1Náčelníkovi speváckeho sboru. Žalm Dávidov.
1Zborovođi. Psalam. Davidov.
2K tebe, Hospodine, sa utiekam, nedaj, aby som sa musel hanbiť, na veky! Vysloboď ma vo svojej spravedlivosti!
2Tebi se, Jahve, utječem, o, da se ne postidim nikada: u svojoj me pravdi izbavi!
3Nakloň ku mne svoje ucho! Rýchle ma vytrhni a buď mi pevnou skalou a ohradeným domom, aby si ma zachránil.
3Prikloni k meni uho svoje, pohiti da me oslobodiš! Budi mi hrid zaštite, tvrđava spasenja.
4Lebo mojou skalou a mojím hradom si ty, a pre svoje meno ma voď a sprevoď!
4Jer ti si hrid moja, tvđava moja, radi svoga imena vodi me i ravnaj.
5Vyveď ma zo siete, ktorú mi ukryli, lebo ty si mojou pevnosťou.
5Izvuci me iz mreže koju mi zapeše, jer ti si moje utočište.
6Do tvojej ruky porúčam svojho ducha, lebo si ma vykúpil, Hospodine, Bože, silný a verný.
6U tvoje ruke duh svoj predajem: otkupi me, Jahve, Bože vjerni.
7Nenávidím tých, ktorí pozorujú na ničomnú márnosť; ale ja sa nadejem na Hospodina.
7Ti mrziš one koji štuju ništavne kumire, a ja se u Jahvu uzdam.
8Veseliť a radovať sa budem v tvojej milosti, pretože si videl moje trápenie; znal si v súžení moju dušu
8Radosno ću klicat' tvojoj milosti, jer si na moju bijedu pogledao, pomogao u tjeskobi duši mojoj.
9a nevydal si ma do ruky nepriateľa a postavil si moje nohy na priestranstve.
9Nisi me predao u ruke dušmana, noge si mi na prostran put izveo.
10Zmiluj sa nado mnou, Hospodine, lebo mi je úzko; moje oko zomdlelo od trápenia, moja duša i celé moje telo.
10Smiluj mi se, Jahve, jer sam u tjeskobi, od jada slabi mi oko, duša i tijelo.
11Lebo môj život hynie v žalosti, a moje roky unikajú vo vzdychaní; moja sila klesá pre moju neprávosť, a moje kosti práhnu.
11Život mi se troši u gorčini, ljeta moja u jecanju. U muci mi se iscrpila snaga i kosti su moje klonule.
12Pre všetkých a tak mnohých svojich protivníkov som potupou, a svojmu súsedovi zvlášte, a postrachom svojim známym; tí, ktorí ma vonku vídavajú, utekajú predo mnou.
12Dušmanima svojim postao sam ruglo, susjedima podsmijeh, a znancima strašilo; koji me vide vani, bježe od mene.
13Zabudnutý som ako mŕtvy, ktorý vyšiel z pamäti; som ako nádoba, ktorá berie zkazu.
13Nestalo me k'o mrtvaca iz sjećanja ljudi, postadoh k'o razbijena posuda.
14Lebo som počul vravu mnohých, strach ho vraj obňal zo všetkých strán, keď sa spolu radili proti mne a snovali plány vziať moju dušu.
14Čujem šaputanje mnogih, užas odasvud: sastaju se protiv mene i smišljaju kako da mi život oduzmu.
15Ale ja sa nadejem na teba, Hospodine; povedal som: Ty si môj Bôh.
15A ja se, Jahve, u tebe uzdam; govorim: Ti si Bog moj!
16V tvojej ruke sú moje časy. Vytrhni ma z ruky mojich nepriateľov a z moci tých, ktorí ma prenasledujú.
16U tvojoj je ruci sudbina moja: istrgni me iz ruke dušmana i onih koji me progone!
17Daj, aby svietila tvoja tvár na tvojho služobníka; zachráň ma vo svojej milosti!
17Rasvijetli lice nad slugom svojim, po svojoj me dobroti spasi.
18Hospodine, nedopusť, aby som sa musel hanbiť, lebo volám na teba. Nech sa hanbia bezbožníci, nech umĺknu, vrhnutí do pekla.
18Jahve, ne bilo me stid što tebe zazvah! Neka se postide zlotvori, nek' u Podzemlju zamuknu.
19Nech zanemejú lživé rty, ktoré hovoria na spravedlivého tvrdé veci v pýche a v pohŕdaní.
19Nek' zanijeme usne lažljive koje protiv pravednika govore drsko, oholo i prezirno.
20Jaké veľké a mnohé je tvoje dobré, ktoré si ukryl pre tých, ktorí sa ťa boja, to, čo si učinil pre tých, ktorí sa utiekajú k tebe, pred synmi človeka!
20O, kako je velika, Jahve, tvoja dobrota, koju čuvaš za one koji te se boje, koju iskazuješ onima što se tebi utječu naočigled sinovima čovječjim.
21Skryješ ich v skrýši svojej tvári pred mätežou človeka; ukryješ ich vo svojom stáne pred svárom jazykov.
21Zaklanjaš ih štitom lica svoga od zavjera ljudskih; u šatoru svom ih skrivaš od jezika svadljivih.
22Požehnaný Hospodin, lebo mi učinil predivnú milosť v ohradenom meste.
22Blagoslovljen Jahve jer me obasu čudesnom dobrotom u gradu tvrdom.
23Ale ja som bol povedal vo svojom predesení: Odrezaný som zpred tvojich očí. Avšak ty si počul hlas mojich pokorných prosieb, keď som volal na teba o pomoc.
23U tjeskobi svojoj već mišljah: "Odbačen sam od pogleda tvoga." Ali ti si čuo glas mog zaziva dok sam tebi vapio.
24Milujte Hospodina, všetci jeho svätí, lebo Hospodin ostríha verných a hojne odpláca tomu, ktorý robí pýchu.
24Ljubite Jahvu, svi sveti njegovi: čuva Jahve svoje vjernike, a po zasluzi vraća onima koji postupaju oholo.
25Buďte zmužilí, a on posilní vaše srdce, všetci vy, ktorí očakávate na Hospodina!
25Budite hrabri i jaka srca, svi koji se u Jahvu uzdate!