Slovakian

Croatian

Psalms

17

1Modlitba Dávidova. Počuj, Hospodine, spravedlivosť! Pozoruj, prosím, moje volanie! Nakloň svoje uši k mojej modlitbe, ktorej nehovorím falošnými rtami.
1Molitva. Davidova. Počuj, Jahve pravedni, i vapaj mi poslušaj, usliši molitvu iz usta iskrenih!
2Môj súd nech vyjde zpred tvojej tvári; nech hľadia tvoje oči na úprimnosť.
2Od tebe nek' mi dođe presuda, tvoje oči vide što je pravo.
3Zkúsil si moje srdce; navštívil si vnoci; zkúsil si ma ohňom, ako zkúšajú zlato, a nenašiel si viny. Keď som rozmýšľal, neprekročily moje ústa.
3Istraži mi srce, pohodi noću, ognjem me iskušaj, al' u meni nećeš nać' bezakonja. Ne zgriješiše usta moja
4Čo do skutkov človeka, riadil som sa slovom tvojich rtov; ja som sa vystríhal ciest ukrutníka.
4kao što griješe ljudi: po riječima usta tvojih čuvah putove Zakona.
5Drž moje kroky na svojich cestách, aby sa neuchýlily moje nohy.
5Korak mi čvrsto prionu za tvoje staze, ne zasta mi noga na putima tvojim.
6Ja volám na teba, lebo viem, že ma vyslyšíš, ó, silný Bože! Nakloň mi svoje ucho a počuj moju reč!
6Zazivam te, Bože, ti ćeš me uslišit': prikloni mi uho i čuj riječi moje.
7Preukáž svoju predivnú milosť, ty, ktorý zachraňuješ tých, ktorí sa utiekajú k tebe, zachraňuješ svojou pravicou od tých, ktorí povstávajú proti nim.
7Proslavi na meni dobrotu svoju, ti koji od dušmana izbavljaš one što se utječu desnici tvojoj.
8Ostríhaj ma jako zrenicu oka; ukry ma v tôni svojich krýdel
8Čuvaj me k'o zjenicu oka, sakrij me u sjenu krila svojih
9pred bezbožnými, ktorí ma hubia, pred mojimi smrteľnými nepriateľmi, ktorí ma obkľučujú.
9od zlotvora što na me nasrću. Dušmani me bijesni opkoljuju,
10Zavreli svoje srdce tukom; svojimi ústy hovoria pyšne.
10bešćutno srce zatvaraju i ustima zbore naduto,
11Teraz obkružujú naše kroky; obrátili na nás svoje oči, aby nás porazili na zem.
11Koraci njini sad me okružuju, smjeraju da me na zemlju obore;
12Každý z nich je podobný ľvovi, ktorý práhne, aby roztrhal, a ľvíčaťu, ktoré sedí v úkryte čihajúc.
12slični lavu dok se, zinuv, na plijen obara i laviću što vreba u potaji.
13Povstaň, ó, Hospodine, predídi ho; zohni ho; vytrhni moju dušu z moci bezbožníka svojím mečom,
13Ustani, Jahve, presretni ga i obori, od grešnika mi život mačem spasi,
14od zlých mužov tvoja ruka, Hospodine, od mužov tohoto sveta, ktorí majú svoj podiel v tomto živote, a ktorých brucho naplňuješ zo svojich zásobární; nasýtia sa aj ich synovia, a svoj zbytok zanechajú svojim nemluvňatám.
14a rukom od ljudi, Gospodine: od ljudi kojih je dio ovaj život, kojima želudac puniš dobrima; kojih su sinovi siti, a djeci daju što im pretekne.
15Ale ja chcem v spravedlivosti hľadieť na tvoju tvár a nasýtiť sa, keď sa prebudím, tvojím obrazom.
15A ja ću u pravdi gledati lice tvoje, i jednom kad se probudim, sit ću ga se nagledati.