedlivým sa vidí ten, kto je prvý vo svojom spore; ale keď prijde jeho blížny, ide mu na dno.
17Prvi je pravedan u svojoj parnici, a kad dođe njegov protivnik, opovrgne ga.
18Los upokojuje zvady a robiac mier delí aj silných jedného od druhého.
18Ždrijeb poravna svađe, pa i među moćnicima odlučuje.
19Brat, urazený neverou, vzdoruje viac ako silné mesto, a zvady sú jako závora hradu.
19Uvrijeđen brat jači je od tvrda grada i svađe su kao prijevornice na tvrđavi.
20Život každého človeka nasýti sa ovocia jeho úst; každý sa nasýti úrody svojich rtov.
20Svatko siti trbuh plodom usta svojih, nasićuje se rodom usana svojih.
21Smrť i život je v ruke jazyka, a ten, kto ho miluje, bude jesť jeho ovocie.
21Smrt i život u vlasti su jeziku, a tko ga miluje, jede od ploda njegova.
22Ten, kto našiel ženu, našiel dobré a dosiahol priazne od Hospodina.
22Tko je našao ženu, našao je sreću i stekao milost od Jahve.
23Chudobný hovorí pokorne, prosiac; ale bohatý odpovedá tvrdo.
23Ponizno moleći govori siromah, a grubo odgovara bogataš.
24Človek, ktorý hľadá primnoho priateľov, robí to na vlastnú škodu; ale niekto milujúci pridŕža sa vernejšie ako brat.
24Ima prijatelja koji vode u propast, a ima i prijatelja privrženijih od brata.