1Dávidov. Požehnaný Hospodin, moja skala, ktorý učí moje ruky bitke, moje prsty boju,
1Davidov. Blagoslovljen Jahve, hridina moja: ruke mi uči boju a prste ratu.
2moja milosť a môj hrad, moja vysoká veža, môj vysloboditeľ, môj štít; k nemu sa utiekam, ktorý mi podmaňuje môj ľud.
2On je ljubav moja i tvrđava moja, zaštita moja, izbavitelj moj, štit moj za koji se sklanjam; on mi narode stavlja pod noge!
3Hospodine, čo je človek, že ho znáš, a syn smrteľného človeka, že ho za čosi máš?!
3Što je čovjek, o Jahve, da ga poznaješ, što li čedo ljudsko da ga se spominješ?
4Človek je podobný márnosti; jeho dni sú jako tieň, ktorý ta ide.
4Poput daška je čovjek, dani njegovi kao sjena nestaju.
5Hospodine, nakloň svoje nebesia a sostúp; dotkni sa vrchov, a budú sa kúriť.
5Jahve, nagni svoja nebesa i siđi, takni bregove: i zadimit će se!
6Zablýskaj bleskom hromu a rozptýľ ich! Pošli svoje strely a predes ich!
6Sijevni munjom i rasprši dušmane, odapni strijele i rasprši ih!
7Vystri svoje ruky s výsosti, vysloboď ma a vytrhni z veľkých vôd, z ruky cudzozemcov,
7Ruku pruži iz visina, istrgni me i spasi iz voda beskrajnih, iz šaka sinova tuđinskih:
8ktorých ústa hovoria márnosť, a ich pravica je pravicou lži.
8laži govore usta njihova, a desnica krivo priseže.
9Bože, budem ti spievať novú pieseň; pri harfe o desiatich strunách ti budem spievať žalmy,
9Pjevat ću ti, Bože, pjesmu novu, na harfi od deset žica svirat ću.
10tebe, ktorý dávaš kráľom spasenie, ktorý vyslobodzuješ Dávida, svojho služobníka, od zlého meča.
10Ti daješ pobjedu kraljevima, koji si spasio Davida, slugu svojega. Od pogubna mača
11Vysloboď ma a vytrhni z ruky cudzozemcov, ktorých ústa hovoria márnosť, a ktorých pravica je pravicou lži,
11spasi mene, oslobodi me iz ruke tuđinske; laži govore usta njihova, a desnica krivo priseže.
12aby boli naši synovia ako rastúce štepy podarené vo svojej mladosti, naše dcéry jako uholné stĺpy, krásne tesané, vzoru chrámu;
12Daj da nam sinovi budu kao biljke što rastu od mladosti svoje; a kćeri naše kao stupovi ugaoni, krasne poput hramskog stupovlja;
13aby naše komory boly plné a vydávaly potravu rôzneho druhu; naše stádo aby rodilo na tisíce, na desaťtisíce na našich poliach.
13da nam žitnice budu pune svakog obilja, s plodovima svakojakim u izobilju;
14Naše voly nech sú naložené; nech nie je nepriateľského vpádu ani výpadu, ani nech nie je kvílenia na našich uliciach.
14ovce naše plodile se na tisuće, plodile se beskrajno na našim poljima; stoka naša neka bude tovna! U zidinama nam ne bilo proboja ni ropstva ni plača na ulicama našim!
15Blahoslavený ľud, ktorému sa tak deje; blahoslavený ľud, ktorému je Hospodin Bohom!
15Blago narodu kojem je tako, blago narodu kojem je Jahve Bog!