1Náčelníkovi speváckeho sboru, Jedutúnovi. Žalm Dávidov.
1Zborovođi. Jedutunu. Psalam. Davidov.
2Povedal som: Budem pozorovať na svoje cesty, aby som nezhrešil svojím jazykom; budem strážiť svoje ústa, aby maly úzdu, dokiaľ bude predo mnou bezbožný.
2Odlučio sam: "Čuvat ću put svoj da ne zgriješim jezikom; usta ću svoja zauzdati dokle god preda mnom bude bezbožnik."
3A tak som nevydal hlasu jako nemý a mlčal som viac, než bolo dobre. Ale moja bolesť sa búrila.
3Zamukoh, zanijemjeh, glasa ne puštah, ali uzalud - bol mi postade gorča.
4Moje srdce sa rozpálilo v mojom vnútri, a keď som rozmýšľal, zanietil sa vo mne oheň; vravel som svojím jazykom
4U meni srce je gorjelo, na samu pomisao buknuo bi oganj; tad progovorih svojim jezikom:
5a riekol som: Daj mi znať, ó, Hospodine, môj koniec, a jaký je výmer mojich dní, aby som vedel, ako rýchle sa pominiem.
5"Objavi mi, Jahve, moj svršetak i kolika je mjera mojih dana, da znam kako sam ništavan.
6A hľa, dal si mi dní na šír niekoľko dlaní, a môj vek je pred tebou jako nič. Áno, všetko je márnosť, i každý človek, čo i jako pevne stojí. Sélah.
6Evo, pedljem si mi dane izmjerio, život moj je kao ništa pred tobom: tek dašak je svaki čovjek.
7Áno, človek ide ta jako tôňa; púha márnosť je, za čo sa nepokojí; hromadí, a nevie, kto to všetko poberie.
7Poput sjene čovjek prolazi tek dašak je sve bogatstvo njegovo: zgrće, a ne zna tko će ga pokupiti."
8A tak teraz na čože by som očakával, ó, Pane? Ten, na koho sa nadejem, si ty.
8A sada, čemu da se nadam, Gospode? Sva je nada moja u tebi!
9Vytrhni ma zo všetkých mojich prestúpení! Nevystav ma na potupu bláznovi!
9Izbavi me svih mojih bezakonja, ne daj da ruglo budem luđaku!
10Zanemel som; neotvorím svojich úst, lebo si to ty učinil.
10Šutim i usta ne otvaram, jer tako si ti učinio.
11Odvráť svoj úder odo mňa, lebo ja hyniem od švihania tvojej ruky.
11Bič svoj otkloni od mene, jer izdišem pod težinom ruke tvoje.
12Keď kárajúc pre neprávosť tresceš človeka, rozpadáva sa jeho pôvab ako moľovina. Áno, vskutku je márnosťou každý človek. Sélah.
12Ti kaznama popravljaš čovjeka i sve mu najdraže kao moljac rastačeš: tek dašak je svaki čovjek.
13Počuj moju modlitbu, Hospodine; nakloň ucho k môjmu volaniu o pomoc! Nemlč na moje slzy! Lebo som cudzincom u teba; som pohostínom, ako boli aj všetci moji otcovia.
13Čuj, o Jahve, molitvu moju, vapaje mi poslušaj, na suze se moje ne ogluši! Jer u tebe ja sam došljak, pridošlica kao svi oci moji.
14Odvráť svoj pozor odo mňa, aby som sa potešil, prv než pojdem, a nebude ma.
14Odvrati pogled od mene, da odahnem prije nego odem i više ne budem!