1Prečo, ó, Hospodine, stojíš zďaleka? Prečo sa skrývaš v časoch súženia?
1LAMED Zašto, Jahve, stojiš daleko, zašto se skrivaš u dane tjeskobe?
2V pýche bezbožného ohnive prenasledujú biedneho. Nech sú lapení do svojich pletích, ktoré vymýšľajú!
2Obijesni bezbožnik jadnika goni, u zamke ga hvata koje mu postavi.
3Lebo sa honosí bezbožník nad dosiahnutou žiadosťou svojej duše; lakomec sa rúha, popudzuje Hospodina.
3Bezbožnik se pohlepom hvali, NUN lakomac psuje i Jahvu prezire.
4Bezbožník podľa vysokosti svojej tvári hovorí: Nebude to vyhľadávať nikto; všetka jeho myseľ je, že niet Boha.
4Bezbožnik zbori u obijesti svojoj: "Ne, istrage nema! TÓa ni Boga nema!" I u tome sva mu je misao.
5Jeho cesty sú zdarné každého času. Podľa jeho mienky sú tvoje súdy vysoko od neho; pyšne fúka na všetkých svojich nepriateľov.
5Puti su mu svagda uspješni, na sudove tvoje on i ne misli, sve protivnike svoje prezire.
6Hovorí vo svojom srdci: Nepohnem sa z pokolenia na pokolenie, pretože neprijdem do zlého.
6U srcu veli: "Neću posrnuti! Ni u kojem koljenu neću biti nesretan."
7Jeho ústa sú plné kliatby, lesti a úžerného útisku; pod jeho jazykom je trápenie a márnosť.
7PE Usta mu puna kletve, lukavstva i prijevare, pod jezikom njegovim muka i nesreća.
8Čihajúc sedí v zálohe vo vsiach, v úkrytoch vraždí nevinného. Jeho oči striehnu bezmocného.
8U zasjedi čuči pokraj ograda, potajno ubija nevina, AJIN očima siromaha vreba.
9Úkladí v skrýši jako lev vo svojej peleši; čihá, aby uchvatol biedneho; uchvatne biedneho vtiahnuc ho do svojej siete.
9U zaklonu sjedi k'o lav u pećini, vreba da opljačka jadnika i da ga povuče u mrežu.
10Čupí a krčí sa, a padne do jeho moci množstvo biednych.
10Pritajen čuči na zemlji, od nasilja mu siromasi padaju.
11Hovorí vo svojom srdci: Zabudol silný Bôh; skryl svoju tvár; nevidí a nebude vidieť na večnosť.
11U srcu svome veli: "ZÓaboravi Gospod, odvrati lice i nikoga ne vidi!"
12Povstaň, ó, Hospodine, silný Bože, pozdvihni svoju ruku; nezabudni na ponížených!
12KOF Ustani, Gospode Bože, podigni ruku, ne zaboravi siromaha.
13Prečo má bezbožník popudzovať Boha a hovoriť vo svojom srdci, že nebudeš vyhľadávať!?
13Zašto da bezbožnik prezire Boga, zašto da kaže u srcu: "Neće kazniti!"
14Ale ty vidíš, lebo ty hľadíš na trápenie a na zármutok, aby si dal každému svojou rukou; na teba sa spustí bezmocný; sirote si ty spomocníkom.
14REŠ Jer ti vidiš, gledaš jad i nevolju, u ruci je mjeriš. Siromah se tebi predaje, ubogu ti si pomoć!
15Polám rameno bezbožníka a vyhľadaj bezbožnosť zlostníka, až viacej nenajdeš.
15ŠIN Pakosnu grešniku satri mišicu, kazni mu pakost da je više ne bude!
16Hospodin je Kráľom na večné veky; pohania vyhynú z jeho zeme.
16Jahve je kralj u vijeke vjekova, iz zemlje njegove nestat će pogana.
17Žiadosť ponížených čuješ, ó, Hospodine; posilňuješ ich srdce a nakláňaš k nim svoje ucho,
17TAU Počuj, o Jahve, čežnju siromašnih, okrijepi im srce, uho prikloni:
18aby si súdil sirotu a potlačeného, aby viac nestrašil smrteľný človek zo zeme.
18da zaštitiš pravo ubogih i tlačenih, da straha više ne zadaje čovjek zemljanÄi.