¹Lepší je chudobný, ktorý chodí vo svojej prostote a nevine, ako ten, kto je prevrátených rtov a je blázon.

¹Bolji je siromah koji živi u nedužnosti nego čovjek opakih usana i k tomu bezuman.

²Ani vtedy, keď je duša bez známosti, nie je dobre, a ten, kto náhli nohami, hreší.

²Revnost bez razboritosti nije dobra, i tko brzo hoda, spotiče se.

³Bláznovstvo človeka prevracia jeho cestu, a jeho srdce sa hnevá na Hospodina.

³Ludost čovjeku kvari život, a srce mu se ljuti na Jahvu!

⁴Majetok pridáva mnoho priateľov; ale chudobný býva odlúčený aj od svojho priateľa.

⁴Bogatstvo pribavlja mnoge prijatelje, a siromaha i njegov prijatelj ostavlja.

⁵Falošný svedok nebude bez trestu, a ten, kto hovorí všelijakú lož, neujde.

⁵Lažljiv svjekok ne ostaje bez kazne, i tko širi laži, neće uteći.

⁶Mnohí sa lichotne koria kniežaťu, a každý je priateľom človekovi, ktorý dáva dary.

⁶Mnogi laskaju licu odličnikovu i svatko je prijatelj čovjeku darežljivu.

⁷Všetci bratia chudobného nenávidia ho, a pravdaže vzdialia sa jeho priatelia od neho; ženie sa za slovami útechy, no, tých niet.

⁷Na siromaha mrze sva braća njegova, još više se udaljuju od njega prijatelji njegovi: on hlepi za dobrim riječima, ali ih ne nalazi!

⁸Rozumu nadobúda, kto miluje svoju dušu; kto ostríha umnosť, robí to nato, aby našiel dobré.

⁸Tko stječe razboritost, ljubi sebe, a tko čuva razum, nalazi sreću.

⁹Falošný svedok nebude bez trestu, a ten, kto hovorí lži, zahynie.

⁹Lažljiv svjedok ne ostaje bez kazne, i tko širi laži, propada.

¹⁰Nesvedčí bláznovi rozkoš, a pravdaže nesvedčí sa, aby sluha panoval nad kniežatami.

¹⁰Ne dolikuje bezumnomu živjeti raskošno, a još manje sluzi vlast nad knezovima.

¹¹Rozum človeka zdŕža jeho hnev, a je mu na ozdobu prejsť ponad previnenie.

¹¹Um čovjeka usteže od srdžbe, a čast mu je oprostiti krivicu.

¹²Hnev kráľov je ako revanie mladého ľva; ale jeho láskavosť ako rosa na bylinu.

¹²Kraljev je gnjev kao rika lavlja, a njegova milost kao rosa bilju.

¹³Bláznivý syn je zkazou svojmu otcovi, a neprestajným kvapkaním so strechy zvady ženy.

¹³Nesreća je ocu svojemu bezuman sin, i neprestano prokišnjavanje svađe su ženine.

¹⁴Dom a majetok sú dedičstvom po otcoch, ale od Hospodina rozumná žena.

¹⁴Kuća se i bogatstvo baštine od otaca, a od Jahve je žena razumna.

¹⁵Lenivosť ponoruje v hlboký spánok, a nedbalá duša bude lačnieť.

¹⁵Lijenost navlači čovjeku dubok san i nemarna duša gladuje.

¹⁶Ten, kto ostríha prikázanie, ostríha svoju dušu; kto pohŕda svojimi cestami, zomrie.

¹⁶Tko se drži zapovijedi, čuva život svoj, a tko ne pazi putove svoje, umire.

¹⁷Ten, kto sa zľutováva nad chudobným, požičiava Hospodinovi, a on mu odplatí jeho dobrodenie.

¹⁷Jahvi pozaima tko je siromahu milostiv, i on će mu platiti dobročinstvo.

¹⁸Kázni svojho syna, kým je nádej; ale k tomu, aby si ho zabil, nepozdvihuj svojej duše.

¹⁸Kažnjavaj sina svoga dok ima nade, ali ne idi za tim da ga ubiješ.

¹⁹Človek veľkého hnevu ponesie pokutu, lebo ak ho vytrhneš ešte pridáš.

¹⁹Tko je jarostan, plaća globu, i kad ga štediš, samo uvećavaš njegov gnjev.

²⁰Poslúchaj radu a prijmi kázeň, aby si bol na koniec múdry.

²⁰Slušaj savjet i primaj pouku, kako bi naposljetku postao mudar.

²¹Mnohé úmysly sú v srdci človeka; ale rada Hospodinova, tá obstojí.

²¹Mnogo je namisli u srcu čovječjem, ali što Jahve naumi, to i bude.

²²Žiadosť človeka je preukazovať svoju milosť; ale lepší je chudobný ako lhár.

²²Dražest je čovjekova u dobroti njegovoj, i bolji je siromah od lažljivca.

²³Bázeň Hospodinova je na život, a ten, kto v nej chodí, prenocuje sýty noc bez toho, že by bol navštívený zlým.

²³Strah Gospodnji daje život, i tko se njime ispuni, zlo ga ne pohodi.

²⁴Leňoch skrýva svoju ruku vo vačku; ani len k svojim ústam jej nevztiahne.

²⁴Lijenčina umače ruku u zdjelu, ali je ustima svojim ne prinosi.

²⁵Keď nabiješ posmievača, hlupák sa naučí opatrnosti, a pokarhaj rozumného, porozumie známosti.

²⁵Udari podsmjehivača, i lud se opameti; ukori razumnog, i shvatit će znanje.

²⁶Ten, kto hubí otca, núti matku utekať, syn, ktorý robí hanbu a potupu.

²⁶Sin je sramotan i pokvaren tko zlostavlja oca i odgoni majku.

²⁷Prestaň, môj synu, prestaň poslúchať naučenie, ktoré vedie k tomu, aby si zablúdil od slov známosti.

²⁷Prestani, sine moj, slušati naputke koji odvode od riječi spoznaje!

²⁸Nešľachetný svedok beliála sa posmieva súdu, a ústa bezbožných hlcú neprávosť.

²⁸Nevaljao se svjedok podruguje pravdi i usta opakih gutaju nepravdu.

²⁹Na posmievačov sú hotové súdy a údery na chrbát všetkých bláznov.

²⁹Pripravljene su kazne podsmjevačima i udarci za leđa bezumnika.