1Zlatý žalm Dávidov. Ostríhaj ma, ó, silný Bože, lebo sa k tebe utiekam. -
1Miktam. Davidov. Čuvaj me, Bože, jer se tebi utječem.
2Povedal som Hospodinovi: Ty si môj Pán. Moje Dobro, nie je nad teba!
2Jahvi rekoh: "Ti si moj gospodar, nema mi blaženstva bez tebe!"
3Pre svätých je, ktorí sú na zemi, a pre slávnych, v ktorých mám všetku svoju záľubu.
3Za svetima što su u zemlji sav plamtim od čežnje!
4Rozmnožia sa bolesti tých, ktorí sa ponáhľajú k inému bohu cudziemu. Nevylejem ich liatej obeti z krvi ani nevezmem ich mien na svoje rty.
4Gomilaju patnje moje koji slijede bogove tuđe. Ja im ljevanica nalijevat' neću, ime im spominjat' neću usnama.
5Hospodin je čiastkou môjho údelu a môjho kalicha; ty, ó, Hospodine, udržuješ môj los.
5Jahve mi je baština i kalež: Ti u ruci držiš moju sudbinu.
6Merné laná mi padly na krásnych miestach, áno, skvelé dedičstvo je u mňa.
6Na divnu zemlju padoše mi konopi, vrlo mi je mila moja baština.
7Dobrorečiť budem Hospodinovi, ktorý mi radí, ba ešte i vnoci ma vynaučujú moje ľadviny.
7Blagoslivljam Jahvu koji me svjetuje te me i noću srce opominje.
8Vždy si predstavujem Hospodina pred sebou, lebo je po mojej pravici, aby som sa nepohnul.
8Jahve mi je svagda pred očima; jer mi je zdesna, neću posrnuti.
9Preto sa raduje moje srdce, a moja sláva plesá, áno, ešte i moje telo bude bývať bezpečne.
9Stog' mi se raduje srce i kliče duša, i tijelo mi spokojno počiva.
10Lebo nezanecháš mojej duše v ríši smrti; nedáš svojmu svätému, aby videl porušenie.
10Jer mi nećeš ostavit' dušu u Podzemlju ni dati da pravednik tvoj truleži ugleda.
11Dáš mi znať cestu života. Radosti do sýtosti je pred tvojou tvárou, rozmanitého blaženstva v tvojej pravici na večnosť.
11Pokazat ćeš mi stazu u život, puninu radosti pred licem svojim, sebi zdesna blaženstvo vječno.