1Žalm Dávidov. Na upomienku.
1Psalam. Davidov. Za spomen.
2Hospodine, nekáraj ma vo svojom hneve a netresci ma vo svojej prchlivosti!
2Jahve, u srdžbi svojoj nemoj ne karati, i nemoj me kazniti u svojemu gnjevu.
3Lebo tvoje strely uviazly vo mne, a tvoja ruka ťažko dolieha na mňa.
3Strijele se tvoje u me zabodoše, ruka me tvoja teško pritisnu:
4Nieto ničoho celého na mojom tele pre tvoje žehranie, niet pokoja v mojich kostiach pre môj hriech.
4na tijelu mi ništa zdravo nema zbog gnjeva tvog, od grijeha mojih mira mi nema kostima.
5Lebo moje neprávosti sahajú nad moju hlavu; sú jako ťažké bremeno, ťažšie sú než to, čo ja môžem uniesť.
5Zloće moje glavu su mi nadišle, kao preteško breme tište me.
6Moje rany smrdia a tečú hnisom pre moje bláznovstvo.
6Rane moje zaudaraju i gnjiju zbog bezumnosti moje.
7Zohnutý som a zronený až veľmi; smutný chodím deň ako deň.
7Pogurih se sav i zgrčih, povazdan lutam žalostan.
8Lebo moje bedrá sú plné bridu, a nieto celého miesta zdravého na mojom tele.
8Moji bokovi puni su ognjice, na tijelu mi ništa zdravo nema.
9Zomdlený som a zdrtený náramne; revem od desu svojho srdca.
9Iscrpljen sam i satrven posve, stenjem od jecanja srca svojega.
10Pane, pred tebou je každé moje želanie, a moje vzdychanie nie je skryté pred tebou.
10O Gospode, sve su mi želje pred tobom, i vapaji moji nisu ti skriveni.
11Moje srdce trepoce; moja sila ma opustila; už ani len svetla mojich očí nie je u mňa!
11Srce mi udara silno, snaga me ostavlja i svjetlost vida očinjeg gasi se.
12Tí, ktorí ma ináče milujú, a moji priatelia, ustupujú pred úderom, ktorý ma stihol, a moji blížni stoja zďaleka.
12Prijatelji i drugovi od rana mojih uzmakoše, i moji najbliži stoje daleko.
13Tí, ktorí hľadajú moju dušu, kladú mi smečky, a tí, ktorí sa snažia o moje zlé, hovoria o zkaze a celý deň myslia na všelijakú lesť.
13Namještaju mi zamke oni koji mi život vrebaju, koji mi žele nesreću, propašću mi prijete i uvijek smišljaju prijevare.
14Ale ja som ako hluchý, nečujem, a jako nemý, ktorý neotvorí svojich úst.
14A ja sam kao gluh i ništa ne čujem i, kao nijem, usta ne otvaram.
15A som ako človek, ktorý nerozumie, a v ktorého ústach niet pokarhania.
15Postadoh k'o čovjek koji ne čuje i koji u ustima nema odgovora.
16Lebo na teba, Hospodine, očakávam; ty odpovieš za mňa, Pane, môj Bože!
16Jer u tebe se, o Jahve, uzdam, ti ćeš me uslišati, Jahve, Bože moj!
17Lebo som povedal: Aby sa mi neradovali! Keby sa zaklátila moja noha, na veľko by roztvorili svoje ústa proti mne.
17Rekoh: "Nek' se ne raduju nada mnom; kad mi noga posrne, nek' se ne uzdižu nada mnom!"
18Lebo stojím nahnutý na bok, a moja bolesť je vždycky predo mnou,
18Jer umalo ne propadoh, i moja je bol svagda preda mnom.
19lebo vyznávam svoju neprávosť, strachujem sa pre svoj hriech.
19Bezakonje svoje ja priznajem i pun sam žalosti zbog grijeha svojega.
20Ale moji nepriatelia mocnejú v živote, a množia sa tí, ktorí ma nenávidia, vymýšľajú faloš,
20A koji su bez razloga protiv mene, moćni su, i mnogi su koji me mrze nepravedno.
21a tí, ktorí odplácajú zlým za dobré, útočia na mňa za to, že sa ženiem za dobrým.
21Za dobro zlom mi uzvraćaju, protive mi se što tražim dobro.
22Neopusti ma, Hospodine, môj Bože! Nevzďaľuj sa odo mňa!
22O Jahve, ne ostavljaj me! Bože moj, ne udaljuj se od mene!
23Pospieš mi na pomoc, Pane, moje spasenie!
23Požuri se meni u pomoć, Gospode, spase moj!