1Žalm Dávidov. Na teba, Hospodine, volám moja skalo! Nemlč, odvrátený odo mňa, aby sa nestalo, že by si sa mi neozval, a ja by som bol podobný tým, ktorí sostupujú do jamy.
1Davidov. K tebi, o Jahve, vapijem, hridino moja, ne ogluši se na me: da neuslišan ne postanem kao oni koji u grob silaze.
2Počuj hlas mojich pokorných prosieb, keď volám k tebe o pomoc, keď pozdvihujem svoje ruky k najsvätejšej svätyni tvojej svätosti.
2Čuj moje zazivanje dok tebi vapijem, dok ruke uzdižem svetomu Hramu tvojem.
3Nezachváť ma a neodvleč s bezbožnými a s tými, ktorí robia neprávosť, ktorí hovoria o pokoji so svojimi blížnymi, kým je v ich srdci zlo.
3Ne uzmi me s bezbožnicima i s onima koji čine bezakonje, koji govore slatko s bližnjima a u srcu im je pakost.
4Daj im podľa ich skutku a podľa nešľachetnosti ich činov; daj im podľa diela ich rúk; zaplať im to, čo zaslúžili.
4Daj im po djelima njihovim i po zloći njihovih nedjela! Po djelu ruku njihovih plati im, uzvrati im po njihovoj zasluzi!
5Lebo im nezáleží na tom, aby rozumeli skutkom Hospodinovým a dielu jeho rúk. Rozborí ich a nevybuduje.
5Jer ne mare za čine Jahvine ni za djelo ruku njegovih: nek' ih obori i više ne podigne!
6Požehnaný Hospodin, lebo vyslyšal hlas mojich pokorných prosieb!
6Blagoslovljen Jahve što usliša zazivanje moje! Jahve mi je zaklon, on štit je moj.
7Hospodin je mojou silou a mojím štítom; na neho sa nadeje moje srdce, a preto mi bude spomožené, moje srdce bude plesať, a budem ho oslavovať svojou piesňou.
7U njega se srce moje pouzdalo i pomoć mi dođe; zato mi kliče srce i pjesmom njega slavim.
8Hospodin im je silou, a pevnosťou hojného spasenia svojmu pomazanému je on.
8Jahve je jakost narodu svome, tvrđava spasa svom pomazaniku.
9Spas, ó, Hospodine, svoj ľud a požehnaj svoje dedičstvo, pas ich a nos ich až na veky!
9Spasi narod svoj i blagoslovi svoju baštinu, pasi ih i nosi ih dovijeka!